Ľvov 150 a trochu iný pohľad na prieskum VŠVU
V nedeľu 22. mája sa vydávam do budovy Vysokej školy výtvarných umení na Drotárskej ulici. Mám dohodnutú schôdzku s absolventkou Katedry Socha, objekt, inštalácia Zoyou Zorkinou a kariérnym poradcom VŠVU Tomášom Jančaříkom. Obaja patria do iniciatívy Ľvov 150, ktorú škola zorganizovala hneď po vypuknutí vojenského konfliktu na Ukrajine. VŠVU vtedy kontaktovala dve partnerské školy v Ľvove a Kyjeve a tiež Štátnu akadémiu dizajnu a umení v Charkove. Spoločne diskutovali o možnostiach pomôcť školám na Ukrajine. Zo stretnutia vyplynula cielená evakuácia 150 študentiek, ktorým mala VŠVU pomôcť zaistiť azyl pred vojnou ako aj možnosť pokračovať ďalej v štúdiu. Okrem poskytnutia vlastných kapacít, škola oslovila aj ďalšie umelecké fakulty a akadémie na Slovensku, v Poľsku a Česku, ktoré sa postupne k iniciatíve pridávali.
Kvôli komplikovanej situácii v Kyjeve a Charkove sa školy zamerali na evakuáciu študentov iba z Akadémie umení v Ľvove. Navyše Ukrajina vydala zákaz odchodu mužov nad 18 rokov z krajiny, preto sa nakoniec podarilo previesť cez hranice iba študentky. Desiatim študentkám sa podarilo zaistiť štúdium v Košiciach na Fakulte umenia Technickej univerzity, tridsiatim na Akadémii umenia vo Varšave (Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie). Ďalšie študentky prijala Akadémia výtvarných umení v Katoviciach (Akademia Sztuk Pięknych w Katowiciach) a Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne.
Na VŠVU prišlo v letnom semestri napokon 26 študentiek. Ako sa im darilo počas semestra? Ako sa vyrovnávali s tak zložitou situáciou, že si to ani nedokážem predstaviť? Budú sa vôbec chcieť so mnou o všetkom rozprávať? A aké sú ich ďalšie plány? Tieto otázky mi vírili hlavou, keď som zamierila na Letný prieskum semestrálnych projektov kvôli pripravovanému článku. Vtedy som ešte netušila, že zažijem ďaleko osobnejší prieskum osudov a myšlienok, ktoré sa skrývajú za vystavenými dielami ukrajinských študentiek.
O 15.00 hod. sa stretávam s Tomášom v budove na Drotárskej ulici. Tomáš vyťahuje tabuľku s menami všetkých študentiek, ktoré v rámci iniciatívy na VŠVU zavítali. Väčšinou absolvovali študijný pobyt na úžitkových odboroch – tvorba skla, textil, reštaurovanie alebo dizajn. Najprv zamierime do ateliérov na Katedre dizajnu. Tomáš má o študentoch dobrý prehľad, osobne sa s nimi pozná a zdraví každého druhého. Človek na svojom mieste, pomyslela som si. Akčne ma zoznamuje so študentom Ateliéru transport dizajn Antonom, pôvodom z Ukrajiny, ktorý už na VŠVU niekoľko rokov študuje. Pomáhal so začlenením Viery, ktorá prišla z Charkova. Ubytoval ju u seba a neskôr jej poskytol aj pomoc so softvérmi pri realizácii jej projektu, ako sa nám zveruje. Iný stály študent v Ateliéri experimentálneho dizajnu Vova, zas rieši príchod svojho brata, ktorý bol prijatý ako riadny študent od školského roku 2022/23 na Katedru úžitkového umenia, konkrétne na tvorbu šperku. Muži nad 18 rokov síce stále nemôžu prekročiť hranice Ukrajiny, prijatie na školu však poskytuje výnimku. „Aktuálne na škole študuje bakalársky alebo magisterský stupeň štúdia asi 20 študentov a študentiek z Ukrajiny,“ informuje ma náhlivo Tomáš, keď sa o pár minút neskôr presúvame do ďalšieho ateliéru na Katedre dizajnu.
Ateliér industrial dizajn hostil študentku Vieru. Vedúci ateliéru Ferdinand Chrenka ochotne prezentuje koncept študentky, ktorý vznikol v spolupráci s podnikom Lasvit. „Bola aktívna, snažila sa zapojiť. S modelmi a programami sme jej museli pomôcť, tam má čo doháňať, ale jej kresba je špecifická. Dajú sa tam spoznať vplyvy z tradičnej ruskej školy,” vysvetľuje Chrenka a ukazuje nám vizualizáciu bohato zdobeného interiéru, do ktorého Viera zasadila svoj prototyp objektov do interiéru v tvare zavesených kvapiek. „Viera sa v Charkove venovala návrhom interiérov divadla. Industrial dizajn mal práve zadanie na návrh kachličiek do interiéru, tak sme si povedali, že by jej to mohlo sedieť,” dopĺňa Tomáš. Viera je jedna z približne ôsmich študentiek, ktoré chcú na VŠVU zostať aj naďalej a pokračovať v štúdiu. Chrenka jej záujem podporuje: „Je pracovitá a vnímavá. Prekonala tragédiu, ale aj to, že niečo nevedela. Myslím si, že ju to posilnilo a môže sa nasmerovať zas ďalej.” Vedie nás vedľa do Ateliéru interiérového dizajnu, kde nám ukazuje nápaditú stoličku so stolom, ktorá sa dá jednoducho prerobiť na lavičku. Vytvorila ju ďalšia študentka z Ukrajiny – Anna.
Pokračujeme do Ateliéru Sklo, kde sa k nám pripája Zoya a študentka Daria. Zoya je pôvodom z Kyjeva. Na Slovensku žije už 7 rokov a hovorí plynulo slovensky. Ochotne mi prekladá, keď Daria v ukrajinčine predstavuje svoju semestrálnu prácu. Zadaním bolo vytvoriť repliku diela z archívu Múzea skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou. Študenti dostali iba lístok s popisom a mali sami interpretovať, ako by zničené dielo podľa nich mohlo vyzerať. Daria si vybrala sošku draka. Na otázku prečo vysvetľuje, že drak sa vyskytuje v rozličných kultúrach vo svete obvykle ako negatívna sila. Tri objekty, ktoré vytvorila, znázorňujú draka, ktorý napáda žltú horu, draka ako odtlačok do skaly, ktorý symbolicky predstavuje negatívny odtlačok v srdciach každého Ukrajinca a Ukrajinky a sklenený ovál, v ktorom drak nakoniec zostáva sám izolovaný v kruhu. Je jednoduché domyslieť si koho drak predstavuje. Podobne ako pre iné študentky, aj pre Dariu bolo ťažké nebyť myšlienkami na Ukrajine, kde je jej rodina, jej domov. Je vďačná škole aj pedagógom, že jej dali možnosť pokračovať vo vzdelávaní, považuje to za dôležité. Sama mala možnosť vyskúšať si na VŠVU iný spôsob práce so sklom aj inými materiálmi. Vysvetľuje mi, že na Akadémii umení v Ľvove sa venujú tradičnejším technikám, ako sú vitráže alebo maľba na sklo. Na VŠVU však neplánuje zostať. Dúfa, že sa vojna skončí a jej pôvodná škola začne znova normálne fungovať. Lúčim sa s prianím veľa šťastia. Čo iné povedať.
Na chodbe Tomáš odchytáva dve ukrajinské študentky – Oksanu s Olhou, ktoré prišli navštíviť prieskum. Oksana ma vedie do Ateliéru textilného dizajnu a ukazuje mi časť tapisérie, ktorú vytvorila. Zvolila si indickú techniku tkania, do ktorej zakomponovala ukrajinské vzory. Vysvetľuje mi, že v Ľvove často pracujú práve s tradičnými ukrajinskými ornamentmi. Mnohokrát ide o koberce alebo tapisérie do interiéru. Na VŠVU po nej chceli skôr abstraktnejšie premýšľanie a textil do exteriéru. Pýtam sa, či plánuje zostať. „Neviem sa rozhodnúť, možno sa presuniem do Poľska, pretože život tu je drahý. Ale je to ťažké, neviem veľmi dobre anglicky a slovensky vôbec. Na druhú stranu, situácia na Ukrajine je pre študentov stresujúca. Zoom call-y so školou prerušujú sirény alebo výpadky internetu. Študenti utekajú do bunkrov a nemôžu sa sústrediť na prácu. Bola som z toho vo veľkom strese. Musím si to ešte premyslieť,“ zveruje sa mi s ťarchou svojej neistoty.
Úplne inak to vníma Viera, s ktorou sa náhodne stretávame v Ateliéri Socha, objekt, inštalácia. Prehliada si práve inštaláciu malého dieťaťa, za ktorým sa nachádza rozstrieľaná stena. Až pri bližšom pohľade je možné v puklinách pozorovať miniatúry fotiek, ktoré zobrazujú rozstrieľané a vojnou zničené domy. Nie náhodou je to inštalácia od ďalšej ukrajinskej študentky Dariny.
Viera na rozdiel od Oksany pôsobí spokojne a je nadšená z miestneho prostredia aj školy. Chodí po prieskume, zaujíma sa, ukazuje mi svoje realistické kresby a opisuje, že v Charkove na také veľké formáty nikdy nekreslila. Maximálne A2. Na otázku, aké rozdiely vníma v Bratislave oproti Charkovu, vyhlási: „Ľudia sa tu viac usmievajú. V Charkove sa ľudia neusmievali.” Aj keď sa hanbí a je cítiť istú neistotou v jazyku, ateliér jej pomohol v integrácii veľmi dobre.
Podľa tabuľky hľadáme práce ďalších študentiek, niektoré nachádzame v Ateliéri odevného dizajnu podľa menoviek. Pozdržíme sa v jednom z ateliérov Katedry fotografie a nových médií pri denníku študentky Darie s názvom Post adaptation (Post-adaptácia). V tichu si prezerám jednotlivé fotky – momentky z rôznych miest, ktorými po opustení Ukrajiny prešla – Krakov, Bratislava, Viedeň. Rozmýšľam nad zachytenými miestami a pocitmi. Mladí ľudia dnes často cestujú preč zo svojich domovov. Objavovať nové krajiny je prirodzené. Domov sa tak stáva viac pocitom, ktorý sme schopní preniesť kamkoľvek, kde si vytvoríme svoje prostredie. Daria sa snaží vytvoriť si domov procesom fotografického dokumentovania nových miest. Sama dochádza do bodu, keď pochybuje, že je to také jednoduché. Ako sa chápanie pocitu domova zmení, keď odcestujete, ale vaša rodná krajina sa stane miestom, kam sa nemôžete vrátiť?
Naše posledné kroky vedú do jedného z ateliérov Katedry reštaurovania, kde práve stráži Tania. Ochotne nám v angličtine vysvetľuje a ukazuje zadania, ktorými si prešli počas semestra. Skúšali si rôzne techniky a materiály – sgrafito, mozaiku, odlievanie zlata alebo rytie do dreva. Jej odbor Sacral arts sa na Slovensku pôvodne nevyučoval, ale nakoniec sa pre ňu a tri jej spolužiačky podarilo zaistiť samostatný program. Za posuvnými stenami sa skrýva pracovisko, kde sa ticho schovávajú ďalšie dievčatá – jedna za stojanom, ostatné sa skláňajú nad kresbami ikon a prípravou na drevoryty. Obklopené svojimi nástrojmi a zenovou precíznou prácou, ktoré im podľa slov Tanie pomáhali na začiatku prekonať myšlienky na domov a prebiehajúcu vojnu. Práce mali dosť, pretože dostávali zároveň aj zadania od svojich pedagógov v Ľvove. Sú rozhodnuté, chcú sa vrátiť naspäť. Tania sa ale učí po portugalsky, rada by túto krajinu navštívila. Pred odchodom sa jej pýtam na portrét, ktorý je vyobrazený na jednom sgrafite. Vyzerá ako moderná štylizácia samurajského bojovníka. Tania mi hrdo vysvetľuje, že je to kozák – slobodné etnikum bojovníkov východnej Európy, ktoré neskôr potláčal Sovietsky zväz. Na chvíľu sa zastavíme pri tejto téme a hľadáme na mobile viac informácií. Zas je to tu, spomienky na domov, odboj, vojnu…
Po troch intenzívnych hodinách sa so Zoyou a Tomášom usadíme na dvore budovy VŠVU. Zoya mala byť pôvodne v tomto čase na absolventskej stáži v Španielsku. Keď vypukol konflikt, volali jej zo školy, či by mohla pomôcť s komunikáciou a organizáciou študentov z Ukrajiny. Súhlasila a zostala. „Celé to inicioval hlavne Marcel Benčík, rektorka Bohunka Koklesová a ostatní z vedenia. Ja som pomáhal skôr s tým zorganizovať a koordinovať administratívne to, čo sa vymyslelo,“ celkom skromne popisuje svoju úlohu v iniciatíve Tomáš.
Zhodujú sa, že najmä v začiatkoch bolo všetko veľmi intenzívne. Papierovanie na škole, dlhé rady na cudzineckej polícii, lekárska pomoc pre študentky s covidom a inými problémami, nové účty, SIM karty, zariadenie ubytovania… Pomáhali všetci – od študentov, pedagógov po pani z knižnice. Formou buddy sprievodu alebo so zabezpečením fénu na ubytovni, kde študentky spoločne bývali.
Po iniciatíve Ľvov 150 sa VŠVU začali ozývať aj ďalší záujemcovia o štúdium a o pomoc. „Celé sa to rozšírilo. Tak sa nám na jednej strane ozývali študenti z celej Ukrajiny a na druhej strane rôzne umelecké školy s voľnou kapacitou. Podarilo sa nám takto napríklad umiestniť do Francúzska študentku arménskeho pôvodu, ktorá na Ukrajine trvalo študovala,” opisuje Tomáš. Z VŠVU sa dočasne stal hub na záchranu a „distribúciu“ študentov do ďalších krajín. „Myslel som si, že sa Západ pekne otvorí, ale napodiv málokto bol taký dobrodruh, že chcel ísť napríklad až do Švédska,“ dopĺňa Tomáš, ktorý spolu so zahraničným oddelením zariaďoval komunikáciu a zisťoval možnosti, kam študentov umiestniť. Dodáva, že sa podľa neho prejavila dôležitosť rodinných väzieb. Väčšina študentov chcela byť v dostupnej vzdialenosti od Ukrajiny. Nával bol hlavne do Poľska, Ostravy, Zlína, Prahy. Ďalej už menej. Napríklad do Plzne, ktorá tiež ponúkala pomoc a kapacity, išlo iba pár ľudí.
Na májovej konferencii ELIA (European League of Institutes of the Arts), ktorá sa tento rok uskutočnila na VŠVU, sa rektor a prorektor pre zahraničie z Akadémie umení v Ľvove pripojili online a prehovorili. Podľa Tomášových slov boli vďační za rýchlu reakciu VŠVU. V súčasnej dobe však potrebujú viac pomôcť s tým, aby mohli školy na Ukrajine zachovať v prevádzke. Na to potrebujú dostatok študentov. Snažia sa udržiavať prevádzku a výučbu aspoň online. Väčšina študentiek sa plánuje z Bratislavy vrátiť späť. Okolo Ľvova nie je situácia teraz taká vypätá, ale v Bratislave zostanú ešte do konca leta. „Môžu si privyrobiť na štúdium, navyše je teraz v Ľvove problém s internátmi a nájmami. Presunula sa tam veľká časť východnej a centrálnej Ukrajiny, kde zúria boje, takže všetky kapacity zaberajú tí, čo odtiaľ utekajú. Ceny nájmu sa zvýšili aj trojnásobne. Nechápem, že sa ľudia na vlastných krajanoch aj v takejto situácii snažia zarobiť,“ popisuje situáciu Zoya.
Ako sochárka toho za minulý polrok veľa nestihla. Organizácia študentiek a celá situácia na Ukrajine jej zabrala potrebnú kapacitu. Už nesleduje tak často správy. „Povedala som si, že budem pomáhať tam, kam dosiahne moja ruka. Inak by som sa z toho zbláznila,” popisuje, ako sa so situáciou vyrovnáva. Pýtam sa, či sleduje odsudzujúce reakcie výtvarníkov na konflikt. Ju ale viac zaujímajú aktivity Rusov, ktorí nesúhlasia so systémom, ale musia v ňom žiť. „Ide väčšinou o skupiny, ktoré musia byť v anonymite, inak by ich hneď chytili a odsúdili. Vzniká množstvo silných happeningov a kreatívnych reakcií,” popisuje Zoya.
Než sa definitívne rozlúčime, pýtam sa ešte ako iniciatíva Ľvov 150 podľa nich ovplyvnila školu aj hosťujúce študentky. Tomáš po chvíli reaguje: „Vysoká škola urobila, čo by v takých chvíľach robiť mala. Som rád, že zaujala jasný postoj a aktívne pomohla. Nestála len pasívne mimo. Aj pre našich študentov a študentky, ktorí vojnu prežívajú, to bolo gesto, ktoré potrebovali vidieť. Dúfam, že ukrajinským študentkám to zas ukázalo, že sa dá na vyhrotenú situáciu zareagovať pozitívnou pomocou bez xenofóbie. Snáď sa to vďaka takýmto iniciatívam stane normou.” Uzatvárame návštevu prieskumu aj naše stretnutie.
Na účel pomoci súčasným aj budúcim ukrajinským študentkám a študentom v štúdiu a živote na Slovensku, zriadili Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach fondy solidarity. Do oboch fondov je možné stále prispievať na transparentné účty.
Fond solidarity VŠVU v Bratislave
Číslo účtu: SK38 0900 0000 0051 7411 1336
Slovenská sporiteľňa, as (SLSP)
Viac informácií o Fonde a využití peňazí nájdete tu: https://www.vsvu.sk/sk/o-nas/fond-solidarity-vsvu/podpora-ukrajinských-studentov-a-studentiek/
O iniciatíve Ľvov 150 a vyhlásení VŠVU sa dozviete tu: https://www.vsvu.sk/sk/události/Y7veB1Ob/lvov-150/
Fond solidarity TU v Košiciach
Číslo účtu: SK02 8330 0000 0025 0215 3663
Fio banka, a.s.
Viac informácií o Fonde, transparentnom účte a využití peňazí nájdete tu: https://fu.tuke.sk/wps/portal/fu/fakulta/aktuality/ucet-fond-solidarity%20-u
Prečítajte si ďalšie príspevky z rubriky Stojíme pri Ukrajine.
Dozvedieť sa viac o rubrike.