Rituálne typotance okolo legendy menom Prim
Kto mal šťastie, že sa stihol narodiť do komunizmu, zaručene dostal na jubileum ako darček od rodičov alebo od šéfa v práci primky. Či to boli detské hodinky so slonom, ktoré som nosil v prvej triede, alebo luxusné Diplomat s vyrytým venovaním od kolektívu ČSD – dielňa Praha-Bubny, čo som si kúpil o niekoľko rokov neskôr, značka Prim bola všadeprítomná. Bola totiž jediná a nemala konkurenciu.
Po založení Československa pôsobilo v obidvoch častiach republiky niekoľko domácich výrobcov hodiniek, prevažne s malosériovou produkciou, ktoré tvorili protiváhu starším filiálkam nemeckých tovární. Po hanebnom februárovom puči roku 1948 boli všetky podniky buď znárodnené, alebo rovno zrušené. Tie, čo zostali, stali sa súčasťou národného podniku Chronotechna (neskôr Elton). Značka Prim bola zaregistrovaná v roku 1956, sériová výroba sa začala v roku 1957, čím sa Československo stalo jednou z dvanástich krajín na svete schopných vyrábať náramkové hodinky. Chronotechna ako jediný výrobca hodiniek v Československu vyrábal pred Novembrom ’89 približne pol milióna hodiniek ročne.
Nekonkurenčné prostredie je nezdravé a ústi spravidla do produktov zastaraných, zakrpatených a inak defektných. Možno to bola náhoda, možno zápal niekoľkých nadšencov, že bol podnik schopný vyprodukovať niektoré typy náramkových hodiniek, ktoré sa vyznačujú trvalou kvalitou. Či už to boli legendárny Prim Traktor, už spomínané puristicky dokonalé Prim Diplomat, prípadne zaujímavé sedemdesiatkové modely, známe pod všeobecným označením „televízie“, išlo o zázračné príklady domáceho dizajnu. A hoci sa Eltonu za tie desaťročia existencie podarilo vyprodukovať aj nesmierne množstvo vyslovených hlúpostí, niektoré vydarenejšie série právom zľudoveli.
Koniec režimu so sebou priniesol útlm, zánik alebo transformáciu väčšiny štátnych podnikov. Okrem toho aj rad súdnych sporov o známky, značky a duševné vlastníctvo. Jeden z nich sa týka aj značky Prim, o ktorú sa mnoho rokov sporia dve konkurenčné firmy. Pre normálneho smrteľníka spor vôbec nie je zaujímavý, je to typická právnická ťahanica bez konca. Pred časom však získal nový rozmer, ktorý sa nás týka podstatne viac. Ide o autorstvo logotypu Prim z konca šesťdesiatych rokov, ktorý nahradil staršie logo, známe pod prezývkou „bochníček“. [obr.1] Zatiaľ čo firma Elton hodinárska označuje ako autora interného zamestnanca Josefa Žida, konkurencia z Frýdku-Místku oponuje, že autorom bol externý výtvarník Jiří Rathouský – a opiera sa pri tom o jeho rozsiahly archív, v ktorom sa objavilo množstvo hodnotných materiálov.
Jeden autor, tri značky
Súbor z archívu typografa Jiřího Rathouského predstavuje ucelený vývojový rad skíc a pracovných variantov logotypov Elton a Prim, ktoré postupne a logicky smerujú k finálnemu vyhotoveniu dvoch typografických značiek. Rozsah práce a celkovo aj spôsob spracovania ukazuje na profesionálny prístup poučeného výtvarníka, ktorý sa orientuje nielen v problematike typografie, ale aspoň čiastočne aj v oblasti navrhovania písma. Kontinuálny proces hľadania optimálneho grafického vyjadrenia ústi predovšetkým do súboru štýlovo zhodných logotypov, ktoré sú dnes predmetom súdneho sporu. Zároveň pritom však vznikla aj tretia typografická značka – označenie produktového radu Sport –, ktorá sa zachovala na číselníkoch hodiniek aj v tlačených materiáloch, napríklad záručných listoch. Značka Sport pochádza od rovnakého autora a je integrálnou súčasťou celého súboru troch značiek. Nevznikla totiž len jednoduchým mechanickým skopírovaním už existujúcich písmen (PORT), ale do súboru pridáva štýlovo zhodne vyhotovenú verzálku S. To, že ide o prácu typografa, je zrejmé okrem celkovo slušnej prezentácie aj z dvoch zdanlivých detailov, ktoré môžu laikovi uniknúť.
Po prvé, je to justáž, čiže vyrovnanie jednotlivých litier v nápise ELTON. Zatiaľ čo každý amatér (hoci aj poučený) by zoradil písmená rovnomerne za sebou, typograf si je vedomý optických pravidiel sadzby, a tak jednotlivé litery prestrká ručne, s citom. Zhustené kombinácie verzálok rozpáli a, naopak, svetlé kombinácie stlačí k sebe. Tak je to aj v prípade kombinácie písmen LT, ktoré by bez tohto negatívneho vyrovnania tvorili v nápise nepeknú medzeru. [obr. 2]
Po druhé, v kresbe písmena S sa prejavuje iný optický princíp. Pri kresbe písmových znakov máme vždy na zreteli, aby sa optický stred nachádzal nad geometrickým stredom. Z toho dôvodu sa vždy kreslí horné bruško B a tiež horná polovica S o niečo menšia ako polovica spodnej. Pri verzálke S to nemusí byť na prvý pohľad zrejmé, ale keď obrátime písmeno hore nohami, táto zámerná disproporcia sa prejaví.
(Typo)grafické východiská
Všetky tri značky – Prim, Elton a Sport možno chápať ako fragmenty možného budúceho písma. Desať písmen je možné rozširovať o ďalšie litery, ako sa o tom môžeme presvedčiť v označení série Sport. Všetky v súbore majú spoločné, že tvoria základ geometricky konštruovaného písma, odvodeného zo súdkovito vypuklého štvorca.
Voľba súdkovitého tvaru písmena O nie je celkom náhodná. Pravdepodobne bola v prvopočiatku priamo inšpirovaná niektorými typmi náramkových hodiniek Prim. Puzdrá takmer identického tvaru sa v ponuke začali pravidelne objavovať na konci šesťdesiatych rokov. Prvými príkladmi boli hodinky kalibru 66 vyrábané od roku 1968 s typovým označením 66 145, 66 146 a i., ktoré sa presne zhoduje s časom vzniku logotypov Prim a Elton (1968/1969). Od roku 1969 potom podobných tvarov puzdier pribúda, sú to typy 66 166, 66 167 a ďalšie, v sedemdesiatych rokoch sú to náhodne typy 66 214, 66 220 alebo 66 287, neskôr, samozrejme, aj rôzne varianty legendárneho radu Prim „televízie“. Túto zdanlivú náhodu považujem viac za šťastný zámer a uvážené rozhodnutie, prezrádzajúce vyspelé grafické myslenie: totiž aj zdanlivo čisto typografické logo môže byť svojím tvaroslovím nositeľom určitého konkrétneho významu, môže odkazovať na produkt samotný. [obr. 3]
Súbor grafických návrhov Elton zachovaný na fotografických filmoch prezentuje logický a neprerušený vývojový rad od prvotných nápadov a variantov až po finálnu značku. Kým prvá zostava trinástich variantov dokumentuje trýzeň hľadania optimálneho výrazu a vo svojej prekombinovanosti (rámovanie, viacnásobné rámčeky, kombinácia mínusek s verzálkami, náhle zmeny vodiacej linky) tiež istú bezradnosť, druhá zostava desiatich variantov Elton a štyroch návrhov koruniek je podstatne vyspelejšia.
Ak porovnáme tento súbor s prácami, ktoré vytvoril Rathouský v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch (náhodne jeho písma Barell, Alphapipe, Metron), môžeme konštatovať isté nedokonalosti v kresbe a v proporcii, azda ešte aj určitú nevyspelosť výrazu. Ako evidentný nedostatok sa javí napríklad prílišná šírka verzálok L a T, ktorá je takmer mechanicky prevzatá z ostatných písmen v súbore; na základe dnešnej skúsenosti by sme ich určite kreslili o niečo užšie. Tiež písmeno S by si zaslúžilo zdôrazniť súdkovitý tvar podobne, ako je to v neskoršom Rathouského písme Barell. Naopak, lineárna kresba koruniek aj záľuba v rámovaní nápisov sa nápadne podobajú bývalému logu pre Národné divadlo, v ktorom Rathouský s oboma týmito motívmi pracuje podobným spôsobom. [obr. 4]
Dobové vzory a súvislosti
Princíp konštrukcie písma, ktorý je založený na geometrickom tvare (kruhu, štvorci), nie je nový. Najznámejším príkladom písma odvodeného z kruhu je Futura Paula Rennera z roku 1927, neskôr mnohokrát napodobňovaná a variovaná, najoriginálnejšie pravdepodobne v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v písme Avant Garde autorov Herba Lubalina a Toma Carnase. Logotypy Elton a Prim však vykazujú zrejmú inšpiráciu iným základným geometrickým tvarom, a to štvorcom. Najlepšou ukážkou tohto princípu je Eurostile talianskeho písmara Alda Novaresa z roku 1962, prípadne jeho „prototyp“, vydaný pod názvom Microgramma o desať rokov skôr. Takmer jednotná štvorcová proporcia verzálok dáva obom písmam Alda Novarese modernistický a technicistický charakter, ktorý reprezentuje pokrokový (či módny) prístup k typografii tej doby
Najväčšia podobnosť s Microgrammou vykazuje niekoľko variantov logotypu Elton v konštrukcii písmena N. Pri pozornom skúmaní návrhov prekopírovaných na filmy zistíme, že písmeno využíva rafinované napojenie šikmých ťahov na zvislé drieky. Hoci nám logika velí napojiť oba ťahy priamo na seba, v uvedenej ukážke sa ťahy priamo nestýkajú – sú prepojené veľmi krátkou úsečkou, nepatrným horizontálnym ťahom. [obr. 5] Tento prístup vychádza z preukázateľnej znalosti konštrukcie typografického písma, optických zákonitostí a technologických limitov reprodukčných metód. Tam, kde sa v písme napájajú dva šikmé ťahy (A, M, N, V, W, X a i.) alebo oblúk ostro na driek (b, d, p, q), dochádza často k zalievaniu – v napojení vzniká uzol, tmavý bod, ktorý ruší kresbu a priťahuje oko. Ešte viac je tento jav viditeľný pri klasickej reprodukcii metódou kníhtlače, kde sa písmená v napojení dvoch ťahov fyzicky zalievajú kníhtlačovou farbou. Aby sa tomuto efektu zamedzilo a obraz litery zostal aj v napojení ťahov ostrý a presný, používajú autori písma dve metódy: buď ťahy v napojeniach zoslabujú, alebo na presvetlenie využívajú klinové zárezy do kresby, po anglicky nazývané ink traps. A aj keď finálne logá Prim a Elton od krátkeho horizontálneho ťahu upúšťajú, ich zaregistrovaná podoba riziko zalievania eliminuje tým, že šikmé ťahy nie sú so zvislými plne prepojené, skôr sa s nimi len v jednom bode dotýkajú.
So zámernými zárezmi do mäsa písmen pracoval Rathouský preukázateľne tiež neskôr. V roku 1973 predstavil autorské písmo Metron, určené pre orientačný systém pražského metra. Inšpiráciou pre Metron bol tentoraz evidentne Syntax Hansa Eduarda Meiera z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Podobne ako Syntax spadá aj Metron do kategórie lineárnych bezserifových dynamických písiem. Zvláštne je najmä tým, že diagonálne ťahy verzálok nekončia súbežne s účarím, ale sú zrezané kolmo na smer vedenia ťahu. Podstatnejšou vlastnosťou Metrona je však to, že od začiatku uvedomelo a cielene využíva ink traps, aby zamedzil zlievanie ťahov pri čítaní z väčšej diaľky. [obr. 6]
Nemožno prehliadnuť, že logotypy Elton a Prim do značnej miery predznamenávajú Rathouského písmo Barell, vytvorené pre orientačný systém karlovarského hotela Thermal. Barell, hoci sa vyznačuje celkovo oblejšou kresbou a tiež prepracovanejšími detailmi či proporciami jednotlivých znakov, využíva veľmi podobný súdkovitý tvar verzálok C, D, G, O, Q, S, X. Horizontálna priečka v napojení dvoch šikmých ťahov, ako sme o nej hovorili už vyššie, sa viditeľne prejavuje v kresbe verzálky A [obr. 7], takmer identicky ako v prípade Elton a Prim sú riešené litery M, N, teda skôr dotykom ťahov než ich prirodzeným prepojením, ku ktorému automaticky siahne každý menej skúsený výtvarník a tiež každý nový adept typografického remesla.
Technické aspekty
Pozornosť si zaslúži tiež forma spracovania grafických návrhov oboch logotypov. Kým princíp koláže, teda vystrihovanie písma zo vzorkovníkov a skôr vytlačených materiálov, využívali výtvarníci ako typickú a obľúbenú metódu, dostupnú aj laikom, ostatné postupy už prezrádzajú vyššiu mieru odbornosti a prípadne i technického zázemia. V prvom rade sú to veľmi precízne a starostlivo zhotovené perokresby značky Prim v rôznych variáciách s podčiarknutím a bez podčiarknutia, pripomínajúce spôsob, akým sa odovzdávali vzory pre výrobu originálnych autorských písmových abecied. Ale predovšetkým ide o samotný akt kopírovania predlôh na filmy, ten je charakteristický pre prácu profesionálnych výtvarníkov. Aby grafik nemusel klientovi prezentovať ručne zhotovený a rôzne retušovaný návrh, dal si predlohu prekopírovať na veľkoformátový plochý film. Čistá, v negatíve zhotovená grafika na temnom čiernom podklade bola kľúčová pre úspech prezentácie návrhu pred zákazníkom, ktorý sa potom podstatne menej zdráhal za prácu zaplatiť. Zároveň sa takáto predloha mohla použiť na ďalšie zväčšovanie a reprodukcie.
Totalitné Československo trpelo permanentným stihomamom, a tak prísne kontrolovalo celý polygrafický priemysel i ďalšie alternatívne metódy rozmnožovania obrazových a textových materiálov, ktoré by mohli byť rôznymi pokútnymi cestami distribuované von na Západ. Z tohto dôvodu dodávali tlačiarňam papier na základe prídelového systému a na trhu neboli filmy dostupné v inej forme než ako zvitky. Veľkými formátmi disponovali prakticky výhradne len špecializované fotoateliéry. Na to, aby mohol grafický dizajnér („propagačný výtvarník“) získať kópiu svojho návrhu na filme, musel mať dobrú známosť vo fotografickom podniku. A dobrý známy musel byť ochotný ochudobniť erár o nedostupný a zakázaný materiál, osobne predlohu po práci vyfotografovať a vyvolať. V praxi tento postup využívali výlučne profesionálni grafici, zatiaľ čo podnikoví zamestnanci ani členovia propagačného oddelenia k podobným alternatívnym metódam spravidla nemali prístup ani dôvod na ne. Forma odovzdania predlôh pre reprodukciu v ich prípade nehrala zďaleka takú rolu ako u externých spolupracovníkov, ktorí pracovali za iných podmienok (a za iné peniaze).
Minulosť a budúcnosť
Kto bol skutočným autorom spomínaných logotypov, sa nedá preukázať so stopercentnou istotou. Isté je, že značky Prim, Elton a Sport vykazujú na svoju dobu okrem štýlovej jednoty tiež značnú mieru profesionality a znalosti remesla. Na konci šesťdesiatych rokov, v čase ťažkej izolácie Československa a nedostatku zdrojov zvonku, existovala len relatívne malá množina ľudí, ktorí mali prístup k informáciám o tom, čo sa v odbore deje na západ od našich hraníc, aby ich následne mohli aplikovať vo svojej výtvarnej práci. Jiří Rathouský bol jedným z nich. Zmyslom tohto príbehu však nie je nájdenie „pravdy“, pretože sama detektívna práca je hodnotnejšia a zaujímavejšia ako jej výsledok. Učí nás prepájať vedomosti a informácie s historickými predpokladmi aj politickými limitmi doby. A o to práve ide – myslieť v súvislostiach, skúmať a hľadať, poučiť sa z minulosti pre vlastný život a budúcnosť.
Autor ďakuje Rostislavovi Vaňkovi za konzultáciu.
Martin Pecina je knižný grafik a typograf, upravuje beletriu, poéziu, odborné publikácie a katalógy. Píše o grafike a písmu, v roku 2011 publikoval príručku Knihy a typografie.