Pozvánka do knižnice – Zabudnuté výtvarníčky Wiener Werkstätte
Katalóg k výstave Frauen der Wiener Werkstätte/Women Artists of the Wiener Werkstätte
S vyše ročným omeškaním spôsobeným pandémiou COVID 19 sa od mája do októbra 2021 konala v múzeu úžitkového umenia MAK veľká výstava venovaná výtvarníčkam, ktoré pracovali pre viedenské umelecké dielne Wiener Werkstätte. Ako u našich susedov býva zvykom, k výstave vyšiel obsiahly nemecko-anglický katalóg, ktorý knižnica Slovenského centra dizajnu aj vďaka pravidelnej výmene publikácií s MAK-om, ihneď zaradila do svojej ponuky.
Dielne Wiener Werkstätte (1903 – 1932) si nadšenci viedenského úžitkového umenia a architektúry zo začiatku 20. storočia zvyknú spájať najmä s ich zakladateľmi – rodákom z českej Brtnice, architektom a úžitkovým výtvarníkom Josefom Hoffmannom a jeho viedenským kolegom, maliarom a grafikom Kolomanom Moserom. Svojou umeleckou tvorbou, aktivitami v združení Wiener Secession, ako aj pedagogickou činnosťou na umeleckopriemyselnej škole, obaja výrazne prispeli k vzniku fenoménu známeho pod názvom viedenská moderna. Jeho neoddeliteľnou súčasťou bola aj pestrá produkcia luxusných úžitkových predmetov z umeleckých dielní Wiener Werkstätte.
Dielne od začiatku fungovali na princípe úzkej spolupráce výtvarníkov s remeselníkmi, na dokonalom ručnom spracovaní ušľachtilých materiálov, pričom sortiment siahal od pohľadníc, cez textil, hračky, úžitkové predmety zo striebra, sklo, keramiku až po nábytok. To všetko zladené v duchu moderny a jej ambicióznej predstavy o gesamtkunstwerku. Priam kultovými sa stali Hoffmannove stoličky pre kabaret Fledermaus, poháre s geometrickým dekorom či dodnes vyrábané návrhy látok pre firmu Backhausen.
Menej známe však už je, že za skoro 30 rokov existencie vo Wiener Werkstätte našlo uplatnenie niekoľko desiatok výtvarníčok, často absolventiek umeleckopriemyselnej školy vo Viedni, ktoré vo výraznej miere ovplyvňovali ich štýl a výrobný program. V rokoch 1914 až 1918, keď väčšina mužov musela narukovať do armády, práve ony udržiavali chod a produkciu Hoffmannových dielní. Tieto emancipované ženy pritom vo svojom období vyvolávali obdiv a uznanie v širokých kruhoch, ale i kritiku – napríklad aj od azda najhlasnejšieho odporcu Wiener Werkstätte, Adolfa Loosa. Či už vykresľované v pozitívnom alebo v negatívnom svetle, určite neboli popri svojich slávnejších učiteľoch a kolegoch neviditeľné. Rokmi však začali stále viac upadať do zabudnutia. Mená ako Vally Wieselthier, Jutta Sika, Maria Likarz či Mathilde Flögl sú síce v odborných nemecky hovoriacich kruhoch aj dodnes známe, kto však boli tie ostatné talentované ženy, ktoré vytvorili stovky návrhov pre Wiener Werkstätte?
Túto otázku si kládli aj kurátorky výstavy a zostavovateľky katalógu Frauen der Wiener Werkstätte/Women Artists of the Wiener Werkstätte Anne-Katrin Rossberger a Elisabeth Schmuttermeier. Prirodzene nejde o prvý pokus poukázať na význam pôsobenia žien vo viedenských umeleckých dielňach (Rossberger vo svojom úvodnom texte spomína ojedinelé publikácie mapujúce aj tvorbu výtvarníčok)1, určite však možno hovoriť o doteraz najsystematickejšom spracovaní tejto témy. Celému projektu predchádzal niekoľkoročný archívny výskum, ako aj verejná výzva „Kto pozná výtvarníčky z Wiener Werkstätte?“ na sociálnych sieťach MAK-u. Jej cieľom bolo nájsť priamych potomkov či súkromných zberateľov, ktorí doteraz uchovávali neznáme dokumenty, fotografie a možno aj konkrétne diela. Odbornému tímu sa do júla 2020 podarilo vypátrať až 178 výtvarníčok. Ich biografie alebo aspoň základné údaje a obdobie pôsobenia vo Wiener Werkstätte tvoria dôležitú, až 80-stranovú prílohu katalógu. Len pre porovnanie – Elisabeth Kreuzhuber, jedna z autoriek katalógu, ich dokázala vo svojej diplomovej práci z roku 1993 identifikovať 137, pričom už jej výskum výrazne doplnil predchádzajúce zoznamy.2
Snahe o komplexné zachytenie fenoménu výtvarníčky pôsobiacej vo Wiener Werkstätte zodpovedá aj zameranie hlavnej textovej časti katalógu, ktorá pozostáva z desiatich štúdií. Jednotlivé texty čitateľa zoznamujú s dôležitými aspektmi témy, od výtvarného vzdelávania žien v Rakúsku na prelome 19. a 20. storočia, cez konkrétne odvetvia, v ktorých dominovali, až po porovnanie textilných dielní Wiener Werkstätte a nemeckého Bauhausu. Predpokladom pre vstup viedenských žien do profesionálneho sveta úžitkového výtvarníctva bola možnosť štúdia na umeleckopriemyselnej škole. Mnohé budúce spolupracovníčky Wiener Werkstätte tak prichádzali zo školských ateliérov Josefa Hoffmanna a Kolomana Mosera, ktorí si pre svoj komerčný projekt už na škole vyhliadli tie najtalentovanejšie. Veľmi zaujímavej téme – ceste k založeniu Wiener Werkstätte, sa venuje štúdia o umeleckopriemyselnom združení Wiener Kunst im Hause. Toto združenie, ktorého členkami boli od začiatku aj viaceré absolventky umeleckopriemyselnej školy, je vnímané ako jeden z predchodcov Wiener Werkstätte. Práve výrobné problémy združenia Wiener Kunst im Hause totiž ukázali, aká dôležitá je úzka spolupráca výtvarníka s remeselníkom. Nasledujúce texty katalógu už predstavujú jednotlivé dielne Wiener Werkstätte, v ktorých výtvarníčky dominovali. V tomto smere sa ukazuje, že hoci počas štúdia mali ženy otvorené dvere do všetkých ateliérov, v praxi nakoniec nachádzali uplatnenie v typicky ženských odvetviach. Tomu zodpovedajú aj kapitoly katalógu mapujúce ich tvorbu pohľadníc, textilu, módy, hračiek a keramiky, doplnené o bohatý obrazový materiál. Aj ten dokazuje, že vplyv výtvarníčok na produkciu Wiener Werkstätte v žiadnom prípade nebol zanedbateľný.
Na prvý pohľad môže prekvapiť, že katalóg okrem rozsiahlej prílohy s biografiami výtvarníčok neprináša monograficky ladenú štúdiu venovanú niektorej výraznejšej autorke, akou nepochybne bola napríklad keramička Vally Wieselthier. Určite by si nielen ona, ale aj mnohé iné zaslúžili bližšiu pozornosť, avšak nie v tomto katalógu. Jeho prínos totiž spočíva v tom, že sa nezameriava iba na osvedčené mená, ale rovnakú pozornosť dostávajú aj ich zabudnuté kolegyne.
Autorky katalógu Frauen der Wiener Werkstätte/Women Artists of the Wiener Werkstätte v žiadnom prípade nespochybňujú význam velikánov viedenskej moderny. Poukazujú však na to, že tvorbu dielní Wiener Werkstätte nemožno redukovať iba na niekoľko slávnych mien, ale že ide o komplexný fenomén, ktorý v nemalej miere ovplyvnilo aj množstvo talentovaných žien. Katalóg môžeme vnímať ako jeden zo základných zdrojov pre ďalší výskum, či už všeobecne o postavení ženy výtvarníčky na prelome 19. a 20. storočia, alebo ako podnet k podrobnejšiemu výskumu tvorby jednotlivých autoriek. Ako vo svojej recenzii na výstavu poukazuje Julia Secklehner,3 projekt Frauen der Wiener Werkstätte by svojím pohľadom na doteraz marginalizovanú oblasť mohol predstavovať aj impulz pre výskum ďalšej zabudnutej skupiny, a to remeselníkov, bez ktorých by produkcia Wiener Werkstätte nebola možná.
Frauen der Wiener Werkstätte/Women Artists of the Wiener Werkstätte
Vydali: MAK, Wien – Birkhäuser Verlag GmbH, Basel
Zostavili: Christoph Thun-Hohenstein, Anne-Katrin Rossberg, Elisabeth Schmuttermeier
Texty: Megan Brandow-Faller, Elisabeth Kreuzhuber, Anne-Katrin Rossberg, Elisabeth Schmuttermeier, Lara Steinhäußer, Christoph Thun-Hohenstein, Angela Völker
Počet strán: 288
Rok vydania: 2020
ISBN: 9783035622119
- Werner Schweiger, Wiener Werkstätte. Kunst und Handwerk 1903–1932, Wien 1982.
- Elisabeth Michitsch, Frauen – Kunst – Handwerk. Künstlerinnen der Wiener Werkstätte, diplomová práca na Universität Wien, 1993.
- Julia Secklehner, Women of the Viennese Workshops: Exhibition Review, https://craace.com/2021/06/09/women-of-the-viennese-workshops-exhibition-review (zobrazené 12. 4. 2022).
