Kolízie Vladimíra Dedečka. Recenzia dvojvýstavy Architekt Dedeček v SNG
Na dvoch podlažiach kultového premostenia Vodných kasární Slovenskej národnej galérie (SNG) na bratislavskom nábreží Dunaja, v dvoch samostatných kurátorských a architektonických koncepciách sú do začiatku februára 2025 inštalované dve výstavy pod názvom Architekt Dedeček. Ide o zavŕšenie dlhodobého, niekoľko dekád trvajúceho úsilia malej slovenskej skupiny jednotlivcov, architektov, teoretikov a lokálnych osvietencov, a zároveň o to početnejšej skupiny medzinárodnej odbornej verejnosti poukázať na nedocenené a výnimočné architektonické dielo Vladimíra Dedečka.
Dve výstavy Moniky Mitášovej a Alexandry Kusej venované Vladimírovi Dedečkovi obsadzujú najvyššie a stredné podlažie premostenia a každá z nich je inak koncipovaná, aranžovaná a cielená. Mitášovej výstavná interpretácia ako externej kurátorky s názvom Vladimír Dedeček – minulosť a prítomnosť je prvou a prierezovou časťou dvojvýstavy a okrem biografických dát, projektov a stavieb predstavuje v kontexte aj priestory, aké Dedeček tvoril. Kusej výstavná interpretácia s názvom Vladimír Dedeček a SNG: Príbeh z budúcnosti je druhou časťou dvojvýstavy na strednom poschodí a je venovaná areálu Slovenskej národnej galérie. Spája výstavu architektúry s inštitucionálnou archeológiou“ z niekoľkých častí, ktoré sa snažia vytvoriť umeleckohistorickú a politickú mozaiku komplexných informácií kontextu budovania inštitúcie SNG po 2. svetovej vojne v spojitosti s históriou transformácie objektu Vodných kasární na potreby novovznikajúcej slovenskej galerijnej inštitúcie.
Chronologicky je možné začať recenziu tejto udalosti sledovaním priestorového konceptu druhej časti dvojvýstavy na 3. poschodí kurátorky Alexandry Kusej a jej tímu „konzultantov“, grafického dizajnéra Braňa Matisa a režisérky vizuálneho obsahu Jany Hrušovskej Durajovej. V úvode Kusej výstavy sa mozaika dobových obrazov, grafík a fotografií nábrežia a meniaceho sa priestoru s romantizujúcimi pohľadmi na nádvorie s novými oddychovými a kaviarenskými funkciami medzivojnového obdobia prelieva do inštalovaného pracovného prostredia s pracovným stolom Karola Vaculíka. On je „personálnym zosobnením idey národnej galérie a jej spiritus movens“ – prvý skutočný iniciátor povojnového budovania galérie v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch (až do jeho odvolania začiatkom sedemdesiatych rokov).
Na Vaculíkovu osobnosť nadväzuje – aj v inštalácii v novovytvorenej vyhliadkovej chodby – informovaná história politických rozhodnutí o začatí procesov vypracovania štúdií začiatkom šesťdesiatych rokov architektmi Milanom Beňuškom, Jaromírom Frágnerom, Eugenom Kramárom a Vladimírom Dedečkom. Napokon v januári 1964 bol vybraný a poverený rozvíjaním architektonického riešenia Vladimír Dedeček. Jeho spojenie a spolupráca s Vaculíkom sú veľmi dôležitou súčasťou príbehu budovania galérie, čo sa aj niekoľkokrát opakuje v zvukových záznamoch rozhovorov a prednášok Vladimíra Dedečka prezentovaných na monitoroch na viacerých miestach obidvoch výstav a tematických premietaniach v kinosále SNG.
V centrálnej časti Kusej inštitucionálnej interpretácie SNG sa vystavuje rozpracovanosť Dedečkovho architektonického projektu rôznymi formami – pôvodnými a originálnymi architektonickými plánmi, fotodokumentáciou a súčasnými digitálnymi 3D vizualizáciami pôvodného Dedečkového návrhu. Tejto časti inštalácie dominuje umelecko-architektonická interpretácia Mira Veselku Nekonečné podoby SNG. Autor v spolupráci s Hugom Nágelom doplnil do venovaného modelu Architektov BKPŠ bez uvedenia mierky autorské interpretácie prevádzky galérie, umeleckej a výstavnej praxe v súčasnej rekonštruovanej architektonickej podobe SNG.
„Všetci chcú dnes robiť niečo, čo nie je moderna. Ale v hlavách majú ešte stále modernu.“
Vladimír Dedeček
Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2024 na s. 58. Viac informácií o predaji časopisu Designum.