Štúdio N.O.B.U.S.
Rozhovor s Martinom Bu a Veronikou Selingerovou
Kreatívny a konceptuálny prístup k tvorbe keramiky a porcelánu je hlavnou doménou produkcie a aktivít štúdia N.O.B.U.S. V oblasti dizajnu pôsobí už od roku 2008. Dodnes ho vedú dve zakladateľské osobnosti – Martin Bu a Veronika Selingerová. Svoju tvorbu komentujú: „Naše produkty nie sú vždy primárne funkčné, skôr sú nositeľom myšlienky ako úžitkovej formy. Posúvajú sa tak za hranicu čistého dizajnu a smerujú k polohe voľnej tvorby.“ Popri dizajne známych stolovacích kolekcií a interiérových doplnkov viedla ich cesta k úspechu cez mnohé aktivity a spolupráce na domácej a rovnako medzinárodnej scéne. V rozhovore priblížili z pohľadu svojich pracovných a študijných skúseností situáciu produkcie a propagácie súčasnej tvorby keramiky a porcelánu na Slovensku, a tiež ich vízie do budúcnosti.
Spoznali ste sa počas štúdia na VŠVU. Martin študoval na Katedre priemyselného dizajnu a Veronika na Katedre úžitkového umenia, v ateliéri keramiky, kde ste sa ešte neskôr stretli aj s Markétou Novákovou. Čo vás troch spojilo v myšlienke založiť si vlastné štúdio? Aké ste mali v tom čase predstavy, možnosti a podmienky presadiť sa?
MB: V podstate to tak prirodzene vyplynulo z nášho zamerania štúdia a myšlienky, že by sme mali niečo robiť pre našu budúcnosť. Presnejšie, čo bude, keď skončíme VŠVU. V tom čase tu bola absencia štúdií. Chceli sme ísť podľa vzoru rôznych zahraničných skupín. Schodnou cestou bolo založenie občianskeho združenia, pretože má ekonomickú, ale tiež filantropickú polohu. Na zakladanie manufaktúry, či „s. r. o.“ sme nemali dostatok financií.
VS: V tom čase to bolo pre nás nadšenie. Chceli sme pripravovať a organizovať výstavy, akcie a prizývať ďalších ľudí na spoluprácu. Dôvody boli tiež pragmatické. Jednotlivec sa presadzuje ťažšie ako skupina. Mali sme podobné ciele a zároveň sme sa doplňovali. Idea spolupracovať vychádzala z podobnosti našej práce na základe používaných materiálov, ale zároveň na rôznych prístupoch tvorivého jazyka a odlišných názoroch. Na jednej strane stála Markétina inklinácia k čistému dizajnu, potom Martinov konceptuálny prístup a moja tvorba objektov skôr vo voľnej polohe. Neskôr sa naša spolupráca nejako prirodzene vyprofilovala a pochopili sme, že Markéta ma iný názor na smerovanie ateliéru a tiež na tvorbu samotnú. Tak sme zostali dvaja. Martin a ja sme sa rozhodli pokračovať spoločne.
Vaša tvorba je známa a veľmi pozitívne hodnotená nielen doma, ale aj v zahraničí. Máte za sebou veľa skúseností zo zahraničných štúdií, projektov a spoluprác, takže máte dobrý prehľad tiež na medzinárodnom poli. Ako vnímate súčasnú situáciu a povedomie o keramike a porceláne na domácej scéne? Čo si myslíte o podmienkach a možnostiach ďalšieho smerovania a rozvíjania tohto odboru?
VS: Mám pocit, že keramika sa u nás málo presadzuje a chýba jej väčšia pozornosť. Laická a niekedy aj odborná verejnosť má tak o tomto odbore väčšinou mylnú predstavu. Absentujú teoretici, ktorí by sa touto problematikou zaoberali bližšie a venovali pozornosť súvislostiam jej vývinu a súčasného stavu. Na jednej strane sa vníma tvorba skôr narodenej generácie a na druhej chýbajú vývinové prepojenia s tvorbou mladej generácie. Tiež tu nie je dostatočne zastúpená stredná generácia, ktorá by mohla vyvažovať toto prepojenie.
MB: Autorov keramiky je Slovensku dosť. Pritom sa zdá, že nie je o ňu dostatočný záujem. Mám pocit, že väčšinou sa propaguje viac zahraničná tvorba ako domáca. Na Slovensku je tiež stále citeľné rozlišovanie medzi vysokým a úžitkovým umením. Akoby tu zostávali silné vymedzenia hraníc medzi dizajnom úžitkových disciplín a výtvarným umením, pritom v zahraničí to už tak dávno nie je. Môže to byť aj absentujúcim múzeom umeleckého priemyslu na Slovensku
Zdôrazňujete podstatnú úlohu propagácie. Ako sa vám darí prezentovať sa doma a v zahraničí? Kde sa vám už podarilo presadiť svoje meno? A ktoré skúsenosti vás najviac posunuli dopredu?
MB: Od začiatku sme sa snažili zúčastňovať na viacerých domácich aj zahraničných výstavách a veľtrhoch. Dnes nás už oslovujú sami organizátori aj s ponukami zo zahraničia. Veľmi nás na tom teší, že sa tu môžeme konfrontovať so špičkovou tvorbou na medzinárodnej úrovni. S Veronikou nás najviac posunula práve konfrontácia a dialóg s kolegami zo zahraničia, vzájomná výmena informácií a názorov, ktoré nám umožnili posunúť našu tvorbu dopredu. Naša otvorenosť a záujem o nové veci, poznanie krajín a nových kultúr nás tematicky spojili a priniesli nové podnety do spoločných projektov. Veľmi nás posunuli kurátorské projekty a zahraničné stáže. Ja som bol na stáži na Bezalel Academy of Arts and Design v Jeruzaleme a na rezidenčnom pobyte rakúskeho Bundesministerium für Unterricht, Kunst und Kultur vo Viedni. Veronika bola na stáži na University of Houston v americkom Texase a v Dokuz Eylul Universitesi v tureckom Izmire a na výskumnej stáži v Istanbule. Aktuálne pracujeme na výstavách v Olomouci, vo Viedni, Bratislave a Tel Avive. Plánujeme spolupracovať aj na ďalších medzinárodných projektoch, ale to by sme si nechali nabudúce.
VS: Môžeme spomenúť naše prezentácie na prehliadkach a festivaloch na poľskom Lódź Design Festival 2008, na Designblok.08 v Prahe, European Ceramic Context 2010 v Dánsku, účasť na súťaži International Competiton of Ceramics Art in Faenza 2011 v Taliansku a Bienalle de Céramique de Prévelles-Tuffé vo Francúzsku, alebo účasť na Budapest Design Week v Maďarsku atď. V domácom prostredí sme sa prezentovali na výstave Young White and Fresh v Galérii Medium, ďalej v Dizajn štúdiu ÚĽUV, na Fóre dizajnu v Nitre, Design Match v Bratislave, Prahe a Budapešti, na Dizajnvíkende a DAAD v Bratislave. Naša posledná výstava prebiehala nedávno v Pezinku v rámci Keramických trhov a projektu Porcelánový jún.
Vaša produkcia sa pohybuje v malých sériách, zameriavate sa skôr na tvorbu originálnych kusov. Aké sú podmienky na výrobu a predaj kreatívnej keramiky a porcelánu na Slovensku?
MB: Áno, zameriavame sa na tvorbu produktov a solitérov do malej sériovej výroby z kameniny a porcelánu. Pre prácu s kameninou sú na Slovensku dobré podmienky a materiál je tu na vysokej úrovni. Čo sa týka porcelánu, nie sú tu kaolínové ložiská a tým absentuje fabrika na výrobu úžitkového porcelánu. Materiál máme z Francúzska a z Čiech. Práce z porcelánu ďalej dokončujeme a pálime v Čechách. Podmienky pre výrobu v našom prostredí nie sú optimálne, chýbajú tu fabriky a objednávky. Zostávame preto v rovine výroby malosériových a originálnych kusov, momentálne vo vlastnom priestore.
VS: Naše produkty si vyberajú ľudia, ktorí hľadajú niečo netradičné, nekonvenčné a originálne. Tomu zodpovedá aj spôsob predaja, ktorý pre nás zastupujú dizajnérske obchody, showroomy, galérie, webové portály a samozrejme náš otvorený ateliér.
Venujete sa aj širšej tvorbe a aktivitám v oblasti dizajnu. Na aký druh zákaziek, projektov a spolupráce sa ešte zameriavate? Môžete spomenúť čo pripravujete v najbližšom období?
MB: Pre rôzne slovenské zväzy a spoločnosti sme navrhovali pamätné plakety a ocenenia, ako je Merkúrov rád, Oracle Golf Cup alebo Na veku záleží. Momentálne sa však sústreďujeme na dokončenie novej kolekcie produktov v rámci doktorandského štúdia na VŠVU.
VS: Začali sme spolupracovať s architektonickým štúdiom Compass ateliér. Svojimi prácami dopĺňame ich návrhy interiérov; príkladom môže byť ukážkový dom projektu Slnečnice – Južné mesto. Aktuálne kooperujeme so Sdružením novinářů a historiků v Olomouci na projekte Stopy pamäti, ktorý sa zameriava na zhromažďovanie a spracovávanie spomienok odporcov a obetí postihnutých nacistickou a komunistickou totalitou. V rámci projektu sa dokumentujú ich pamäti a vytvárajú fotografi e a texty o ich životoch.
Momentálne ukončujete doktorandské štúdium, Martin na katedre dizajnu a Veronika v Ateliéri keramiky na katedre úžitkového umenia VŠVU. Máte za sebou úspešné rozbehnutie vlastného štúdia a posúvate sa do ďalšej tvorivej fázy. Aké sú vaše vízie do budúcnosti?
MB: Začiatky zakladania štúdia a nastávajúce obdobie vnímame ako dva momenty, dva štarty. Dnes máme už inú pozíciu a máme pocit, že sa do tejto práce môžeme vložiť profesionálnejšie a na plný úväzok.