Rozhovor s Petrom Biľakom o časopise Works that Work

Rick Poynor vo svojom hodnotení prvého čísla Works That Work napísal, že Peter Biľak sa prácou na tomto časopise zaradil do skupiny dizajnérov – editorov, medzi ktorých patria napríklad Tibor Kalman s Colors alebo Abbott Miller s 2wice.

Časopis bol očakávaný so záujmom aj na Slovensku, napokon práca Petra Biľaka patrí k najčastejšie diskutovaným a oceňovaným. Biľak vie veľmi pútavo prednášať ako aj erudovane písať, veď i na stránkach nášho časopisu sme v minulosti často uverejňovali jeho príspevky (napr. Nečitateľnosť (4/1995), Zánik tlače sa nekoná (4/1996), Číta nás vôbec niekto? (1/1999), …naposledy Konceptuálne písmo? (3/2011)). Články v prvom čísle Works That Work, ako sú napríklad „Bastard Chairs“, „Refugee Gardens“ alebo „Dabbawallas: Delivering Excellence“ a v čísle 2 „Grassroots Football“, formulujú postrehy zo sveta, v ktorom možno nájsť už príliš často používaný a využívaný výraz kreativita na nezvyčajných miestach, v nepredpokladaných súvislostiach. Works That Work nám redizajnovaním tohto pojmu pomáha objavovať a recenzovať rôzne formy ľudskej tvorivosti.

Peter Biľak je však známy predovšetkým ako grafický dizajnér – typograf, ktorého práce majú medzinárodný dosah, preto v obci jeho profesionálnych kolegov vládla zvedavosť, akú formu zvolí pre svoj vlastný časopis. Na trhu sa objavili už dve čísla Works That Work, preto sme sa rozhodli predstaviť tento časopis ešte bližšie:

Najskôr k obsahovej skladbe časopisu Works That Work. Na jeho stránkach sa môžeme dočítať o rôznych formách ľudskej kreativity, ktorá nesúvisí iba s prácou profesionálnych dizajnérov. Rozpráva o produktoch a procesoch, ktoré nie sú prvoplánovo spojené s komerčným myslením ale majú svoj vlastný, niečím výnimočný príbeh. Časopis má pritom globálny rozmer, akým spôsobom teda vytvárate jeho náplň, ktoré priority sú pri jeho zostavovaní pre vás najdôležitejšie?

Ak rozmýšľam o hlavných dôvodoch prečo som tento časopis začal, tak je to kvôli túžbe učiť sa a poznávať naďalej nové veci – nezapadnúť do profesionálnej rutiny. Súčasnosť uprednostňuje expertov, a nie je príliš komplikované sa ním stať. Ak človek robí hocičo viac ako 100 000 hodín, bude expertom. Z prílišnej špecializácie mám mierne obavy, a skúmam ako obohatiť svoju prax o prvky, čo mi dovoľujú rozšíriť vlastné obzory. A presne preto vznikol časopis. I keď sa vyhýbam slovu dizajn na obálke a vnútri – je to dizajnérsky časopis, ktorý by som ja osobne rád čítal – prináša informácie nie o povrchu profesie, ale o esencii dizajnov, o tom ako dizajn dokáže ovplyvniť životy ľudí. A dovoľuje mne aj iným učiť sa nové veci, čo nenájdu v žiadnom inom časopise.

Máte prispievateľov z celého sveta, ich články majú tematicky veľmi široký záber, ako ťažké je vybrať tie najlepšie?

Nie je to príliš zložité. Na začiatku to bolo jednoduché, pretože príspevkov bolo len o čosi viac ako priestoru v časopise – pretože každý bol špeciálne pripravený pre nás. Teraz je tém viac, ale tie najlepšie sa ukážu veľmi rýchlo. Nie je vždy príjemné odmietnuť príspevky od ľudí, ktorých si vážim, ale pozerám sa iba na príbeh aký hovoria, nie na mená, a to pomáha vybrať to najlepšie.

Zvolili ste formu tzv. sociálnej distribúcie časopisu, aby ste čo najviac znížili náklady, ktoré vznikajú na jeho ceste smerom k čitateľovi. Ak niekto pozná v určitom meste predajňu, o ktorej vie, že dokáže predať tento druh časopisu, môže si na vybraných miestach (Berlín, Londýn, New York alebo Haag) zakúpiť primeraný počet výtlačkov so zľavou 50 % a predať ich vytypovanému kníhkupcovi. Prípadne, ako uvádzate aj na svojom blogu, viacerí čitatelia tieto časopisy zakúpili a rozširovali ich priamo medzi svojich priateľov a kolegov. Určite máte viaceré spätné väzby, čo vás na tejto forme distribúcie najviac prekvapilo, samozrejme aj potešilo?

Mal som už skúsenosti s tvorbou časopisov, a práve distribúcia bola jedným z hlavných problémov. A preto sme pri tvorbe nového časopisu kládli dôraz na preskúmanie toho, ako ho robiť čo najefektívnejšie. Idea bola jednoduchá – zjednodušiť obchodný reťazec na minimum, a vynechať tie stredné články, čo len zdražujú časopis. Nakoniec nám ostal len vydavateľ – obchod a čitateľ. Naši čitatelia tento model ešte viac zoštíhlili a navrhli, že aj obchod je článok navyše, a tak nastala situácia, že čitatelia predávajú časopis v okruhu vlastných známych.

Čo vás viedlo z zvolenému formátu, väzbe a grafickej úprave časopisu? Ako dlho ste uvažovali nad jeho podobou?

Príprava časopisu trvala skoro rok, a tak tam bol dostatočný čas pozrieť sa na formát časopisu. Rozmer 17x24cm som použil už predtým, v Holandsku je to najekonomickejší formát tlače, kde neostáva žiaden odpad papiera. Popritom som sa pozeral na typy poštovného – a padlo rozhodnutie, aby časopis vrátane obálky nevážil viac ako 250 gramov. To dovolí okolo 80 – 90 strán obsahu. A nakoniec sme sa rozhodli pre jednoduchú väzbu, čo dovolí čítanie jednou rukou –časopis, ktorý sa sám nezatvorí, a ostane otvorený, keď sa položí na stôl. Musím však pripomenúť, že časopis nedizajnujem sám – robí to ateliér Carvalho Bernau z Haagu.

Rozhodli ste sa časopis vydávať v čase, keď narastá percento čitateľov – fanúšikov elektronických médií. Doteraz vyšli dve čísla Works That Work a je evidentné, že váš časopis si už získal svojich priaznivcov. Môžete nám prezradiť o čo je väčší záujem? O jeho printovú alebo elektronickú verziu? Je podľa vás pravdepodobné, že tlačené knihy a časopisy pomaly a neodvratne odchádzajú do dejín, prípadne sa stanú iba luxusným tovarom?

Keď časopis vznikal, dúfal som v tlačenú verziu, pretože pred obrazovkou strávim toľko času, že vo vzácnych chvíľach oddychu už nechcem otvárať žiaden prístroj. Časopis začal cez crowdfunding – kde si čitatelia mohli vybrať formát, v ktorom chcú časopis čítať. Tlačená verzia stala 16 eur, digitálna 8. Deväťdesiat percent ľudí si vybralo tlačenú verziu, čo prekvapilo nás všetkých, a dokazuje to, že existuje priestor a záujem o tlačené časopisy.

V poslednom období ste venovali dosť času prezentáciám časopisu a stretnutiam s jeho čitateľmi nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku (Košice, Žilina). V dizajnérskom a umeleckom svete ste známy ako človek, ktorý sa profesionálne venuje rôznym aktivitám. Ovplyvnilo nejakým spôsobom vydávanie časopisu Works That Work vaše ostatné činnosti?

Stretnutia s čitateľmi sú veľmi dôležité, a umožňujú nielen predstaviť projekt, ale aj rozšíriť okruh spolupracovníkov. Posledný rok venujem väčšinu svojho času časopisu, a tak to určite ovplyvňuje ostatné aktivity. Časopis však nevzniká len na úkor ostatných vecí, ale má aj podpornú funkciu. Urobil som preň kolekciu špeciálnych fontov, ktoré neskôr vydá naša firma, časopis ovplyvňuje moju výučbu –niektoré témy sa stávajú prednáškami na škole. Na výrobu časopisu sme vyvinuli redakčný systém, ktorý sa stane samostatným produktom atď.

Kedy môžeme očakávať ďalšie číslo?

V marci 2014. Pôvodne to malo byť už v januári, ale rozhodol som sa zmeniť 6-mesačnú periodicitu zo zimy/leta na jar/jeseň.

Ďakujeme za rozhovor.