Nenápadná reforma verejnej inštitúcie – 3. časť
V prvých dvoch častiach článku Nenápadná reforma verejnej inštitúcie som porovnala moje počiatočné vízie a ciele s výsledkami práce na riaditeľskom poste SCD v rokoch 2016 až 2020. Pohľad na kľúčové aktivity ako domáce a medzinárodné spolupráce, ochrana kultúrneho dedičstva, prezentácia dizajnu, vedecko-výskumná a výskumno-vývojová činnosť ukázal, že nastaviť ambiciózne ciele a potom ich aj naplniť môže byť v prostredí verejnej inštitúcie celkom tŕnistá cesta. Záverečná časť predstaví tému kreatívneho priemyslu a interné „neviditeľné“ zmeny v informačných službách a fungovaní organizácie.
SCD sa podľa mojej riaditeľskej koncepcie z roku 2015 malo stať „jedným z mienkotvorcov v oblasti kreatívneho priemyslu.“ Merateľnosť tohto zámeru je však najefemérnejšou zo všetkých mojich vízií. Pripomeňme si, že v tom období sa o pojme kreatívny priemysel ešte diskutovalo, termín nebol všeobecne prijatý, hoci dnes je už bežným pojmom. Aj mnohí zástupcovia týchto sektorov si museli uvedomiť, že nehovoríme o novej oblasti, len používame termín, ktorý vyzdvihuje ekonomický potenciál a význam oblasti kultúry a tvorivých a umeleckých disciplín.
Kultúrny a kreatívny priemysel
Slovenské centrum dizajnu v podstate všetkými svojimi činnosťami patrí nielen k oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ale dlhodobo sa venuje aj podpore komunity, či skôr komunít, ktorých sa táto oblasť týka. Je len trochu ťažké túto dlhodobú prácu identifikovať a jasne priradiť k rozvoju kreatívneho priemyslu. Od svojho vzniku bolo cieľom SCD podporovať kontakt medzi dizajnérmi a výrobcami, Národná cena za dizajn cielene prezentovala výrobcov, ktorí spolupracovali s dizajnérmi a kolegyne sa venovali mapovaniu pre dizajn relevantných firiem.1 Na tieto aktivity som nadviazala s cieľom „vytvoriť prostredie a nástroje na výmenu informácií medzi sektormi (kultúrny a kreatívny, ekonomický)“ a „vytvárať nové nástroje podpory pre tvorcov dizajnu.“2 Národná cena za dizajn sa stala ocenením, ktorým sa dizajnéri i výrobcovia pýšia a ktorá prispieva k popularizácii dizajnu. Jej súčasťou je aj ocenenie za hospodársky prínos, ktoré poukazuje priamo na ekonomické dopady dizajnu. V období, kedy sme sústredili ľudské aj finančné zdroje na vznik a stabilizáciu múzea dizajnu a neskôr projekt Interreg, bolo logickým východiskom zamerať sa na poskytovanie podpory vo forme informácií. Oddelenie, či aspoň jedného zamestnanca na rozvoj ekonomických vzťahov a cielenú podporu a poradenstvo, sme, žiaľ, nemohli vyčleniť (túto tému som spomenula v prvej časti ako potrebu exportnej kancelárie dizajnu, tieto oblasti služieb by sa dali efektívne prepojiť). Okrem našich klasických informačných kanálov (webová stránka a sociálne siete) sme inovovali newsletter, ktorý sa zameriava nielen na aktivity SCD, ale aj na sprostredkovanie rôznych ponúk, možností spolupráce, súťaží. Súťažiam sa venujeme aj aktívne, predovšetkým ako ich odborní garanti a spolupracujeme aj na vytvorení férových podmienok pre všetkých účastníkov. Osobitné miesto v téme informácií o možnostiach podpory, má spolupráca so Slovak Business Agency (Národné podnikateľské centrum). Agentúra má zdroje a informácie, ktoré sprostredkúva všetkým podnikateľským subjektom, naša úloha je prepojiť čo najviac dizajnérov a výrobcov, aby prekonali administratívnu bariéru a tieto zdroje využívali. Každoročné informačné semináre a šírenie informácií SBA nám aspoň trochu umožnili vyplniť medzeru v poskytovaní poradenstva.
Štatistická činnosť, ktorú na podnet Ministerstva kultúry a Štatistického úradu SR pomáhame realizovať, je síce aj zdrojom konfliktov s respondentmi kvôli zastaranému systému zberu informácií, no minulý rok ukázal, že informácie o dizajne a celom sektore potrebujeme čo najpodrobnejšie. Úlohou SCD je asistovať pri zbere údajov a potom informácie vyhodnocovať. Zatiaľ sme spolupracovali na dvoch štatistických zisťovaniach (za 2018 a za 2019), z čoho sme podrobné informácie poskytli verejnosti, ako aj osobitne MK SR pre účely nastavenia pandemickej podpory.3
Uvedomenie si významu kultúry a kreatívnych disciplín zažíva v súčasnosti krízu, všetky kultúrne komunity v čase pandémie čelia prekvapujúcemu trendu – sledujú ponižovanie hodnoty tvorivej práce vo vyjadreniach časti verejnosti v sociálnych médiách. Prišiel bod zlomu, keď je potrebné prehodnotiť všetky možnosti, ako celému sektoru pomôcť. SCD je na jednej strane v pozícii jedného z tých, komu by pomoc mala byť určená, no na strane druhej musí byť inštitúciou, ktorá pomoc poskytuje a je mediátorom potrieb. V prvej časti som spomínala spolupráce medzi jednotlivými sektormi. Toto je téma, ktorej koncepciu potrebujeme rozpracovať do hĺbky i do šírky a ktorá potrebuje akciu. Minulý rok vznikla v SCD platforma DESIGN IS NOW! a napriek nepriaznivým podmienkam SCD rozbehlo rok 2021 pod hlavičkou Rok slovenského dizajnu (projekt bol plánovaný už od roku 2019). Prvým krokom iniciatívy bol rozsiahly dotazník dopadov pandémie na dizajn, ktorý sme poskytli verejnosti a MK SR. Platforma mala aj ďalšie plány a verím, že počas tohto roka sa do jej projektov budeme môcť zapojiť.
„Neviditeľné zmeny“ smerom dovnútra
V časti koncepcie nazvanej Nové technológie a inovácie / Informačné služby a databázy som predstavila vízie, ktoré majú posunúť prácu SCD k štandardom digitálnej spoločnosti. „Stať sa príkladnou inštitúciou uplatňujúcou informačné technológie vo verejnej správe“, „Byť nenahraditeľnou databázou informácií v oblasti histórie, teórie a manažmentu dizajnu a súvisiacich disciplín,“„Stať sa inovátorom v oblasti sprístupňovania kultúrneho dedičstva prostredníctvom nových technológií.“4 Tam smerujeme, ale ešte bude treba veľa práce. Na tieto úlohy je 5-ročné obdobie naozaj málo. No napriek tomu znovu konštatujem, že som spokojná. Podarilo sa nám „modernizovať a neustále inovovať technologickú infraštruktúru organizácie“ a zaviesť niektoré digitálne nástroje, ktoré sú v súčasnom manažmente nevyhnutné. Vďaka kolegovi Michalovi Čudrnákovi funguje interný wiki systém na prácu so spoločnými informáciami, v múzeu sme rozbehli dva systémy na správu zbierok, jednoduchší Airtable a na konci minulého roka komplexný systém MUSEION. Nastavili sme pravidelný newsletter, ktorý rozbehla externá kolegyňa Katarína Kasalová.
A najväčší úspech, čoskoro bude mať SCD novú webovú stránku, ktorá bude zároveň aj bránou k rozmanitým informáciám o dizajne pre všetkých. Tvorba webovej stránky je špeciálnou kapitolou, prípravy trvali dlhšie, ako sú niektoré inštitúcie zvyknuté, no bol to zámer. Predchádzali im prieskumy a nastavovanie potrieb jednotlivých oddelení. Úlohy SCD sú také rozsiahle, že bolo treba vyriešiť niekoľko úrovní informácií – treba komplexne informovať o vlastnej produkcii (akcie, výstavy, expozícia, výskum, zbierky, knižnica, NCD, projekty, publikácie, štatistické zisťovanie atď.) a zároveň byť zdrojom informácií o dizajne na Slovensku všeobecne. Nový web nám pomôže urobiť krok k veľkému cieľu „optimalizovať používanie Informačného systému Dizajn (IS Dizajn) pre potreby širokej verejnosti.“5
Informačné systémy inštitúcií boli veľkou témou od začiatku nového tisícročia. O ich potenciáli sme mali množstvo diskusií s vedúcou Oddelenia dokumentácie a informačných služieb Annou Faklovou. IS Dizajn Slovenského centra dizajnu obsahuje obrovské množstvo záznamov a má potenciál byť komplexnou informačnou bázou o dizajne. Jeho interfejs a prepojenie na ostatné informačné systémy SCD však potrebujú obnovu. Po analýze s prizvanými odborníkmi a po nástupe špecialistu Michala Čudrnáka sme urobili niektoré rozhodnutia, vďaka ktorým sa k stanovenému výsledku dostaneme. Zvolili sme cestu prioritnej tvorby novej webovej stránky (znovu pripomínam, podmienky našej inštitúcie neumožňujú venovať sa mnohým veľkým projektom naraz), do ktorej už budú integrované funkcionality ako prezeranie profilov osobností, prezentácia diel dizajnu, kalendár dizajnu, články e-designum a Designum, a iné. Po dokončení tejto úlohy sa môže SCD pustiť do inovácie IS Dizajn. Nahráva tomu aj aktuálne výročie – 30 rokov do vzniku SCD a Rok slovenského dizajnu 2021. Kolegyne a kolegovia počas roka zhromažďujú množstvo dokumentácie k aktivitám SCD, časť sa zverejní na novej stránke a časť bude k dispozícii ako študijný materiál v študovniach. Spomeniem ešte jeden veľký cieľ, ktorý SCD čaká „zapojiť sa systematicky do digitalizácie kultúrneho dedičstva“. SCD nebolo súčasťou veľkého celonárodného projektu OPIS, ktorý sa venoval digitalizácii kultúrneho dedičstva (múzeum dizajnu v tej dobe ešte neexistovalo). Digitalizácia je zatiaľ výberová na základe aktuálnej potreby (výstavy, obrazový materiál do expozície a publikácií, dokumentácia akvizícií).
Ďalšou neviditeľnou časťou práce inštitúcií je zlepšovanie metód a podmienok pre prácu. Tu sa pousmejú tí, ktorí riadia naše inštitúcie, spomenú si na témy ako nedostatočné financovanie, na mzdové a personálne podmienky… Tiež som mala pred očami dosť jasné ciele, no málo nástrojov na ich zmenu. „Inovácie štruktúry a organizácie práce / Priestorové a prevádzkové zabezpečenie činnosti organizácie“ zabrali podstatnú časť mojej práce. Uvedomme si, že SCD „skočilo“ z priestorov pár kancelárií na Jakubovom námestí a malej galérie Satelit na Dobrovičovej ulici do priestorov v kasárňach, navyše bez luxusu rekonštrukcie.6 Moje vízie a ciele z roku 2015 týkajúce sa zlepšenia podmienok pre prácu uvediem a okomentujem len krátko v bodoch, píšem ich sem hlavne preto, aby kolegyne a kolegovia z SCD i z MK SR mali pred očami úlohy, ku ktorým sa treba stále vracať:
Vízia „Prepojiť a optimalizovať prácu a činnosti všetkých oddelení organizácie.“
Áno, myslím si, že tu sme urobili veľký krok dopredu.
Vízia „Zabezpečiť pre všetky činnosti organizácie adekvátne priestory a technickú infraštruktúru.“
Splnené čiastočne. Pre administratívnu činnosť, výskum, prácu a stretávanie sa sme vytvorili podmienky dobré, priestory depozitárov a prezentačné priestory potrebujú na dosiahnutie úrovne inštitúcie 21. storočia ešte mnoho práce.
Cieľ „Prehodnotiť organizačnú štruktúru organizácie, vytvoriť nové oddelenie pre koordináciu projektov a fundraisingu.“
Splnené čiastočne. V roku 2017 som urobila rozsiahlu zmenu organizačnej štruktúry. Snažila som sa napríklad o distribúciu riadenia, preto som nastavila dve nové funkcie – zástupcov riaditeľky, a prizvala som do tzv. užšieho vedenia dvoch kolegov, Natáliu Galbavú ako zástupkyňu pre ekonomické záležitosti a Maroša Schmidta ako zástupcu pre odborné záležitosti. Žiaľ, jednoosobové oddelenia, prípadne oddelenia s dvomi zamestnancami, kde jeden je vedúci, ťažko nahradia komplexnú a funkčnú štruktúru.7 Mali sme síce po novom Oddelenie produkcie a programov pre verejnosť, no malo len 1,5 zamestnanca. Edičné oddelenie má dlhodobo dvoch ľudí atď. V organizačnom pavúku SCD sú stále sivé miesta, chýbajúce oddelenia, ktoré sú nakreslené iba v obrysoch (PR, marketing, technické zabezpečenie). Napriek tomu som sa do reštrukturalizácie pustila, pretože bez týchto kontúr sivé miesta nezaplníme. Nové oddelenie pre projekty a fundraising nevzniklo, no je na túto prácu aspoň vyčlenené jedno miesto.8
Cieľ „Odbúrať byrokratické zaťaženie vedúcich pracovníkov a ekonomického oddelenia.“
Nie. Zistila som, že v tomto bode som bola veľmi naivná. Administratívne zaťaženie každým rokom rastie.
Cieľ „Optimalizovať pracovné prostredie pre zamestnancov a spolupracovníkov.“
Splnené čiastočne, priestor máme, ale je potrebné skvalitniť jeho vybavenie.
Cieľ „Rozšíriť a vybudovať nové priestory pre kontakt s verejnosťou.“
Áno, tu sa podarilo vytvoriť expozíciu dizajnu, študovne, Knižnicu dizajnu v Hurbanových kasárňach a pre výstavu Národná cena za dizajn 2020 získať zatiaľ dočasne nové priestory v kasárňach. (Nesplneným plánom zostalo presťahovanie knižnice dizajnu z Jakubovho námestia do kasární, to má však zmysel až po aspoň čiastočnej rekonštrukcii.)
Tu moju koncepciu z výberového konania na pozíciu riaditeľky SCD na konci roka 2015 opúšťam. V roku 2016 som z nej čerpala pri zostavení Koncepcie rozvoja SCD v rokoch 2016 – 2019, ktorú iniciovalo MK SR u všetkých svojich príspevkových organizácií.9 Odvtedy sa podobná aktivita neudiala, Slovensko čakali v marci 2020 voľby a prišla pandémia, mnoho plánov sa prerušilo a teraz je potrebný reštart.
Od koncepcií k realite
Otázky, ktoré som dostávala na začiatku mojej práce, napríklad z médií, ale niekedy aj od kolegýň a kolegov z oblasti kultúry, znejú teraz absurdne. Čo je to vlastne dizajn? Existuje slovenský dizajn? Má význam, aby múzeum dizajnu bolo súčasťou SCD? Má sa slovenský dizajn čím prezentovať v zahraničí?
V úvode koncepcie stojí ako moja motivácia „vytvoriť komplexnú inštitúciu rešpektovanú na rôznych úrovniach,“ aby bolo SCD „stabilným partnerom poskytujúcim podporu a zázemie + inšpiratívnym partnerom pre experiment.“10
Tu znovu konštatujem, že som spokojná. Roky mojej práce a práce mojich kolegýň a kolegov ukázali, aké chce byť Slovenské centrum dizajnu – verejná inštitúcia, ktorá si uvedomuje, že je tu pre ľudí, no má aj záväzok voči histórii a budúcnosti. Presvedčili sme sa o tom, že SCD už má dôveru a stále sa zmierňuje priepasť medzi verejnými inštitúciami a inými formami organizácie. Keď sa povie dizajn, tak si mnoho ľudí spomenie na prvú expozíciu zo zbierok Slovenského múzea dizajnu v Hurbanových kasárňach, naše články v médiách, Národnú cenu za dizajn, Fórum dizajnu, knižnicu dizajnu na Jakubovom námestí, časopis Designum, publikácie o dizajne a e-designum, galériu dizajnu Satelit… Dokázali sme, že pojem „slovenský dizajn“ má zmysel a pútavú históriu a že pri konfrontácii s medzinárodnou scénou sa nemusíme skrývať v zadných radoch konferenčných sál, lebo za dejiny a za súčasnú tvorbu našich dizajnérok a dizajnérov sa nemusíme hanbiť. Vetu, ktorá bola mojím hlavným odborným cieľom – prispieť k „verejnému povedomiu o dizajne ako odbornej disciplíne nielen z pohľadu výtvarného a estetického, ale aj z hľadiska ekonomického, technologického a z hľadiska jeho významu ako nástroja na vytváranie kultúrnej identity,“11 sme citovali pri viacerých príležitostiach. Je odpoveďou na otázku, či patrí dizajn predovšetkým do oblasti kultúry. Verím tiež, že rastie počet ľudí, ktorí nevnímajú pojem „dizajn“ iba ako atraktívne až bizarné ozvláštnenie bytových interiérov.
Medzi mojimi dôvodmi odísť z riaditeľskej pozície bola aj vnútorná potreba získať viac času a energie na štúdium a písanie o dizajne. Hektická činnosť so zameraním na výstupy pre verejnosť a zároveň s postupným stabilizovaním funkcií a nástrojov inštitúcie, si vyžadovala moju celú pozornosť a dávala málo priestoru pre osobný odborný rast. Rok 2020 všetkým organizátorom priniesol utíšenie prezentačnej aktivity, no množstvo ďalších úloh. Nebolo príliš veľa času na premyslenie ďalšej stratégie. SCD teraz potrebuje novú koncepciu, v ktorej sa nielen odrazí poučenie doterajšími úspešnými projektmi aj zlyhaniami, ale ktorá hlavne zanalyzuje možnosti a výzvy nového sveta, v ktorom budeme žiť po pandémii. Ku koncu roka 2020 sme naplnili mnohé body z doteraz existujúcich stratégií, mnohé sa dajú presunúť do nových koncepcií takmer bez zmeny a niektoré už stratili svoju urgentnosť. Viaceré ciele zostanú, no niektoré priority sa preskupia. Želám kolegyniam a kolegom, aby toto prelomové obdobie nielen v histórii SCD zvládli.
Mojou snahou bolo systematizovať niektoré procesy, pomenovať chýbajúce časti do skladačky bezchybnej odbornej inštitúcie a vytvoriť nástroje, aby inštitúcia fungovala bez prestávky ďalej. Moja výzva smeruje k zriaďovateľovi SCD, k Ministerstvu kultúry. Počas mojej práce som často cítila podporu jednotlivých kolegov a kolegýň z ministerstva, predovšetkým z nadriadenej sekcie umenia a projektového oddelenia, čiastočne aj zo sekcie ekonomiky, no to je málo, zlepšenie podmienok pre prácu inštitúcií potrebuje systematické a výrazné kroky. Poskytnime takejto sľubnej inštitúcii ako je SCD lepšie podmienky na rozvoj a dôveru ľuďom, ktorí tam pracujú. Zachránené objekty, funkčné databázy informácií, vzdelaná mládež a predovšetkým záujem verejnosti a odborníkov i medzinárodnej komunity nám každé investované euro mnohonásobne vrátia.
Poznámky
1Napríklad publikácia Dizajn na Slovensku 1990 – 2005 autorského kolektívu Katarína Hubová, Zdeno Kolesár, Andrea Kopernická, Adriena Pekárová, vydaná v roku 2006. https://scd.sk/publikacia-scd/dizajn-na-slovensku-1990-2005/
2Koncepcia riadenia a rozvoja Slovenského centra dizajnu (10. 12. 2015), s. 4.
3Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vykonáva každoročne dlhodobé štátne štatistické zisťovanie v oblasti kultúry prostredníctvom výkazov KULT. Program štátnych štatistických zisťovaní zostavuje Štatistický úrad SR na obdobie troch rokov (toto ustanovuje vyhláška, preto zásadnejšie zmeny vo formulári nie sú možné v priebehu týchto období). SCD je spracovateľom dvoch výkazov KULT a jeho úlohou je aj analyzovať zozbierané dáta. KULT v oblasti multimediálneho priemyslu a dizajnu: Kult (MK SR) 20–01 o multimédiách a Kult (MK SR) 21-01 o špecializovaných dizajnérskych činnostiach.
4Koncepcia riadenia a rozvoja Slovenského centra dizajnu (10. 12. 2015), s. 7.
5Tamže.
6V budove Ministerstva kultúry na Jakubovom námestí 12 v Bratislave je stále sídlo SCD, administratíva, sekretariát a knižnica. Presťahovanie celého SCD do Hurbanových kasární v dohľadnej dobe by si vyžadovalo rozsiahlejšie úpravy priestorov a rozhodnutie ísť do rizika fungovania celej inštitúcie v priestoroch pred rekonštrukciou, ale prispelo by to k efektívnejšej spolupráci zamestnancov.
7Podrobne sa dajú vidieť organizačné schémy a ich zmeny v jednotlivých rokoch vo výročných správach SCD zverejnených na webovej stránke.
8Spomínané miesto som však musela najskôr venovať koordinácii NCD (túto úlohu už piaty rok neúnavne plní Soňa Trubíniová, teraz ako externá spolupracovníčka) a neskôr som ho musela preklasifikovať na povinnú funkciu koordinátora projektu Dizajn a inovácie (na tejto pozícii pôsobili postupne kolegyne Klára Prešnajderová, Ľubica Kollárová a Zdenka Pepelová). Aktuálne je toto miesto znovu venované pôvodnej funkcii a koordinovaniu partnerstiev, spoluprác a získavaniu zdrojov.
9Koncepcia rozvoja Slovenského centra dizajnu 2016 – 2019 z 10. 10. 2016 predložená sekcii umenia MK SR (spracovala Mária Rišková).
10Koncepcia riadenia a rozvoja Slovenského centra dizajnu (10. 12. 2015), s. 2.
11Koncepcia riadenia a rozvoja Slovenského centra dizajnu (10. 12. 2015), s. 3.
