Články

Logika v dizajne

Designum 3/2017

Žijeme v časoch, keď sa aj toaletný papier tvári, že je krásny len preto, aby zaujal zákazníka. Napriek tomu jeho funkcia je (a bude) stále rovnaká. Podobne je to s mnohými inými výrobkami. Snaha za každú cenu zaujať, resp. šokovať spoločnosť, je čím ďalej vyšším cieľom výrobcov, distribútorov, predajcov a pod. Niekoľko desiatok tisícročný vývoj ľudskej spoločnosti si prirodzene žiada neustále zmeny. Ide o dynamický a zároveň kontinuálny proces zmien súvisiacich s adaptáciou človeka v danom prostredí, v kontexte jeho aktuálnych potrieb, požiadaviek a priorít. Tento vývoj veľmi pripomína dobre známu darwinovskú evolúciu, opisujúcu zmeny vývoja v rámci rozmanitosti druhov rastlinstva a živočíšstva a ich boja o prežitie.

Röntgenový snímok ľudskej nohy (vľavo) a súčasná štýlová pánska obuv (vpravo), ako príklad neergonomického dizajnu produktu, ktorý nerešpektuje pravidlá Body Conscious Designu.

Produkty, s ktorými sa dennodenne stretávame, v sebe často ukrývajú čosi nepoznané. Na to, aby sme mnohé z týchto nejasností dokázali logicky vysvetiť, je potrebné naučiť sa chápať dizajn v širších súvislostiach, t. j. naučiť sa citlivo vnímať presahy dizajnu do iných umeleckých, či vedných disciplín v rámci historického kontextu. Správna logika dizajnu každého nového produktu je prvým predpokladom jeho dokonalého zhmotnenia a zároveň zárukou jeho vyhovujúcich funkčných vlastností.

Krása produktov spočíva v ich dokonalom tvarovaní, ktorého výsledok by nemal byť len formálnym výstupom, ale predovšetkým by mal byť zárukou funkčnosti. Napríklad pästný klin a popri ňom ďalšie praktické náradie si vyžadovalo predovšetkým svoju spoľahlivosť a maximálnu funkčnosť. Na podobných historických, ručne vyrobených artefaktoch môžeme pozorovať dokonalosť a ergonomickú presnosť vyhotovenia, ktorá je vždy spätá s vhodným výberom materiálu. Prehistorický dizajn je zrejme skutočným a nefalšovaným dizajnom, ktorý si nezakladá na formálnom stvárnení produktu, takže jeho vzhľad sa jednoznačne podriaďuje funkčnosti. Napriek svojmu veku sú tieto predmety (resp. nástroje) aj v dnešnej dobe obdivuhodné. Okrem historickej hodnoty nesú v sebe prirodzenú krásu, čistotu, emóciu a hlavne logiku.

Kvalitu dizajnu produktov (v akejkoľvek dobe) ovplyvňuje predovšetkým technologický pokrok (resp. technologická úroveň); inými slovami, aktuálna úroveň poznania v mnohých oblastiach, ale najmä v oblasti vedy a výskumu, taktiež kultúrna a historická úroveň či skúsenosť. Dizajn sa v súčasnej dobe (nie náhodou) výraznou mierou podieľa na masovej produkcii absolútnej väčšiny výrobkov, s ktorými sa dennodenne stretávame. Jeho význam automaticky stúpol v dôsledku fungovania konzumnej spoločnosti, takže je jej akýmsi nástrojom.

Dizajn sa musí stať inovatívnym, vysoko kreatívnym, interdisciplinárnym nástrojom, aby bol schopný reagovať na skutočné potreby ľudí. Je dôležité, aby bol viac orientovaný na vedu a výskum, a my aby sme okamžite prestali so znesväcovaním životného prostredia prostredníctvom zle navrhnutých objektov a konštrukcií.¹

Tým, že je človek dlhodobo zameraný na samého seba, a zároveň je strategicky najdôležitejším kritériom produkcie spoločnosti zisk, nastavená kvalita produktov má v mnohých prípadoch tendenciu ignorovať nielen spomínanú logickosť, ale dokonca aj také kritériá, ako životné prostredie, bezpečnosť a zdravie spotrebiteľa a pod. Spoločnosť súčasnosti vo veľkej miere podlieha vplyvu globálneho nevkusu. Okrem iného sa to odráža aj v relativizácii kvality niektorých produktov, čoho výsledkom je práve nedokonalosť ich dizajnu. Tak ako konštatuje Jader Tolja, taliansky lekár, psychoterapeut a špecialista v oblasti Body Conscious Design (telu prispôsobený dizajn); podľa medicínskych expertíz a štatistík vychádza, že len malé percento (cca 5 %) súčasne vyrábaných produktov spĺňa regulárne ergonomické, t. j. z hľadiska použitia vyhovujúce požiadavky! Nehovoriac o iných – ako je napr. trvanlivosť alebo aj nepopulárne environmentálne požiadavky.² Špecializácia v oblasti Body Conscious Design sa zaoberá problematikou navrhovania ergonomicky (ako aj mentálne) pre človeka vhodných produktov (resp. prostredia), pričom je potrebné, ako zdôrazňuje Tolja, túto problematiku chápať ako vzťah medzi mysľou, telom a priestorom.³

V súvislosti so spoločenskými zmenami sa však neustále otvárajú mnohé podnety alebo výzvy, na ktoré sa dizajn snaží flexibilne reagovať a riešiť ich ako bežné dizajnérske problémy. Dizajn v minulosti primárne vždy podliehal módnym trendom v súlade s požiadavkami elity, t. j. vládnucej vrstvy spoločnosti. Rovnako ho ovplyvňovali aj mnohé iné okolnosti, presnejšie potreby, v rámci ktorých sa problém riešil. Platí síce vo veľkej miere aj dnes, že elita spoločnosti stále ovplyvňuje trendy v dizajne, ale stredobodom záujmu, z hľadiska marketingu produktov a služieb, sa postupne (logicky) stala najpočetnejšia cieľová skupina, t. j. produktívna stredná, resp. nižšia stredná vrstva spoločnosti. Aktuálna štýlová rôznorodosť navrhovaných produktov tak ponúka pre spotrebiteľa obrovskú škálu možností výberu. Avšak limity bežného spotrebiteľa neurčuje len vkus, ale predovšetkým finančné možnosti, pričom vždy sa zohľadňujú aktuálne meniace sa spoločnosťou nastavené trendy či priority. A tak dokonalý a zároveň veľmi lacný produkt môže vyvolať pochybnosti ohľadom jeho kvality a trvanlivosti, čo ale vôbec nemusí byť pravdou! Aktualizáciu rýchlo meniacich sa módnych trendov ovplyvňujú predovšetkým informačné médiá (t. j. internet, TV, tlač, atď.). Keďže súčasná doba spočíva v prežívaní okamžiku, aj tento stav sa odzrkadľuje na dizajne produktov. Instantná doba, tak ako súčasnosť nazval antropológ Thomas Hylland Eriksen v knihe Tyranny of the Moment: Fast and Slow Time in the Information Age (2001), produkuje instantný dizajn. Bezpochyby sa aj v neprehľadnom množstve instantného dizajnu dá objaviť mnoho zaujímavých produktov. Vývoj, výroba a zavádzanie produktov do reálneho života sa dnes realizuje v relatívne krátkom čase. Rýchlosť týchto zmien sa dramaticky stupňuje, a práve v tomto spočíva zásadný problém nedostatku ich kvality. Treba si uvedomiť, že dizajn sa stáva menej stabilným a menej udržateľným v celom systéme. Overenie si spoľahlivosti, resp. funkčnosti novonavrhnutých (prípadne vylepšených) produktov si v reálnom živote žiada adekvátny čas, čo je potrebné brať ako zmysluplný fakt. Avšak systém fungovania konzumnej spoločnosti v tejto veci skôr nedáva šancu.

Z pozície bežného súčasného spotrebiteľa je, v zmysle stratégie úspešného marketingu, prvoradý vzhľad produktu, čiže jeho vizuálna podoba. Je suverénne jedným z najhlavnejších kritérií pre rozhodovací proces zákazníka, reálnej šance následného zakúpenia, či používania produktu. Takže v súčasnosti sa pojem dizajn v laickej verejnosti oveľa viac spája s vizuálnym stvárnením. Už nejde tak ani o funkčnosť alebo spoľahlivosť. Náhoda to nie je! Spomínanú problematiku už v šesťdesiatych rokoch 20. storočia objasnil významný kanadský teoretik v oblasti médií Herbert Marshall McLuhan, ktorý dospel k veľmi zaujímavému názoru, keď tvrdil, že človek sa v priebehu svojej vlastnej evolúcie postupne zmenil z hapticky na opticky vnímajúceho „tvora“. McLuhan vo svojej knihe The Gutenberg Galaxy (Gutenbergova galaxia) píše o rozdieloch medzi haptickou a optickou kultúrou. Tento kontrast súvisí s tým, akým spôsobom človek v rôznych informačno-technologických dobách používal svoje zmysly. Ľudia v predmoderných obdobiach podľa McLuhana žili v „haptickej harmónii“ – všetky zmysly boli rovnocenné a fungovali ako celok. „Auditívno-taktilné“ zmysly (t. j. sluch a hmat) boli teda nenahraditeľné pre bezprostredný zážitok a pre získavanie vedomostí. S vynálezom písma sa dostal do popredia zrak a ostatné zmysly zatlačil do úzadia. Vďaka písmu bolo „ucho“ nahradené „okom“, čo McLuhan hodnotí takmer ako smrteľný hriech.⁴

McLuhan je tiež známy tým, že zaviedol pojem Global Village (globálna dedina) ako parafrázu na zmeny, ktoré nastali v spoločnosti nástupom moderných informačných médií (fotografia, rádio, TV, film, telefón, fonetická abeceda,…). Chcel tým povedať asi toľko, že vďaka moderným médiám sa informácie šíria okamžite celým svetom rovnako, ako sa v minulosti šírili ústnym podaním po malej dedine.⁵ O to viac platí jeho hypotéza nástupom počítačov a internetu v osemdesiatych (resp. v deväťdesiatych) rokoch 20. storočia. Evolúciu civilizácie teda výrazne ovplyvnila predovšetkým schopnosť ľudí navzájom komunikovať za pomoci jazyka (t. j. reči), resp. v neskoršom období aj prostredníctvom textu (písmo, knihy a pod.). Prakticky všetky historicky známe vynálezy boli ovplyvnené práve vzájomnou spoločenskou komunikáciou ako aj vzdelávaním sa.

Dokonalosť produktov teda primárne nesúvisí s ich estetickými kvalitami. Dokonalý dizajn produktu sa vyznačuje predovšetkým dôkladne vypracovanou ergonómiou, prípadne trvanlivosťou, spoľahlivosťou, a tiež jednoduchosťou použitia. Dokonca ani dokonalosť moderných technológií nemusí byť vždy zárukou dokonalosti dizajnu. Technologické možnosti v mnohých prípadoch zlyhávajú v nesprávnej aplikácii, dôsledkom čoho býva zlyhanie funkčnosti produktu. Je bežné, že sa zvyknú kumulovať rôznorodé funkcie v jednom produkte, a tak sa logicky eliminuje jeho primárna funkcia. V takomto prípade sa výhody produktu môžu stať zároveň aj jeho nevýhodou, pretože marketingový ťah je vždy dôležitejší ako všetko ostatné. Napriek tomu, že to nedáva zmysel, sa podobné produkty bežne realizujú. Komerčné prostredie konzumnej spoločnosti vytvára tlak na výrobcov, ako aj dizajnérske tímy, ktoré sú často nútené navrhovať nezmysly, systematicky ako aj funkčne nelogické produkty.

Aktuálne výrobné postupy, ako aj moderné technológie garantujú zvýšenú kvalitu výrobkov, resp. výkon, presnosť, citlivosť a mnohé iné podobné (všeobecne očakávané) vlastnosti. Týka sa to výrobkov vo všetkých sférach, t. j. od bežných jednoduchých nástrojov až po zložité technologicky náročné zariadenia. Aj napriek tomu, že súčasné technológie vytvárajú samy o sebe dojem dokonalosti, zdá sa, že niekedy je možné objavovať oveľa viac logiky a inteligentných riešení v histórii – najmä v období, keď ešte životný štandard spoločnosti nepodliehal tlaku konzumu. A ani nie je nutné hľadať dokonalé riešenia až tak ďaleko. Stačí sa pozrieť napríklad na život našich predkov prostredníctvom zachovaných fragmentov v architektúre, či v úžitkovom dizajne (obuv, odev, nástroje, náradie, nábytok a pod.). V každom prípade však treba chápať zmysel, ako aj logiku spomínaných artefaktov v kontexte doby, resp. so spôsobom života a s hodnotami, ktoré boli pre týchto ľudí všeobecne akceptovateľné.

Vývoj spoločnosti za uplynulých niekoľko desiatok rokov smeruje k výraznému oslabovaniu lokálneho systému fungovania v dôsledku čoho Victor Papanek zdôrazňuje potrebu zachovania tradícií a identity ako takej, aby sa neporušili väzby s kultúrnymi koreňmi. Aby tieto veci bolo možné zachovať, pripomína dôležitosť vzdelávania a vytvárania adekvátnych podmienok.⁶

Ak je cieľom navrhovať produkty prvotného dojmu, potom je všetko v poriadku. Emócie nás ovládajú a tento fakt sa jednoznačne odzrkadľuje v marketingových stratégiách dnešnej doby. Emócia je vraj trikrát rýchlejšia a niekoľkonásobne intenzívnejšia ako myšlienka! Okrem ceny, estetickej (či umeleckej) hodnoty a pod., je pre zákazníka náročné, a v mnohých prípadoch až nereálne, snažiť sa vopred správne odhadnúť a posúdiť vlastnosti produktu, ktoré sa môžu prejaviť jedine pri jeho použití! Mať zážitok z dizajnu, je fajn. Je to určite veľký benefit, ktorý sa automaticky chápe ako súčasť dnešnej doby. Rovnako tak súvisí s novodobou identitou, poukazuje na sociálne postavenie jednotlivca v spoločnosti, vyjadruje jeho postoj, všeobecný názor, ako aj iné ukazovatele. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že omnoho dôležitejšia než vizuálny zážitok, je funkčnosť produktu.

Miroslav Chovan je nábytkový dizajnér. Pôsobí ako odborný asistent na Katedre dizajnu nábytku a interiéru Technickej univerzity vo Zvolene. Špecializuje sa na udržateľný dizajn, vizuálnu komunikáciu a knižný dizajn.