MADbyMAD alebo luxusná móda z biomateriálov. Rozhovor s Martinou Ďurikovičovou

Martina Ďurikovičová (1995) je odevná dizajnérka, ktorá vedie vlastnú značku MADbyMAD. Zároveň pôsobí na pozícii general designer v módnom dome Chanel v Paríži. Vyštudovala odevný dizajn na University of the Arts London – Central Saint Martins (2017 – 2022). Štúdium ukončila bakalárskou prácou Pink Matrix Collection. Kolekcia odevov, ktoré vytvorila z autorského bioplastu, získala hneď niekoľko významných ocenení: Media Award 2022 od International Talent Support, nomináciu v kategórii Green Trail Award 2022 od LVHM, Best Fashion Talent 2022 od Slovak Fashion Council, ako aj Národnú cenu za dizajn 2023 – Produktový dizajn v kategórii Móda & Módne doplnky. Kolekcia bola zároveň prezentovaná na London Fashion Week 2022, International Talent Support 2022 v Terste či Bratislava Fashion Live 2022.

Rozprávame sa spolu niekoľko týždňov potom, ako si v Národnej cene za dizajn 2023 – Produktový dizajn získala ocenenia v kategórii Móda & Módne doplnky za kolekciu Pink Matrix Collection. Zároveň ti medzinárodná porota tejto súťaže udelila aj Cenu pre osobnosti dizajnu – Nový zjav. Čo to pre teba znamená?

Ceny, ktoré som získala, sú pre mňa výnimočné už len tým, že pochádzajú z mojej rodnej krajiny. Veľmi si to vážim. Je super, že publikum na Slovensku rozumie mojej tvorbe. Zároveň je pre mňa veľmi podstatné, že sa mi podarilo poslať správu tam, kde sa to vlastne všetko začalo. V podstate to má pre mňa aj akúsi nostalgickú a veľmi personálnu hodnotu, keďže moja babka, moja veľká inšpirácia, bola tiež z Bratislavy. A hoci kolekcie vznikli v zahraničí a boli prezentované na rôznych miestach Európy, vrátili sa tam, odkiaľ pochádzajú. Slovensko je miesto, kde by som v budúcnosti chcela pôsobiť.

Lákalo ťa módne návrhárstvo už od detstva? Priblíž mi tvoju cestu k odevnému dizajnu.

Keď som bola malá, trávila som veľa času s babkou. Ona, ale aj jej byt ma inšpirovali aj v tvorbe neskorších kolekcií. Často som u nej pobehovala a predstavovala si, že každá časť jej bytu je iná galaxia. V jednej z jej izieb bolo hádam stopäťdesiat kvetov, do nej som umiestnila svoju kvetinovú galaxiu. Spomínam si aj na stolík s kryštálmi, pri ktorom bola zas kryštalická galaxia.

Práve babka ma naučila všetkým technikám, ako sú háčkovanie, štrikovanie, šitie na stroji. Vytvorila som si s ňou aj taký mini biznis. Podľa môjho priania šila šaty pre bábiky, a ja som je za každé dávala asi 10 korún. Keď toho mala babka plné zuby, povedala mi, že rob si to sama. Keďže som v tom čase ešte nemala dovolené šiť na stroji, začala som spájať veci zicherkami, ktoré používam doteraz. Keď som mala asi jedenásť, prihlásila som sa so svojimi návrhmi do súťaže detského časopisu Whitch, kde som mala vytvoriť návrhy pre rôzne charaktery. Nič som nevyhrala. Bola som dosť sklamaná a v podstate z tvrdohlavosti som sa rozhodla, že dokážem a ukážem im, aká budem módna návrhárka! Začala som si kresliť prvé logá, a keď som mala pätnásť, šestnásť, začala som sa seriózne pripravovať na vysokú. Chodila som na gymnázium a popri tom som robila prvé kolekcie, ktoré som posielala na rôzne súťaže (BFW, Krakov a i).

Kam viedli tvoje kroky po skončení gymnázia?

Prijali ma na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, odkiaľ som po dvoch rokoch odišla na Erasmus na Aalto University School of Arts, Design and Architecture v Helsinkách. Rok na tejto škole bol pre mňa veľmi prevratný. K móde tam mali úplne iný prístup. Miešali študentov rôznych odvetví. Ponúkali mnoho kurzov v rámci všetkých odborov, každý mohol ísť všade. Zaujal ma kurz material driven design, kde som si uvedomila, že toto je presne to, čo robím aj ja. Študenti sa tam inšpirovali primárne materiálom, ktorý skúmali, hrali sa s ním a od neho odvodzovali všetky ostatné dizajnérske procesy. Pôvodný materiál musel zmeniť formu, experimentovalo sa s ním. My sme dostali betón a ja som vytvorila kolekciu odevov z betónovej látky, ktorá počas nosenia postupne povypadávala, zmenila štruktúru. Kurz mi otvoril oči a iba potvrdil, že postup, akým produkujem svoje kolekcie, nie je neštandardný. Že nemusím začínať strihmi, moodboardmi, ale že všetko sa začína materiálom.

Prečo si si pre ďalšie štúdium vybrala Central Saint Martins v Londýne?

Študovať na tejto škole bolo mojím snom od pätnástich rokov. Už vtedy som si robila rešerš, a táto škola patrila medzi najprestížnejšie aj kvôli veľmi známym a svetovo uznávaným návrhárom, ktorí ju absolvovali. Z mojej skúsenosti sa študenti z Aalto málokedy profesionálne uplatnia aj v zahraničí. Fínsko má v podstate dosť malý módny priemysel. Ak si chce absolvent založiť malú, usadenú značku, krajina ako Fínsko je na to ideálna. Mne to však zo strategického hľadiska nestačilo. Na štúdium v Londýne som si potrebovala aj našetriť, chcela som sa tam venovať výlučne jemu.

Ako prebiehal prijímací proces?

Vždy ide o veľmi prísne kritériá, lebo sa tam hlási veľmi veľa ľudí. Prijímačky majú tri fázy. Prvá je online, uchádzač vyplní formulár, napíše motivačnú esej a pošle desaťstranové portfólio. Následne sú vybraní ľudia, ktorých pozvú na prezentáciu vlastnej tvorby. Ja som tam prišla so šiestimi knihami portfólií a jedným pleteným outfitom. Po tomto kole nasleduje posledné interview, ktoré trvalo maximálne 15 minút. Keďže som tam priniesla celú upletenú bundu, pýtali sa ma, či sa radšej nechcem hlásiť na oddelenie knitwear. Ja som v tom však mala jasno, chcela som sa zdokonaliť v tvorbe strihov a tvarovaní odevov. Táto odpoveď prešla a prijali ma.

Čo si na štúdiu najviac ceníš?

Určite spoluprácu s priemyslom, konkrétnymi značkami. Škola ma veľmi dobre pripravila do praxe. Extrémne inšpiratívni sú aj samotní ľudia, študenti, spätná väzba od učiteľov, budova školy, knižnica. Aj moji aktuálni kolegovia by do nej radi získali prístup, keďže je zdrojom ohromných materiálov. Samotné štúdium je dosť o samostatnej práci, ale nezaobíde sa to bez tlaku. Za veľmi krátky čas sme museli vždy pripraviť od sto do dvesto skíc, na ktorých sa posudzoval celkový development. Takto si môže študent uvedomiť, čo má vlastne robiť. No a, samozrejme, keď túto školu končíte, ste niekým úplne iným, ako ten, kto na ňu vstupoval. Sama by som sa asi nespoznala.

Stážovala si počas štúdia? Ak áno, u koho a na čo bola stáž zameraná?

Osem mesiacov som stážovala pre Chanel, štyri mesiace pre Maison Lemarié, ktoré tiež spadá pod Chanel. V Lemarié sa venujú ručným výšivkám, práci s perím a umelými kvetmi, dizajnu aj vývoju. Tvoria nielen pre Chanel, ale aj pre Dior, Loewe, Valentino, Saint Laurent, Givenchy. Tam som sa venovala najmä vzorovaniu. Pre Chanel to bolo rôznorodejšie – tvorba a farbenie látok, printy, ale aj práca za počítačom.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2023 na s. 16
Predaj časopisu Designum