Múzeá by mali experimentovať pre potreby budúcnosti

Rozhovor s Christophom Thunom-Hohensteinom

Christoph Thun-Hohenstein (1960) študoval právo a dejiny výtvarného umenia na Viedenskej univerzite, oba odbory ukončil doktorským titulom. Po štúdiu pracoval na ministerstve zahraničných vecí, zastával viacero diplomatických postov a vo veľkej miere sa podieľal aj na prístupových rokovaniach Rakúska s Európskou úniou. V rokoch 1999 až 2007 bol riaditeľom Rakúskeho kultúrneho fóra v New Yorku, ktoré sa mu podarilo vyprofilovať na moderný, medzinárodne uznávaný priestor pre kultúru a umenie. V tomto období vydával aj elektronický časopis austria.culture. V roku 2007 prebral vedenie viedenskej grantovej agentúry pre kreatívny priemysel. Od 1. septembra 2011 stojí na čele Rakúskeho múzea úžitkového umenia (MAK – Österreichisches Museum für angewandte Kunst / Gegenwartskunst), ktoré sa pod jeho vedením stále viac otvára súčasnému dizajnu a aktuálnym, celospoločenským témam.

Už šesť rokov stojíte na čele Rakúskeho múzea úžitkového umenia. V tomto období sa mnohé výstavy a podujatia organizované na jeho pôde venovali aktuálnym, často aj spoločensko-kritickým témam, čo úplne nezodpovedá predstavám o pôsobení tradičnej inštitúcie. Akú úlohu by podľa vás mali v súčasnosti plniť múzeá zamerané na umelecký priemysel a dizajn? Kde vidíte súčasnú pozíciu MAK-u?

Podľa mňa musia byť tieto múzeá miestom, kde sa na jednej strane uchováva kultúrna pamäť, na strane druhej by však mali ponúkať kritický pohľad na súčasnosť a podobne ako laboratóriá experimentovať pre potreby budúcnosti. Osobne vidím dizajn ako jednu z najdôležitejších oblastí úžitkového umenia, čo sme v posledných rokoch v MAK-u aj neustále zdôrazňovali. Tiež sme v roku 2014 otvorili MAK Design Lab, v ktorom sme sa pokúsili ukázať, že pojem dizajn môžeme rozšíriť aj na obdobie pred 20. storočím. Základná úloha dizajnu spočíva v trvalom zlepšovaní nášho života pomocou tvorby, ktorá si na seba kladie umelecké nároky. Tiež je pre mňa mimoriadne dôležité, aby sa naše múzeum vo väčšej miere profilovalo ako platforma, ktorá dáva priestor pre novú, celospoločenskú diskusiu o dizajne a ktorá zabezpečí potrebnú pozornosť pre formujúcu sa avantgardu v dizajne a poskytne jej možnosti pre ďalší rozvoj.

V znamení otvárania sa aktuálnym témam stojí aj založenie Vienna Biennale pred dvoma rokmi. Podobné podujatia sa organizujú po celom svete a tešia sa veľkej obľube publika. Čím je však to viedenské jedinečné?

Jednou z fascinujúcich požiadaviek spolku Viedenská secesia, založenom v roku 1897, bola jednota umení. Nemysleli tým nejaké splynutie umení, ale zavrhnutie názoru, že voľné umenie hodnotovo stojí nad takzvaným nízkym úžitkovým umením. Secesia pochopila, že umenie, najmä dizajn, architektúra a voľné umenie, si musia byť rovné, mať neustále vzájomný kontakt a v najlepšom prípade sa aj ovplyvňovať. Znovuoživenie myšlienky jednoty umení a jedinečné spojenie týchto troch oblastí výtvarného umenia do jedného bienále je to, čo odlišuje Vienna Biennale od iných bienále organizovaných po celom svete. Tento koncept dopĺňa intenzívna snaha vyrovnať sa s dosahmi a potenciálom digitalizácie pre náš svet a všedný život, čím sa zadefinovala nosná téma Vienna Biennale. Samozrejme si však zakaždým volíme iný pohľad na problematiku.

Tohtoročné Vienna Biennale malo motto Roboti. Práca. Naša budúcnosť. Názov, ktorý môže na prvý pohľad vzbudzovať dojem, že pôjde o chválu technológií. Na druhý pohľad však naša budúcnosť až tak ružovo nevyznieva. Aký cieľ ste mali pred očami pri vytváraní koncepcie výstavy? Z akej perspektívy ste sa pozreli na tému technológie a digitalizácia?

Nešlo nám o chválu, ale ani o cielenú negatívnu kritiku digitálnych technológií. Kým však z väčšiny médií počúvame iba ódy na najnovšie technologické inovácie, my sme sa pokúsili o celkový pohľad na zmeny, ktoré so sebou digitalizácia prináša. Pre MAK a partnerov, s ktorými sme Vienna Biennale pripravovali, bolo veľmi dôležité, aby sme nosnú tému, respektíve jednotlivé čiastkové témy spracovali z rôznych perspektív a predstavili tým pádom aj zásadne odlišné výstavné koncepcie. Reakcie publika sa dosť rozchádzajú, čo je zrejmé najmä pri výstave Hello, Robot. Niektorí ľudia mi hovoria, že na nich výstava pôsobila príliš dystopicky, iní majú naproti tomu pocit, že náš prístup k robotom bol príliš euforický. Tieto rozporuplné reakcie ma utvrdzujú v tom, že sme výstavu urobili dobre.

V súčasnosti napreduje digitalizácia závratnou rýchlosťou a preniká prakticky do každej oblasti nášho života. Napriek tomu sa o dôsledkoch tohto procesu skoro vôbec nehovorí a možno s výnimkou automatizácie pracovných miest chýba diskusia na danú tému. Je podľa vás digitálna revolúcia naozaj témou, ktorá bude formovať obraz našej budúcnosti?

O tom nepochybujem. Digitalizácia a jej navzájom prepojené odvetvia big data, robotika, umelá inteligencia a biotechnológia predstavujú najväčší experiment v dejinách ľudstva. Keď k tomu pridáme exponenciálnou rýchlosťou napredujúci technologický pokrok a pripustíme možnosť, že by o desať, dvadsať, prípadne tridsať rokov mohla reálne existovať človeka prevyšujúca umelá superinteligencia, začne sa pretrvávajúce ignorovanie tejto témy vo verejných diskusiách javiť ako úplne nepochopiteľné. Zároveň nám však digitalizácia dáva do rúk fantastické nástroje, ktorými dokážeme trvalo zlepšovať našu civilizáciu v prospech celého ľudstva a planéty Zem. Musíme si len uvedomiť, že sa nám naskytol tento nový manévrovací priestor a že ho musíme správne ovplyvňovať. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť najmä princípy všeobecného blaha, ktoré majú svoje opodstatnenie aj mimo neustále sa rozrastajúcej oblasti zdieľaných statkov (commons), a ktoré by dokonca mohli zmeniť logiku ekologicko-sociálneho trhového hospodárstva s jeho orientáciou na zisk.

Vienna Biennale 2017 ste pripravovali v spolupráci s viacerými inštitúciami, pričom sa prezentovalo okolo 300 dizajnérov, architektov a výtvarníkov. Na čo konkrétne sa mohol návštevník tohtoročného viedenského bienále tešiť?

Návštevníkovi sme ponúkli základnú, medzičasom životne dôležitú orientáciu v téme, ako aj o krok ďalej idúce špekulácie o inteligentných robotoch a budúcnosti ľudskej práce. Prezentovali sme aj rôzne inšpiratívne impulzy v architektúre a dizajne týkajúce sa zavádzania princípov commons (zdieľaných statkov) a ich efektívnejšieho využívania. Naozaj sa oplatilo navštíviť všetky výstavy Vienna Biennale. Zvlášť by som však chcel vyzdvihnúť úvahy k nosnej téme bienále z pohľadu digitálneho humanizmu, ktoré boli vystavené vo forme manifestu osobností združených v tzv. Vienna Biennale Circle.

Krátko pred otvorením Vienna Biennale 2017 ste spustili aj úplne nový formát, tzv. MAK Future Lab. Mohli by ste nám priblížiť úlohy a témy, ktorým sa bude toto jedinečné kreatívne laboratórium venovať? Je MAK Future Lab myslený iba ako sprievodný program Vienna Biennale alebo ho plánujete zaviesť ako trvalý formát?

MAK Future Lab nie je koncipovaný iba ako sprievodný program Vienna Biennale. Je to kreatívne laboratórium, ktoré bude fungovať dlhodobo, ale zároveň veľmi flexibilne, a ktoré bude cez interdisciplinárne workshopy, prednášky, panelové diskusie a iné formáty prispievať k rozvoju a využívaniu humánnejšej digitálnej moderny. Dizajn, architektúra a voľné umenie budú pritom figurovať ako hnacia sila pre rôzne modely trvalo udržateľného trhového hospodárstva s dôrazom na sociálny, ekologický, kultúrny a hospodársky aspekt a budú v rámci rozličných spoluprác prepájané s vedou, výskumom, hospodárstvom a politikou. MAK Future Lab si kladie za cieľ poukazovať na celkovú orientáciu spoločnosti a ponúkať z toho vyplývajúce stratégie pre všeobecné blaho, ako aj prispievať k vzniku konkrétnych, inovatívnych podnikateľských konceptov pre budúcnosť. Ako príklad uvediem našu súčasnú spoluprácu s Viedenskou zamestnaneckou komorou pod názvom Túžba po práci, v rámci ktorej organizujeme päť panelových diskusií, kde sa tejto téme venujú experti a kreatívci z rôznych oblastí.

Tohtoročné viedenské bienále bolo v júni úspešne otvorené a to prirodzene zvádza k otázke, čo nám ponúkne Vienna Biennale 2019. Určite ešte nemôžete veľa prezradiť, takže sa spýtam len na to najdôležitejšie. Bude aj o dva roky vaším hlavným cieľom snaha prispieť k zlepšeniu sveta pomocou kreatívnych nápadov a umeleckých projektov?

V každom prípade som už prezradil, že nosnou témou zostane digitalizácia nášho sveta a každodenného života. Keďže základom DNA usporiadateľských inštitúcií viedenského bienále sú kreatívnosť a inovácia, môžeme si byť istí, že Vienna Biennale 2019 predstaví túto tému nielen z úplne iného pohľadu, ale aj v úplne inej forme ako tento rok. Máme sa teda na čo tešiť a určite chceme, aby aj nasledujúce Vienna Biennale pomáhalo zlepšovať svet!

Klára Prešnajderová je doktorandka na Katedre germanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a spolupracovníčka Slovenského múzea dizajnu v Bratislave. Momentálne pôsobí v Museum für angewandte Kunst vo Viedni.