Lenka Šturmankinová: „Detský časopis má osloviť aj dospelého“

Lenka Šturmankinová (1988) sa ako ilustrátorka dostala do povedomia ešte počas študentských čias, keď za autorskú knihu Vorvaní zápisník získala v roku 2013 cenu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska a Children’s Book Fair in Seine-Saint-Denis v Paríži. Aj napriek úspechu sa knižnej ilustrácii až na pár výnimiek ďalej nevenovala a pozornosť sústredila najmä na ilustrovanie detských časopisov, ktoré sa stali doménou jej tvorby. V súčasnosti zároveň pôsobí aj ako pedagogička na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach a nedávno rozbehla vlastnú značku Lenkine.

Ilustrovaniu detských časopisov sa venujete už niekoľko rokov. Čím si vás získali?

Najmä tým, že sú spontánne a pestujú samostatnosť detí. Ilustrujem pre deti vo veku od šesť do jedenásť rokov, teda pre deti, ktoré  samostatne čítajú aj vo voľnom čase. Časopisy im poskytujú priestor, v ktorom sa nechajú úplne pohltiť príbehom a nevnímajú okolitý svet. Tým pádom sú vo „svojom“ svete a ja ako ilustrátorka vnímam ako veľkú výzvu sprostredkovať im ho. Okrem toho majú tieto časopisy aj  výhodu v porovnaní s detskými knihami, keďže sú cenovo dostupnejšie a dokážu veľmi rýchlo a na dlhší čas zabaviť deti.

Ako ste sa dostali k ich ilustrovaniu?

Cez kamarátov. Prvú spoluprácu som začala v čase, keď som sa po štúdiu v Bratislave vrátila domov do Košíc. Bývalí spolužiaci a kamaráti z  Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) sa stali redaktormi detských časopisov, prípadne pracovali v tejto brandži. Nebála som sa im ozvať, a keďže si ma pamätali ako pracantku, čoskoro nato vznikli naše prvé spoločné projekty. Niekde som čítala, že je dôležitejšie byť zapamätaný ako známy, a mne sa to potvrdilo.

Kreslíte najmä do časopisov Slniečko a Bublina, s ktorými ste spolupracovali na viacerých vydaniach. V rámci časopisu Slniečko ste ilustrovali aj seriál s desiatimi vydaniami Tuláčky s Beckom, z ktorého vznikla aj útla samostatná knižka. Ako podľa vás vyzerá dobrá ilustrácia v  detskom časopise?

Určite by mala obsahovať emóciu, ktorá osloví malého čitateľa. Pre mňa je však najdôležitejší vtip. Myslím si, že úlohou dobrej ilustrácie je  dieťa zabaviť, pretože to, na čom sa bavíme a čo prežívame s úsmevom na tvári, tak to aj fixujeme. Keď sa totiž človek zabáva, oveľa viac toho  nasaje, pretože jeho pozornosť býva vtedy omnoho viac otvorená. Keď to teda vezmeme zo širšia, tak komplex obraz – text by mal dieťa zabaviť a povzbudiť či podnietiť k niečomu novému.

Detská ilustrácia by zároveň mala obsahovať aj priestor pre fantáziu dieťaťa, čo znamená, že kresby by nemali vyzerať dokonalo. S tým súvisí  aj to, ako ja pracujem. V rámci procesu ilustrácie si totiž v prvom štádiu len načrtnem hlavné veci, a tie potom postupne dotváram. Dopĺňam  kresby tým, ako trávim čas a čo mi za tú dobu napadne. Ak to nie je vtip, môže to byť pokojne iná pointa alebo nejaká téma.

Napríklad?

Spolupracujem s časopisom Bublina, kde teraz vyjde moja ilustrácia na tému kolobeh života. V rámci príbehu som zachytila aj noc a spiacich  ľudí, čím nepriamo odkazujem na smrť. Súvisí to s tým, že každá ilustrácia vychádza z mojej osobnej skúsenosti, a keďže všetci si pamätáme,  čo sme ako deti prežívali, tak toto je otázka, nad ktorou som ako dieťa uvažovala. Netýka sa to však iba mňa, pretože nad smrťou sa zamýšľajú aj dnešné deti, čo je aj psychologicky dokázané. Každé dieťa prechádza vo vývojovom štádiu určitými cyklami, keď ho zaujímajú rôzne veci zo života, a okolo šiestich rokov je to smrť. Len my ako dospelí to tak neregistrujeme a myslíme si, že pre ne je to tabu.

Pracujete cielene s témou smrti?

Systematicky nie, hoci možno príležitostne sa to u mňa objavuje. Momentálne ma viac zaujíma tarot. Je to hlboká téma, ktorá sa dá  interpretovať rôzne, pričom príbehy, ktoré súvisia so životom aj smrťou, sa dajú prerozprávať práve cez tarotové postavy alebo symboly. Už som sa to snažila vsunúť aj do seriálu o Beckovi. V prvej časti začína svoje putovanie a je tam nakreslený podľa ikonografie tarotovej karty  fool, pričom v ruke má paličku, vedľa psíka a je na pomedzí zrazu alebo skôr cesty. Navonok je to bežný chlapec a nemyslím si, že pre  detského čitateľa sú dôležité tie ďalšie významy, ale pre mňa áno.

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2025  na s. 26. Viac informácií o predaji časopisu Designum.