Moderná konopa – výzva pre dizajn 

Skôr, ako ju vytlačila bavlna, bola dôležitou poľnohospodárskou plodinou. Je nenáročná na pestovanie, nepotrebuje množstvá vody ani pesticídy, v priaznivých podmienkach vyrastie až do výšky štyroch metrov a vie vytiahnuť z pôdy škodliviny. Vyrobíte z nej hocičo. Od liečivej masti, cez betón, pohonné látky, až po karosériu auta. Je rozšírená po celej Európe, Amerike a Ázii. V priemysle sa používa pre svoj nízky obsah omamných látok, má početné výrobné možnosti, a aj preto sa stala súčasťou udržateľnej premeny európskeho hospodárstva. Reč je o konope siatej.

Prvé pokusy s výrobou konopného bioplastu sú zo štyridsiatych rokov 20. storočia. Vizionár automobilového priemyslu Henry Ford v roku 1941 predstavil na Dearborn Days v Michigane prototyp prvého auta zo sójových plastov v kombinácii so pšenicou, kukuricou a konopnými vláknami vystuženými živicou, ktorého pohonná hmota bola vyrobená rovnako z konope. Materiál bol odolnejší ako oceľ a konštrukcia bola až o 25 percent ľahšia ako bežný automobil tých čias.

Možnosti tejto plodiny sú obrovské. Po uvoľnení legislatívy týkajúcej sa pestovania technickej konope s ňou začínajú opäť experimentovať i slovenskí farmári. Aj preto sa slovenskí a českí konopári nedávno stretli v Košiciach na konferencii KonopERA zameranej na obnovu pestovania technickej konopy a jej využitia.  

„Z konopných látok dnes šijú v krajine jej najväčšieho pestovateľa Číne uniformy pre armádu. Materiál je sterilný a nehrozia infekcie v prípade zranenia“, dozvedela som sa od účastníčky konferencie, nemeckej publicistky a filmárky Maren Kringsovej. Maren už sedem rokov križuje svet v upravenom Volkswagene Caddy, pričom navštívila vyše 30 krajín na štyroch kontinentoch. Výsledkom je kniha H is for Hemp,  v ktorej chcela ukázať schopnosť tejto úžasnej rastliny zmierniť sociálno-ekologickú krízu. Celý náklad vytlačila na konopnom papieri, ktorý si nechala zvlášť vyrobiť. Ako objasnila: „Nápad vznikol vo Fínsku, keď som pripravovala reportáž o tradičnej severskej komunite Saamov alebo, ak chcete, Laponcov. Sú závislí na chove sobov a tí potrebujú k životu lišajníky rastúce na storočných stromoch. Dnes už však väčšinu stromov vo fínskych lesoch vysádzajú umelo a lišajníkov na nich rastie zúfalo málo. Uvedomila som si, že títo kočovníci bojujú o prežitie. lebo pre nadmernú ťažbu dreva ich soby nemajú dostatok potravy. A keby som vytlačila svoju knihu na obyčajnom papieri, nepomohla by som tým svojim sobím priateľom. Konopa rastie jedno vegetačné obdobie, kým taký strom desiatky rokov. To rozhodlo. Takže som si nechala vyrobiť papier zo stopercentnej konopy. Nie žeby som bola prvá na svete. Nie. Konopný papier vyrábali v Európe už od roku 1534, kedy vznikali papierne, spracúvajúce handry z tejto plodiny na vlákno, z ktorého lúhovaním a sušením zhotovovali papier“. Maren Kringsová vidí budúcnosť konopy aj v cradle to cradle dizajne. Z konopného materiálu vzniknú bioplasty, z ktorých sa dá vytlačiť na 3D tlačiarni čokoľvek, čo sa neskôr biologicky rozloží. Čiže ideálny materiál hoci na výrobu obalov. Z konopy vyrobíte dnes okolo 20 000 produktov. Môže slúžiť ako zdravá potravina, liek, skrášľovací prostriedok, krmivo, ale aj stavebný materiál. V architektúre začína byť rovnocenným hráčom konopný betón. Má výhodu, že je ľahký, ale nosnosťou sa vyrovná tomu klasickému. Maren Krings sa o tom presvedčila pri nedávnej ceste na Ukrajinu, kde takto stavajú domy pre utečencov. 

Na Slovensku

Manželia Silvia a Peter Vodalovci pestujú konope na farme už ôsmy rok. Polia majú v okrese Snina v obci Pčoliné blízko Polonín, kde sú čisté pôdy a darí sa im pestovať ho v ekologickom režime. V súčasnosti sa zaoberajú hlavne výrobou potravín, CBD olejov a kozmetiky založených na konope, ale… Ale uvažujú o zužitkovaní celej rastliny: „Jedným z našich perspektívnych cieľov je spracovanie stonky, ktorá má širokú škálu využitia a dorastá do výšky 3-4 metrov. Máme dlhodobú predstavu vyrábať z nich novátorské výrobky, ktoré budú nielen udržateľné, ale aj prospešné pre rozličné odvetvia,“ hovorí Silvia Vodalová. V spolupráci s Textilným centrom v Košiciach a tamojšou Fakultou umení Technickej univerzity pripravujú pre študentov v odbore dizajn projekt na spracovanie konopy. Čo teda v súčasnosti bráni spracovať celú surovinu?  „Viem si to predstaviť, len na to musíme ísť postupne. Prvým krokom bude zabezpečiť prvotriedny stroj na oddelenie stonky od vlákna tzv. dekortikátor. Až keď budeme mať kvalitné vlákno, môžeme ďalej uvažovať, ako ho čo najlepšie zhodnotiť,“ tvrdí Silvia Vodalová.

Móda a textil

Ako materiál na textilnú výrobu sa v minulosti rýchlo rozšírila a na celom svete začala používať bavlna. A vytlačila konope. Dnes už, okrem mnohých ďalších nelichotivých prívlastkov, hovoríme o jej nadprodukcii vďaka obrovskému dopytu textiliek a ich nadmernej výrobe. Je škodlivá pre životné prostredie, keďže pri pestovaní sa spotrebuje množstvo vody a pesticídov. Plantáže s bavlnou pokrývajú obrovské plochy, uberajúc pôdu pre iné užitočné plodiny. Konope je výrazne ekologickejšou obmenou a vieme, že kedysi bola na slovenských dedinách bežne pestovaná. Naši predkovia dokázali využiť rastlinu od pazderia, slúžiace ako krmivo pre dobytok, cez vlákna, z ktorých sa podľa kvality súkali nite, napríklad takzvané dratvy pre obuvníkov a sedlárov, až po jemnejšie spradené vlákna. Z tých tkali rozličné odevné súčasti ale aj uteráky a posteľnú bielizeň. Skutočnosťou je, že textílie vyrobené z konope sú menej náchylné na vyblednutie a oveľa pevnejšie.

V súčasnosti v Európe nie je veľa konopných textilných manufaktúr. Najďalej sú Francúzi, ale látky vyrábajú aj v Taliansku, Nemecku, Holandsku a Rumunsku. Po takýchto materiáloch siaha čoraz viac módnych značiek. Dobre sa miešajú s hodvábom, ľanom, bavlnou a viskózou. Napríklad výrobca denimových odevov Levi´s sa v rokoch 2019–2020 spojil so švédskym startupom v oblasti recyklačných textilných technológií Re:NewCell pri tvorbe kolekcií Levi’s WellThread z konopnej látky upravenej na mäkkosť bavlny.

Rovnako aj Silvia Vodálová by rada posunula produktovú ponuku farmy do odevnej značky. Vyrobiť konopné vlákno vo väčších množstvách však na Slovensku zatiaľ nevieme. Ako vraví: „Viem, že v Čechách a na Slovensku sa tká z konopy, ale zdrojom je priadza, ktorá nepochádza priamo z nášho územia. Hlavnou prekážkou sú chýbajúce spracovateľské kapacity. V minulosti pôsobilo na Slovensku 5 spracovateľských závodov, v súčasnosti nefunguje ani jeden. Len náklady na technológiu potrebnú na oddelenie stonky sa pohybujú okolo milióna eur. Naším cieľom v rámci Slovenskej konopárskej asociácie je spustiť jednu takú linku u nás už v roku 2024“.  

Dobrou správou je, že „misia“ konope už oslovila aj slovenské značky. Po tomto udržateľnom, ba aj aseptickom a UV žiarenie neprepúšťajúcom materiáli siahla kolekcia firmy Nehera RESORT 2023. Tkaniny, pochádzajúce z Talianska, sú zmesou konopy, ľanu a viskózy. Slovenská značka NAWELO šije z konopných látok vyrobených v Rumunsku. Na konferencii sa prezentovala aj žilinská firma TROSHKA, ktorá šije biele košele s nadčasovými strihmi. Materiál majú z Turecka. Malým víťazstvom pestovateľov Silvie a Petra Vodalovcov sú konopné ponožky vyrábané na východe Slovenska. „Prvé vzorky ponožiek z konopnej priadze sú už na svete a jeden druh aj v predaji. Neustále však pracujeme na zdokonalení zloženia a vyhotovenia“. Ako dodáva: „Práca s konopnou priadzou nie je jednoduchá a má svoje obmedzenia“. Verí však, že sa spracovanie stoniek na Slovensku stane skutočnosťou. Bol by to nielen veľký posun, ale aj prínos pre mnohých domácich spracovateľov a pochopiteľne, výzva pre našich dizajnérov. Väčšina z nich však má však dodávateľov zo zahraničia, čo sa stáva apelom pre domácich producentov.