Knižný dizajn a Anasoft litera
Situáciu v oblasti súčasnej slovenskej prózy hodnotí a popularizuje najprestížnejšia literárna cena Anasoft litera za pôvodnú prózu. Pravidelne ju od roku 2006 organizuje o. z. ars_litera. Projekt založený na nominovaní finalistov a následnom udelení štandardnej ceny rozširuje od založenia sprievodný literárny festival s autorskými čítaniami a ďalšie pridružené podprojekty. Zámerom je predovšetkým propagácia kníh finalistov, podpora súčasnej domácej literatúry a knižnej produkcie.
V súvislosti s propagáciou sa vyvíjala aj širšia spolupráca Anasoft litery s grafickými dizajnérmi a záujem o oblasť knižného dizajnu. Práve minulý ročník festivalu otvorila úvodná diskusia s poprednými grafickými dizajnérmi na tému súčasného domáceho knižného dizajnu so sprievodnou výstavou kurátorovanou Jánom Filípkom „Type / Read: Napíš lokálne, čítaj globálne“, ktorá na úryvkoch kníh finalistov prezentovala rôzne písmové fonty slovenských dizajnérov. Z ďalšej iniciatívy vzišiel projekt redizajnu kníh finalistov, na ktorom pracovali študenti Ateliéru grafického dizajnu I. (305) na VŠVU pod vedením Evy Péč Brezinovej a Juraja Blaška.
Rozhovor o aktivitách Anasoft litera poskytli zakladateľka a organizátorka Katarína Balcarová Kucbelová a spolupracujúca dizajnérka Pavlína Morháčová.
Ako začínala a ďalej sa vyvíjala potreba spolupráce Anasoft litera s grafickými dizajnérmi?
K. B. K.: Anasoft litera je od začiatku postavená ako kampaň na podporu nominovaných kníh finalistov a až následne oceneného víťaza. Využíva dvojkolový princíp na rozdiel od literárnych cien, ktoré sú koncipované tak, že vyhlásia len víťaza, prípadne víťazov v niekoľkých kategóriách. Vždy sme kládli väčší dôraz práve na medzistupeň výberu finálovej desiatky. Forma kampane, pre ktorú sme potrebovali vytvoriť štandardný reklamný priestor, ako plagáty, internetové banery, citylighty a inzercie, nás automaticky naviedla k spolupráci s grafickými dizajnérmi. Anasoft litera má ďalšie podprojekty a vyžadovali si nejaké vizuálne prepojenie. Sprievodný literárny festival bol od začiatku tiež istý typ propagácie finálových kníh. Neskôr sme začali usporadúvať autorské čítania v Banskej Bystrici a ďalších mestách, z ktorých sa taktiež vyvinuli pravidelné podujatia a minulý rok sme zase rozbehli projekt pre školy „Živý bič“. Potrebovali sme, aby nielen kampaň prezentujúca knihy finalistov, ale aj všetky tieto podujatia mali jednotný vizuál, svojím spôsobom komunikovali a odkazovali na projekt ako taký. Pritom pre dizajnérov bolo už dosť náročné zadanie pracovať s rôznym výzorom jednotlivých nominovaných kníh, ktoré museli spojiť na nejakom propagačnom materiáli, ako je napr. plagát.
Počas 8 rokov vašich aktivít ste pracovali na propagácii a budovaní vizuálnej identity Anasoft litera s viacerými dizajnérmi. Ako hodnotíte ich jednotlivé prístupy a prínos? Je v ich práci vysledovateľná nejaká kontinuita?
K. B. K.: Prvé štyri roky sa projekt formoval, vizuál bol každý rok postavený na inom nápade. Začínali sme spoluprácou s Janou Slezákovou, ktorú som poznala ako dizajnérku kníh vydavateľstiev drewo a srd a Ars poetica. Po troch rokoch sme oslovili dizajnéra Juraja Sukopa. Jeho prístup je radikálny, prišiel s vizuálom, ktorý popieral základné princípy plagátu, zaujímavým spôsobom pracoval s textom, oslovili sme však len veľmi úzku cieľovú skupinu. Naším cieľom je osloviť čo najširší okruh ľudí, zároveň je pre nás dôležité mať vizuál s názorom, nepotrebujeme podliezať väčšinovému vkusu, to vzhľadom na to, čo prezentujeme by ani nebolo adekvátne. Najdlhšia štvorročná spolupráca pokračuje s Pavlínou Morháčovou, ktorá do našej vizuálnej komunikácie svoj názor priniesla a našla kľúč ako zvládnuť náročné zadanie – spraviť dobrý vizuál z prevažne zlých obálok kníh, tak, aby zároveň mohli byť zobrazené. Pavka do vizuálu projektu dokázala vniesť kontinuitu, navzájom komunikujú nielen jednotlivé podprojekty literárnej ceny, ale aj jednotlivé ročníky.
Pavlína ty si prebrala spoluprácu na rozbehnutom projekte. Ako sa ti z tvojho pohľadu darilo ho uchopiť, prispôsobiť sa požiadavkám tohto typu kampane a vniesť mu svoju myšlienku? Ako vnímaš spomenutú náročnosť práce s propagovaním kníh rôznej kvality knižného dizajnu?
P. M.: Je vždy trochu komplikované dávať takým rôznorodým veciam stráviteľnú jednotnú podobu. To, či sa tak darí, neviem s istotou posúdiť, ale robím čo môžem. Jedna z ciest bola, že začnem Anasoft literu presviedčať, že tie výstupy budú omnoho krajšie a vizuálne zaujímavejšie, ak nebudeme využívať obálky finalistov. A asi by to tak aj bolo. Ale keď nad tým rozmýšľam ako človek, ktorému je tá kampaň tiež určená, zdá sa mi úplne logické a potrebné, že tam tie obálky sú. Je fajn, ak sa vryjú ľuďom do pamäti a knižky finalistov budú v kníhkupectvách nachádzať ako starých známych. V tomto prípade teda považujem za potrebné robiť kompromisy vo forme výstupov, ak to má pomôcť kvalitnej knižke dostať sa k svojmu čitateľovi. Od začiatku sa teda snažím nájsť rovnováhu medzi tým, aby to spĺňalo všetky požiadavky a pritom nepodliezalo latku. Kvalita obálok kolíše, ale tiež nie je zaručené, že ak by boli aj všetky obálky nadštandardne krásne, že by v spoločnej zmesi fungovali.
Minulý ročník sa festival Anasoft litera zameral na problematiku knižného dizajnu. Aké skúsenosti vás viedli k otvoreniu tejto témy?
K. B. K.: K otvoreniu diskusie o knižnom dizajne nás doviedli naše skúsenosti s nie celkom dobrou kvalitou vizuálu kníh, ktoré prezentujeme. Predošlí grafici niekedy radšej obálky kníh obchádzali, čo sa ukázalo ako kontraproduktívne, my sme predsa chceli, aby ľudia finálové knihy vedeli identifikovať v kníhkupectve alebo v knižnici. V debate sme sa zamerali na to, akým spôsobom vydavatelia spolupracujú s grafickými dizajnérmi a čo je príčinou, že veľa kníh nedopadne vizuálne veľmi dobre, aj keď máme na Slovensku veľa skvelých grafických dizajnérov. Vo väčšine prípadov je to samozrejme otázka vkusu, vydavateľ má iný pohľad ako grafický dizajnér.
Zúčastnila si sa na sprievodnej diskusii z radu grafických dizajnérov. Aký máš názor na súčasnú situáciu domáceho knižného dizajnu?
P. M.: Predtým, ako začnem frflať, musím povedať, že napriek nie ideálnemu stavu sa úroveň takmer všetkých tlačových výstupov u nás každým rokom prudko zvyšuje. Keď sa pozriete aj 5 – 6 rokov dozadu, je to s dneškom neporovnateľné. Pred mesiacom som zo zvedavosti navštívila pár kníhkupectiev v Belehrade a akosi som tam nevedela nájsť ani jednu krajšiu, alebo zaujímavejšie riešenú knižku. V niečom mi odľahlo a už to u nás nevidím tak čierno. Napriek tomu sa samozrejme nemôžeme porovnávať s mnohými západnými krajinami, kde je štandard niekde úplne inde. Ale je to aj o tých kompromisoch v prospech „predajnosti“, ktoré som spomínala. Je celkom pochopiteľné, že pri takom malom trhu a pomerne nízkom predaji kníh vydavatelia nechcú riskovať. Často to však býva veľká škoda, keď je výborná knižka vytlačená na kancelárskom papieri a s nešťastnou kolážou na obálke. Ide to však dopredu. Pevne verím, že bude dobre.
Diskutovanú tému ďalej rozšíril projekt prezentácie kníh finalistov 2012 v redizajne, na ktorom pracovali študenti grafického dizajnu Ateliéru (305). Ako sa tento projekt spolupráce osvedčil? Chceli by ste v tom pokračovať aj v budúcnosti?
K. B. K.: S nápadom na spoluprácu prišiel Juraj Blaško, ktorý moderoval diskusiu. Študentom, ktorých vedie v ateliéri, chýbala prax a my sme im mohli vytvoriť čo možno najživšie pracovné prostredie. Z procesu vypadla len komunikácia s vydavateľom. Na záver sa však počas prezentácie mohli konfrontovať aj s jeho názormi a názormi autorov. Zadanie bolo vytvoriť hotovú knihu, ku ktorej dostali text, nielen jej obálku. Navrhnúť knihu znamená pracovať predovšetkým s textom, jeho zalomením, výberom fontu, papiera, väzby, formátu. Dizajnér musí prihliadať na viac vrstiev. Kniha je trojrozmerný predmet. Väčšina vytvorených prototypov vyzerala oveľa lepšie ako v pôvodnom dizajne a ich prezentácia v kníhkupectve Artforum mala veľmi pozitívny ohlas. V rámci školského projektu mohli vzhľadom na autorské práva vytvoriť len prototypy približne troch kníh. Kúpili si ich vydavateľstvá, autori, aj my. Na projekt by sme chceli ďalej nadviazať. Je to ideálny spôsob ako uviesť študentov do pracovného procesu, poskytnúť im priestor na kontakt s vydavateľmi.
Pracujete s knihou ako hotovým produktom. Aký je váš názor na budúcnosť printových médií, nielen kníh, ale aj časopisov, magazínov a novín, pri aktuálnom rozširovaní dostupnejších digitálnych foriem?
K. B. K.: Myslím, že sa vyselektujú knihy, alebo istý typ literatúry a rovnako to bude pri novinách a časopisoch, ktoré nebude nutné ponechávať v printovej verzii a budú vychádzať iba v elektronickej. Mohlo by to fungovať pri odbornej literatúre. Aj pôvodná literatúra, s ktorou pracujeme, by mohla mať v elektronickej podobe lepšiu čítanosť. Pri viacerých knihách z finálových desiatok Anasoft litery si čitateľ povie, že by si ich síce rád prečítal, ale nemusí ich mať vo svojej knižnici. Ak mu potom niektorá z nich zarezonuje, bude mať záujem obstarať si ju aj v printovej podobe. Myslím, že v tlačenej podobe zostane práve tá literatúra, ktorá ašpiruje na zaujímavé grafické spracovanie.
P. M.: Osobne som veľkým fanúšikom predplácania časopisov. Je to taký „darček“, ktorý vám niekto nechá v schránke. Konečne nemusíte len sledovať display počítača, nevybije sa mu baterka a môžete sa doň zahĺbiť aj napríklad pri dlhej ceste autobusom. Ale človek je už pri časopisoch náročnejší na ich tému, keďže veľmi veľa vecí sa dá nájsť omnoho rýchlejšie na internete. Taktiež začínam byť alergická na krásne časopisy o krásnych veciach, akési zhmotnenia internetových blogov. Pred pol rokom som objavila jeden newyorský časák, ktorý sa mi zdá, že má zmysel, a ani to tak nepreháňa s dizajnom. Volá sa Day job a píšu tam napríklad o fabrike na rebríky, o tom, ako si Milton Glaser s kamošom na staré kolená otvorili pivovar, alebo tam nájdete krátke rozhovory s hot-dogovými stánkarmi. Zatiaľ vyšlo jedno číslo, tak sa uvidí.
