Národná cena za dizajn 2018 z pohľadu porotcu
Na Národnej cene za dizajn som sa zúčastňoval od roku 2005, najprv ako súťažiaci v študentskej a neskôr v profesionálnej kategórii. Tento rok ma oslovili, aby som sa národnej ceny zúčastnil ako porotca. Z tejto pre mňa novej skúsenosti som sformuloval niekoľko postrehov.
Supermedzinárodná porota
Tohtoročná porota bola naozaj medzinárodná. Sám som bol prekvapený, akú pestrú porotu, nielen z hľadiska národnosti, ale aj z hľadiska profesionálneho pozadia jednotlivých porotcov (pedagóg, dizajnér, kurátor…), sa podarilo organizátorom národnej ceny namiešať. Slovensko je malá krajina a dizajnéri sa navzájom poznajú, o tom niet pochýb, a ani porotcovia z Čiech nemôžu povedať, že na Slovensku nepoznajú žiadneho dizajnéra. Preto bolo dôležité, že v porote boli zastúpení aj porotcovia z Poľska, Rakúska, Nemecka či Turecka, kde je vedomosť o slovenskom grafickom dizajne menšia. Druhý pozitívny aspekt zloženia poroty bol, že jej členovia neboli iba grafickí dizajnéri, ale aj pedagógovia a kurátori. To prinieslo do diskusií o niektorých prácach rôznorodé názory. Napríklad práca Marcela Benčíka – dizajn výstavy Majster z Okoličného – bola pre niektorých porotcov celkom neakceptovateľná a, naopak, iných svojím neortodoxným prístupom k riešeniu oslovila, a väčšinovým hlasovaním sa dostala do finálového výberu.
Neznalosť lokálnych vzťahov a podmienok dovolila zahraničným porotcom priniesť nezávislý a nezaťažený pohľad na aktuálnu úroveň slovenského dizajnu, akým sa my „domáci“ niekedy nie sme schopní pozerať. Na druhej strane takéto zloženie poroty vyžadovalo od nás slovenských porotcov (Eva Kašáková a Juraj Blaško) dodatočné vysvetľovanie lingvistických významov, vzťahov a podmienok vzniku niektorých prác.
Nadvláda kníh
V tomto ročníku NCD (podobne aj v minulom) mali veľmi veľké zastúpenie knihy. Fakt je, že mali prevahu. Čo z toho vyplýva? Dizajn kníh má na Slovensku vysokú úroveň, a čo je dôležitejšie, vydavatelia si uvedomujú potrebu kvalitného dizajnu kníh, ktoré vydávajú. Národnou cenu za dizajn bola, tak ako aj minulý ročník, ocenená kniha Spis 44 od Samuela Čarnokého, i keď v tomto prípade by som to nazval fotografická kniha. Podľa tohto sa zdá, že knižný dizajn sa stáva doménou slovenského grafického dizajnu. Mám pocit, že je to oáza grafických dizajnérov, kde môžu voľne (bez silného tlaku klienta) realizovať svoju tvorbu a overovať si nové dizajnérske prístupy. Alebo to môže byť tým, že knižný dizajn je najčastejšou pracovnou príležitosťou pre grafických dizajnérov a jej výstupy považujú za svoje najlepšie. Napokon, keby som nebol tento rok porotcom, tiež by som sa do súťaže prihlásil s knihou, ktorú som realizoval minulý rok.
Kde je „komerčný dizajn“?
Naschvál som použil výraz „komerčný“, pretože všetky prihlásené práce do kategórie profesionálny komunikačný dizajn majú svojho klienta, a teda sú komerčné. Hoci väčšina prihlásených prác a tie, ktoré postúpili do úzkeho finále, mali klientov z oblasti kultúry a neziskového sektora (2. cena Matej Vojtuš, vizuál Bratislavského knižného festivalu BRaK). Nazdávam sa, že je potrebné hľadať príčiny, prečo nebolo prihlásených viac prác z oblasti „komerčného“ dizajnu, pretože nedostatkom kvalitného dizajnu na bežnom spotrebiteľskom trhu to nie je. Napokon tretie miesto získal obalový dizajn edície ručne vyrábaných čokolád LYRA (Michal Slovák). Túto cenu treba ďalej propagovať v podnikateľskom prostredí, aby sa nešíril mylný pocit, že národná cena je elitárska a prihlásiť do nej možno len „nekomerčný“ dizajn.
A web dizajn?
Vo finálovom výbere bolo málo prác z „komerčného“ dizajnu, ale ešte menej z online prostredia. Dôvodom bol malý počet prihlásených prác z tejto oblasti. Pritom práve v online prostredí sa grafický dizajn rozvíja najrýchlejšie (čo je dané aj charakterom médií). Tohto problému sa vo svojej recenzii v Denníku N dotkol aj Patrik Garaj. Pre zachovanie mienkotvornosti národnej ceny v budúcich rokoch bude najdôležitejšie prilákať tvorcov práve z tejto oblasti. Možno vytvorením novej kategórie „online dizajn“. Národná cena za dizajn prešla mnohými zmenami, ale dostáva sa do situácie, keď je potrebné prehodnotiť aktuálnosť definovania kategórií. Rozdelenie na profesionálny a študentský komunikačný dizajn už čoskoro nebude stačiť. Napríklad kategória dizajn s pridanou hodnotou sa postupne stáva nadbytočnou, keďže podľa súčasných kritérií hodnotenia sa vyberá najlepší dizajn, ktorý má prinášať pridanú hodnotu už zo svojej podstaty.
Študenti sú dobrí
Na výstavu finalistov národnej ceny som zobral poľských kolegov – grafických dizajnérov. Boli ohromení kvalitou finálových prác a jeden z nich povedal, že keby neboli na výstave kategórie profesionálny a študentský dizajn označené, mal by problém rozoznať niektoré študentské práce od tých profesionálnych. Je dobré, že k tradičným zásobovateľom (VŠVU a FU TUKE) študentskej kategórie sa pridávajú ďalšie školy ako UMPRUM v Prahe či ASP v Katoviciach, kde študujú slovenskí študenti, a možno tak porovnávať rozdielny rukopis spomínaných škôl. Práce zo študentskej kategórie boli ocenené dvakrát, a to Cenou za študentský dizajn (Tereza Maco, vizuálna identita výstavy Štart je Cieľ) a Cenou poroty (Andrej Barčák, súbor kníh Redizajn), čo len potvrdzuje vysokú úroveň prác v tejto kategórii.
Výstava, ktorú bolo treba vidieť
Výstava finalistov národnej ceny bola v priestoroch podzemnej galérie FA STU. Inštalácii sa nedá nič vytknúť, jej autori Matúš Lelovský a Peter Liška vyťažili z potenciálu priestoru maximum. Výborne sa vyrovnali s foyerom budovy FA STU, kde nainštalovali veľké plachty, ktoré optickou hrou vytvorili nápis NCD, a z ich rubovej strany formou fotografií vystavených prác „edukovali“ návštevníka, čo všetko si má na dobrom grafickom dizajne všímať. Samotná galéria (výstava) mala však jednu zásadnú chybu, z ulice bola neviditeľná. Pre náhodných návštevníkov zostala ukrytá. Ten, kto sa aktívne zaujíma o súčasný slovenský grafický dizajn, si cestu na výstavu našiel. Ale záujemcovia, ktorí o kvalitnom grafickom dizajne aspoň niečo tušia a radi by si ho pozreli, keby im na nedeľnej prechádzke náhodne brnkol do nosa, to mali ťažšie..
Juraj Blaško je grafický dizajnér, pedagóg VŠVU, člen medzinárodnej poroty Národnej ceny za dizajn 2018.