Pozvánka do knižnice. Aký dizajn potrebuje dnešný „skutočný“ svet? O knihe Victora Papanka Design pro skutečný svět

Dizajnér, kritik, pedagóg a najmä posol humanitárnych ideálov Victor J. Papanek (1923-1998) sa stal na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia autorom publikácie s názvom Design for the Real World: Human Ecology and Social Change (1971), ktorá mala odborom priemysleného či produktového dizajnu zatriasť od základov – zbúrať ho a postaviť nanovo, úplne inak.

Papanek vychádzal z alternatívnych kultúrnych pozícií druhej polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktoré sa hlásili k myšlienkam sociálnej spravodlivosti, komunitného spôsobu života, rodovej rovnosti, enviromentálnej šetrnosti a dekomodifikácii životného štýlu. V centre jeho prístupu stála kritika korporátnej pozície dizajnu podporujúceho konzumerizmus, kultúrnu supremáciu západného sveta s mentalitou jednej univerzálnej veľkosti pre každého a upozorňovanie na stupňujúcu sa deštrukciu planéty. Domnieval sa, že súdobá prax mrhá talentom na „dizajnovú kozmetiku“ pre bohaté spoločenské vrstvy: … „ako záchodové dosky s norkovým poťahom, chrómované nádobky na lekvár, elektrické sušičky laku na nechty a barokovo tvarované mucholapky“¹, pričom podľa neho „skutočný svet“ potrebuje dizajn slúžiaci celej ľudskej populácii s prihliadnutím na špeciálne potreby jednotlivých skupín a tiež dopad na životné prostredie.

Knihu Dizajn pre skutočný svet Papanek napísal ako návod pre sociálne spravodlivú a zodpovednú dizajnérsku prax, pričom sama je zároveň katalógom načrtávajúcim stovky podľa neho naliehavých sociálnych inovácií. Považovaná za jednu z najčítanejších a najvplyvnejších kníh o dizajne všetkých čias, bola od svojho prvého publikovania preložená do viac než 20 jazykov a je žiadaná a vydávaná kontinuálne dodnes². Tento rok sa k prekladom Papankovej knihy pridal český variant vydaný nakladateľstvom Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe a je nesporné, že preklad do príbuznej jazykovej mutácie má omnoho väčšiu šancu byť čítaný, študovaný a získať vplyv aj v slovenskom kontexte. Lenže deje sa tak po viac než 50 rokoch od prvého vydania. Je Dizajn pre skutočný svet stále relevantný pre odborný diskurz dnešného skutočného sveta?

Papankov skutočný svet v roku 1971

Papankova kritika dizajnu bola vo svojej dobe súčasťou širšieho hnutia antiestablišmentovej kontrakultúry šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v Spojených štátoch. Nebol teda jediným, kto sa dožadoval sociálnej a enviromentálnej spravodlivosti, no patril k okruhu dizajnérov ako Richard Buckminster Fuller, ktorého koncept Vesmírnej lode planéty Zem³ korešpondoval s Papankovým holistickým videním sveta, či George H. Nelson, ktorého televízny program Ako zabiť ľudí: problém dizajnu⁴ znepokojujúco hodnotil dizajn v službách vojnovej politiky.

V prvej časti knihy Dizajn pre skutočný svet nazvanej„Ako to je“ Papanek jasne poukazuje na neduhy a negatívne dopady súdobej dizajnérskej praxe USA, ako narastajúci konzumerizmus „kleenexovej kultúry“, kde hromadiace sa výrobky na jedno použitie kontaminujú zemský povrch,  či na nezodpovedný prístup dizajnérov, ktorí neriešia alarmujúce civilizačné problémy, ako učebné pomôcky pre deti, vývoj prístrojov pre oblasť medicíny, spôsoby čistenia vodných tokov a krajiny, či nízkonákladové technológie pre krajiny globálneho Juhu, ale radšej sa obracajú k zbytočným „hračkám pre dospelých“. Problém videl aj v prístupe „jedna-veľkost-sedí každému“ založenom na mierach priemerného belošského muža v strednom veku, pričom sa neprihliadalo na ženy, deti, seniorov a ľudí so špeciálnymi potrebami. Len minimum produktov sa testovalo, mnoho bolo vyrobených z nebezpečných materiálov a participácia koncového spotrebiteľa na procese dizajnov bola v povojnovej USA len absurdným snom.

V druhej časti knihy označenej „Ako by to mohlo byť“ navrhuje humanistický prístup k dizajnérskej tvorbe, charakteristický antropologickou citlivosťou k lokálnemu, snahou o pochopenie širších kultúrnych kontextov, so sociálnou inklúziou a interdisciplinárnou praxou v spolupráci s vedcami rôznych odborov. „Dizajn musí byť inovatívnym a vysoko kreatívnym medziodborovým nástrojom, ktorý reaguje na skutočné potreby ľudí.“⁵, vyhlasuje na stránkach Dizajnu pre skutočný svet, ktorý sa stal výsledkom jeho dlhoročných pedagogických skúseností na Pardue University v Indiane a spolupráce s Organizáciou škandinávskych študentov dizajnu (SDO).⁶ Práve príklady založené na výskume a prácach Papankových študentov zapĺňajú celé stránky knihy venovanej tomu, ako by prax dizajnu pre všetkých, no menovite pre obyvateľov tretieho sveta, ľudí so špeciálnymi potrebami, či zdravotným znevýhodnením mala podľa neho v ideálnom prípade vyzerať. Proces návrhu mal začínať v reakcii na akútnu potrebu vynálezu, pokračovať dôkladným výskumom problematiky so zapojením odborníkov z oblastí ako klimatológia, antropológia, inžinierstvo, sociológia či ďalších prírodných a spoločenských vied, vyhodnotením materiálového vyhotovenia s ohľadom na lokálne životné prostredie a domáce techniky, za čím by malo nasledovať testovanie s komunitou užívateľov. Integrálnu súčasť produktov publikovaných v knihe tvorí advokácia ne-západných foriem dizajnu napríklad nízkonákladová africká televízia, terénne nízkonákladové vozidlo pre neprístupné terény, elektrický automobil, aerodynamický obal na hasiaci prach pre požiare v nedostupných oblastiach, modulárny chladiaci box pre rozvojové krajiny, vysielačka na výkalový pohon ale aj obal na antikoncepčné tabletky pre „negramotných,“ obal na lieky s detskou poistkou, školská stolička pre „nekľudné“ deti, interiérové obytné boxy pre študentov, hydroterapeutická plávacia pomôcka pre deti a mnoho iných. Papanek sa opieral o teóriu, že priemyselný dizajn je kľúčovým činiteľom spoločenskej zmeny a s naliehavosťou tvrdil, že „Ako sociálne a morálne orientovaní dizajnéri sa musíme zamerať na potreby sveta, ktorý sa ocitol v slepej uličke, a ktorého hodiny nepretržite ukazujú za minútu dvanásť.“⁷ Napriek bohatému repertoáru prototypov, Papankovej úzkej spolupráci s UNESCO a snahe zaviesť ich do masovej produkcie, žiaden z výrobkov neprekročil hranicu výroby pár pilotných kusov.

 Dizajn pre post-skutočný svet

Samozrejme, už len letmý kritický pohľad na obsah knihy odhalí dnes prekonanú a neprijateľnú rétoriku ako zaostalí ľudia, kretenizmus či postihnutí. Rovnako koncept navrhovania pre „tretí svet“ z ateliéru vysokej školy v Spojených štátoch je značne problematický a bol kritizovaný už Papankovými súčasníkmi a označovaný za neokolonialistický.⁸ Dnes je už nepopriateľné, že až metódy vybalansovaného participatívneho dizajnu, ako ich popísal napríklad teoretik dizajnu sociálnych inovácií Ezio Manzini⁹, v zmysle empatickej kolaborácie a citlivej interakcie medzi komunitami a trénovanými dizajnérmi počas celého procesu, generujú inkluzívny výsledok. Nedávnym, ešte radikálnejším počinom je kniha Feminist Designer.  Jej editorka, dizajnérka Alison Place¹⁰, pracuje metódou tzv. dizajnového aktivizmu, ktorý nielenže zdôrazňuje kolaboratívny proces, ale aj búra hierachie mocenských štruktúr vytvárania hodnoty z feministickej perspektívy. Za súčasný vrchol radikálnych prístupov je možné považovať projekt Design Justice¹¹, ktorý anticipuje dizajnový proces vedený dizajnérmi priamo z marginalizovaných komunít a tým rozvracia štrukturálne nerovnosti už v ich princípe.

Globalizácia, vzrast informačných technológií a alarmujúca klimatická zmena síce posilnili výzvy, ktoré Papanek načrtol v roku 1971, no hlavne vytvorili ešte mnoho ďalších, na ktoré je už Dizajn pre skutočný svet prikrátky. Dnes je jasné, že moc jednotlivých produktov, tak ako ju popisoval Papanek, je limitovaná a nepovedie k sociálnej zmene. Dizajnéri sa musia ujať redizajnu celých systémov, štrukúr a stratégií, ktoré vedú k diskriminácii, sociálnej nespravodlivosti či ničeniu životného prostredia a prísť s novými, lepšími. Je potrebné zamedziť vytváraniu ďalších nadbytočných produktov a nutné využívať alternatívne spôsoby vlastníctva ako požičiavanie, zdieľanie či prenájom na rôznych úrovniach spoločnosti.¹² Ak vytvárať, tak predmety spoločensky prospešné, z biodegradovateľného materiálu, obnoviteľných zdrojov a s využitím spravodlivo odmenenej lokálnej práce.

 Je pravdou, že ručičky na hodinách Papankovho Dizajnu pre skutočný svet dnes stále ukazujú jednu minútu pred dvanástou, no pridali sa k nim mnohé, ďalšie hlasno tikajúce hodiny publikácií, ktoré nás upozorňujú na adresnejšie a aktualizované riešenia pre dnešný post-skutočný svet.

Victor Papanek: Design pro skutečný svět
Počet strán: 348
ISBN: 9788088308850
Rok vydania: 2023
Vydavateľstvo: UMPRUM
Rok vydania: 2023
Preklad: Eva Císlerová

---

1. Victor Papanek, Dizajn pro skutečný svět, Praha : UMPRUM 2023, s. 167.
2. Alison Clarke, Victor Papanek: Agent Provocateur of Design, In: Mateo Kries – Amelie Klein – Alison Clarke (eds.), Victor Papanek: The Politics of Design, Weil am Rhein : Vitra Design Museum 2019, s. 27.
3. Richard Buckminster Fuller, Operating Manual for Spaceship Earth, New York : Simon and Schuster, 1969.
4. George H. Nelson, How to Kill People: A Problem of Design, 1960.
5. Victor Papanek, Dizajn pro skutečný svět, Praha : UMPRUM 2023, s. 16.
6. The Scandinavian Design Students‘ Organization (SDO).
7. Victor Papanek, Dizajn pro skutečný svět, Praha : UMPRUM 2023, s. 21.
8. Mateo Kries – Amelie Klein – Alison J. Clarke (eds.), Victor Papanek: The Politics of Design, Weil am Rhein : Vitra Design Museum 2019, s. 41.
9. Ezio Manzini, Design, When Everybody Designs: An Introducton to Design for Social Innovation,  Cambridge : MIT Press,  2015.
10. Alison Place (ed.), Feminist Designer: On the Personal and the Political on Design, Cambridge : MIT Press,  2023.
11. Sasha Constanza-Chock, Design Justice: Community-Led Practices To Build the Worlds We Need, Cambridge : MIT Press,  2020.
12. Christine Schranz (ed.), Commons in Design, Amsterdam : Valiz Publishers,  2023.