Katarína Plačková: Dizajn môže byť hlasom zmeny

Katarína Plačková (1996) je grafická dizajnérka, ktorá sa zameriava na udržateľné riešenia a biologicky rozložiteľné materiály v dizajne. Absolvovala Katedru vizuálnej komunikácie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a pôsobila nejaký čas v zahraničí, napríklad absolvovala stáž v Australian Design Center v Sydney. Na Mendelovej univerzite v Brne získala znalosti v problematike odpadového hospodárstva a cirkulárnej ekonomiky. Svoje skúsenosti zúročila v absolventských projektoch Plantapeel a Reconnected. V súčasnosti sa venuje udržateľným inováciám vo výrobe bavlnených materiálov a je doktorandkou na VŠVU. Za projekt Reconnected získala v Národnej cene za dizajn 2024 Špeciálnu cenu Slovenského centra dizajnu ako partnera iniciatívy Nový európsky Bauhaus.

O projekte Reconnected sme sa už veľa rozprávali, keďže som bola konzultantkou tvojej diplomovej práce. Teraz však máme príležitosť predstaviť jeho zámer a vývoj aj čitateľom a čitateľkám Designumu. Čo ťa priviedlo k rozhodnutiu zamerať sa namiesto štandardných dizajnérskych výstupov na sám materiál?

Materiály sú pre mňa kľúčovým médiom – odzrkadľujú hodnoty, postoje a vzťah k svetu okolo nás. Ako dizajnérka vnímam množstvo  odpadu z výstav, ktorý sa nerecykluje a nevyužíva. Denne nás obklopujú znehodnotené jednorazové predmety, obaly, propagačné materiály, ktoré sú len kulisou našej konzumnej reality. Počas štúdia na VŠVU sa moje hodnoty postupne prevracali naruby. Spomínam si, ako som pochybovala o výbere štúdia, kým mi pedagóg Peter Nosáľ neporadil, že môj dizajn môže byť spätý s prírodou a nemusí byť komerčný. Táto rada ma motivovala k prístupu, ktorý ma napĺňa, a dúfam, že inšpiruje aj niekoho ďalšieho. Začala som hľadať spôsob, ako spojiť  komunikačný dizajn s udržateľnými materiálmi. Spolu s Adriánou Ondrušovou sme vytvorili projekt Plantapeel – produkty a obaly vyrobené
z biologicky rozložiteľných monomateriálov. Uvedomili sme si však, že dovoz ekomateriálov zo zahraničia nie je udržateľný. Tak sa zrodila myšlienka využiť to, čo máme doma – lokálne zdroje na tvorbu vlastného materiálu. Rozhodla som sa hľadať udržateľné riešenia, dávať materiálom druhú šancu a predchádzať tvorbe, ktorej výsledok sa po krátkej chvíli stáva odpadom.

Čo je hlavným zámerom projektu Reconnected a čo vyjadruje jeho názov?

Názov vystihuje podstatu projektu: spojenie prírody, technológie a dizajnu do harmonického a udržateľného ekosystému. Každý článok  ohráva dôležitú úlohu a vzniká symbióza, ktorá nachádza svoje uplatnenie vo vizuálnej komunikácii. V projekte Reconnected som sa zamerala na vytvorenie regeneratívneho biokompozitného materiálu, ktorý môžu dizajnéri a dizajnérky použiť ako inovatívne a ekologicky udržateľné médium. Chcela som priniesť praktické riešenia, ktoré posúvajú hranice tradičného uvažovania o materiáloch, a zároveň podnietiť diskusiu o uvedomelom prístupe k dizajnu. Mali by sme spájať vedomosti, skúsenosti (najmä s tým, čo nefunguje), vedecké poznatky a technológie, aby sme vytvorili nové systémy zohľadňujúce nielen naše potreby, ale aj potreby prostredia, ktoré nás obklopuje.

Kľúčovým momentom tvojho projektu je experimentálny výskum. Čím môže byť experiment prínosný pre dizajnérov*ky?

Experimentálny výskum zohráva dôležitú úlohu v súčasnej tvorbe. Umožňuje nám objavovať nové prístupy, materiály a spôsoby, ako efektívne a inovatívne komunikovať a prinášať zmysluplné riešenia, ktoré reagujú na aktuálne spoločenské výzvy. Zároveň motivuje dizajnérov, aby sa stali nielen tvorcami, ale aj novátormi, ktorí svojou prácou ovplyvňujú budúcnosť.

Projekt si postavila na myšlienke udržateľnosti. V rámci stratégie udržateľnosti sa zvykne v dizajne uplatňovať viacero prístupov, asi najznámejší je koncept „3R“, čiže reduce – recycle – reuse. Prečo si sa v projekte rozhodla uprednostniť koncept „regeneratívneho dizajnu“ a princípy cirkulárnosti?

„Regeneratívny dizajn“ presahuje koncept „3R“, ktorý sa sústredí na redukciu a opätovné využitie odpadu. Jeho cieľom nie je len  minimalizovať negatívny dopad, ale aj aktívne prispievať k obnove prírodných zdrojov. Z baktérií, rastlín a biologického odpadu som vytvorila biologicky rozložiteľný materiál, ktorý sa po použití bezpečne rozloží a stane sa živinou pre ďalšie procesy v prírode. Tento prístup nielen zhodnocuje odpad, ale aj podporuje cirkulárnu ekonomiku. Biodegradovateľné materiály sú v súlade s prírodný mi procesmi, čím sa stávajú súčasťou širšieho ekosystému. Ponúkajú alternatívu k bežným materiálom v dizajne, pričom produkty z nich vytvorené neslúžia len ako spotrebný tovar, ale ako príspevok k obnoviteľnému cyklu.

Ako prebiehal vývoj materiálu?

Pracovala som s bakteriálnou celulózou – prírodným polymérom produkovaným baktériami, využívaným napríklad v medicíne či výrobe  papiera. Na jej kultiváciu som použila lokálne suroviny, ako hospodársky odpad obohatený o ovocné šťavy a zvyšky plodín. Pridaním prírodných vlákien a extraktu z rákosia som vytvorila homogénnu emulziu, z ktorej vznikol biokompozitný materiál. Dbala som na efektivitu
spracovania odpadu a rozložiteľnosť materiálu, pričom proces vychádzal z princípov „Slow Design“, zdôrazňujúceho prirodzené procesy a nízku energetickú náročnosť. Vytvorenie jedného kusu materiálu trvalo 3 – 4 týždne v závislosti od teploty. Podmienky, v ktorých som robila ja, neboli ideálne. Pracovala som „na kolene“ v byte, v ktorom som bývala. S baktériami som zaspávala a vstávala, všade sa šíril silný kyslý zápach pripomínajúci rozklad. Spomínam si, ako mi raz suseda klopala na dvere s obavou, či žijem.

Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2024 na s.4. Viac informácií o predaji časopisu Designum.