Karol Hološko
Medzi významné výročia, ktoré si pripomíname v roku 2012, patrí aj sté výročie narodenia Karola Hološka, návrhára, grafika, maliara a zakladateľa moderného sklárskeho dizajnu na Slovensku. Táto skutočnosť vytvára aj vítanú príležitosť na dôslednejšie zhodnotenie jeho osobnosti a diela a na osvetlenie významu jeho postavenia v kontexte vývoja úžitkového skla u nás. Prihliadnuc na to, že obsahom a rozsahom svojej práce sa venoval predovšetkým sklárskemu návrhárstvu, upriamime našu pozornosť predovšetkým na túto časť jeho tvorivej činnosti.
Významným aspektom je aj dôležitá okolnosť, že je spojená s jeho 25-ročným pôsobením priamo v sklárni v Lednických Rovniach. Vo všeobecnosti pritom treba priznať, že význam Karola Hološka pre moderný slovenský sklársky dizajn sa ani počas jeho života, ale ani neskôr nedocenil v miere, v akej by si to zaslúžil.
Karol Hološko sa narodil v Lednických Rovniach, a preto dobre poznal celý vývoj a rozmanitý sortiment výrobkov tamojšej sklárne. Pochádzal z tradičnej sklárskej rodiny. V tejto lokalite žili aj jeho predkovia, a podobne ako on sám a jeho súrodenci, väčšinou pracovali v sklárni ako robotníci. V krízových rokoch však tak ako brat a sestra emigroval do Argentíny (1934), kde zostal 12 rokov. Počas tohto obdobia pracoval v sklárni Cristalerias de Rigoleau v Buenos Aires a postupne sa tam vypracoval na vedúceho návrhárskeho strediska (1939–1947). Paralelne študoval na Escuela de Bellas Artes (Luis Puig) figurálnu maľbu. Školu úspešne ukončil a v ďalších rokoch sa venoval aj vlastnej grafickej a maliarskej tvorbe. Po návrate z Južnej Ameriky opäť pracoval v sklárni v Lednických Rovniach a v krátkom čase sa stal rozhodujúcou návrhárskou osobnosťou podniku.
Medzi východiská, ktoré najviac ovplyvnili a rozvinuli výtvarnú orientáciu a návrhársku činnosť Karola Hološka, môžeme v zásade zaradiť tri základné a rovnako dôležité faktory a okolnosti. V prvom rade to je skutočnosť, že vo svojej návrhárskej činnosti vychádzal a permanentne nadväzoval na existujúci bohatý sortiment výrobkov sklárne v Lednických Rovniach. Už pred odchodom do Argentíny prekresľoval a vyhotovoval matrice a vzory na výrobu nápojového skla a neskôr venoval nemalú pozornosť štúdiu výrobkov, ich technologickému spracovaniu, tvarovým a slohovým premenám, spôsobu ich dekorovania, farebnosti a celkovej skladbe úžitkových predmetov.
Umožňovali mu to nielen zachované vzorkové knihy, obrazové dokumenty, fotografie a katalógy, ale predovšetkým veľký rozsah zastúpených výrobkov vo vzorkovni sklárne. V druhom rade môžeme za mimoriadne dôležité východisko pre rozvoj jeho osobnosti a výtvarný prejav považovať štúdium a skúsenosti, ktoré Karol Hološko získal počas svojho pobytu v Argentíne.
Kultúrno-spoločenské ovzdušie Buenos Aires v 30. rokoch minulého storočia, vyvierajúce z veľkého hospodárskeho a stavebného rozvoja tohto mesta už od začiatku 20. storočia, existencia bohatej architektúry (urbanistický rozvoj mesta, široké bulváre, rozsiahle parky) a umelecko-remeselných pamiatok (predovšetkým secesných) rezonovali aj v umeleckom živote argentínskej spoločnosti. Toto všetko v značnej, ak nie v rozhodujúcej miere ovplyvnilo aj jeho uvažovanie a prístup k výtvarnej a návrhárskej činnosti, čo sa odrazilo najmä v ľahkosti a elegancii jeho tvorby nápojových súprav.
Za tretiu určujúcu rovinu v živote a tvorbe Karola Hološka možno považovať jeho aktivity v politickom, kultúrnom a spoločenskom živote vtedajšieho Československa po jeho návrate z emigrácie. Od roku 1952 bol členom Spolku slovenských výtvarných umelcov a udržiaval osobný a priateľský kontakt s významnými slovenskými umelcami (M. Benka, V. Hložník a ďalší). Zároveň spolupracoval s českými sklármi a s pražským Art Centrom, cez ktoré prezentoval svoje návrhy a realizácie sklárne v Lednických Rovniach aj v zahraničí.
Pravidelne sa zúčastňoval na výstavách a prezentáciách doma i v zahraničí, ktoré organizovali ZSVU, ministerstvo priemyslu alebo ministerstvo kultúry vtedajšieho Československa – XI. a XII. trienále v Miláne v rokoch 1957 a 1960, Expo ’58 v Bruseli, Exempla ’72 v Mníchove, ale aj v Caracase, Moskve, Dillí, Helsinkách, New Yorku – aby sme spomenuli tie najdôležitejšie. Za jeho nápojovú súpravu mu v roku 1959 Múzeum skla v Corningu udelilo čestné uznanie. Na Exemple ’72 v Mníchove jeho práce získali striebornú medailu. Jeho nápojové a stolovacie súpravy boli viackrát ocenené ako najlepší výrobok roka ministerstvom priemyslu vtedajšieho Československa.
Vďaka týmto kontaktom a prezentáciám sa dostával Karol Hološko k informáciám o aktuálnych trendoch vývoja európskeho úžitkového skla. Prostredníctvom výstavných a ponukových katalógov mohol spoznávať a hodnotiť aktuálne smerovanie sklárskeho dizajnu vo svete. Takéto poznanie prispelo aj v jeho návrhárskej tvorbe k hľadaniu nových tendencií – čistých, geometrizujúcich tvarových línií. Získané poznatky ďalej rozvíjal a zdokonaľoval vo svojom autorskom rukopise aj vďaka novým technologickým postupom, ktoré s úspechom začali aplikovať pri ručne fúkanom nápojovom skle v sklárni v Lednických Rovniach.
Vývoj a nové nápady v tvarosloví, vo vonkajšej aj vnútornej premene úžitkového skla (kvalita skloviny, farebnosť a pod.), vyžadovali aj v tom období neustále hľadanie a experimentovanie. Karol Hološko bol pre tento druh činnosti zanietený. Spolu s vývojovými technikmi, fúkačmi skla, ale predovšetkým vďaka úzkej spolupráci s návrhárom Jaroslavom Tarabom sa mu podarilo uskutočniť prevratný krok vo výrobe ručne fúkaného skla. Ide o technológiu tzv. ťahanej nôžky, ktorá sa stala charakteristickým a na dlhé roky rozhodujúcim výrobným spôsobom a zásadne ovplyvnila vývoj ručne vyrábaného nápojového skla v sklárni v Lednických Rovniach. Táto nová technológia prispela nielen k širšiemu rozvoju estetickej kvality výrobkov sklárne, ale aj k ich komerčnému úspechu.
Tieto tendencie sa odzrkadlili predovšetkým vo výrobe úžitkového skla pre domácnosti. Bol to zámer, ktorý korešpondoval s celospoločenskou koncepciou a povojnovou orientáciou sklárskeho priemyslu aj vo vtedajšom Československu. Na VŠUP v Prahe, kde pôsobil v rokoch 1945–1962 Josef Kaplický (mnohostranná osobnosť českej výtvarnej kultúry, ktorý sa podieľal okrem iného na výchove povojnovej generácie sklárskych výtvarníkov a v rozhodujúcej miere ovplyvnil vznik novej českej sklenej plastiky), vzniklo hnutie, ktoré vychádzalo zo snahy dať aj úžitkovému sklu novú vizuálnu podobu a širšie funkčné využitie v spoločnosti. V Čechách tieto tendencie boli prirodzené, pretože – i keď už v odlišných politicko-spoločenských podmienkach – mali snahu nadviazať na vysokú úroveň stavebnej a bytovej kultúry medzivojnového obdobia. V moderných funkcionalistických stavbách, či už exteriéroch alebo interiéroch, našli široké uplatnenie slohovo primerane riešené úžitkové predmety z rôznych materiálov – kov, sklo, keramika, textil a pod. S týmito novými prístupmi a myšlienkami sa dostal do kontaktu aj Karol Hološko vďaka spolupráci s už spomínaným Art Centrom (založené v roku 1952 piatimi priemyselnými subjektmi, medzi ktorými bola aj skláreň v Lednických Rovniach). V duchu naznačeného snaženia začali aj sklárne v Lednických Rovniach venovať zvýšenú pozornosť ručne fúkanému nápojovému sklu pre domácnosti. A práve v tomto procese patrilo kľúčové postavenie Karolovi Hološkovi a jeho návrhárskej činnosti.
Nová názorová orientácia v navrhovaní a výrobe úžitkového skla bola v prvom rade zameraná na oslobodenie týchto predmetov od nadbytočného materiálu. Pre sklo vyrábané aj v minulosti na území Slovenska bola charakteristická čistota a jednoduchosť formy a stvárnenia (na rozdiel od nápojového skla vyrábaného v Čechách). Teraz však išlo o väčší zásah do koncepcie budovania tvaru predmetov, predovšetkým stenčením hrúbky steny kalichov pohárov, krčahov, mís, dóz a pod. Samotný proces tejto premeny vyžadoval dlhé experimentovanie a prebiehal v niekoľký etapách.
Keď si pozrieme nápojové súpravy Karola Hološka z konca 40. rokov a zo začiatku 50. rokov 20. storočia, vidíme, že sú mohutnejšie a robustnejšie. Nielen časť nohy (fúkaná do formy alebo hutne tvarovaná), ale aj kalichy pohárov sú z hrubšieho skla a ich súčasťou je často klasicky brúsený, rezaný a leptaný dekór.
V neskoršej fáze vývoja sa vďaka novým technologickým možnostiam nízka nôžka pohárov preťahovala, čím sa odbúrala ich robustnosť, zavalitosť,ťažkopádnosť. Poháre a nápojové súpravy na nôžke získali až éterickú ľahkosť a zvýraznila sa ich optická čistota, priehľadnosť a lesk.
Kým v priebehu 50. rokov dekorovanie kalichov a ostatných predmetov nápojových súprav bolo bežné, v 60. rokoch tieto tendencie úplne ustúpili. Dôraz sa preniesol na tvarovú líniu a takto získalo úžitkové sklo nové vizuálne kvality. Nápojové súpravy, vázy, dózy, misy, misky svietili – dominovala v nich materiálová a tvarová čistota.
Nápojové súpravy a sklenené predmety Karola Hološka z tohto obdobia nadobudli jemnú geometrickú líniu a ich vertikálne budovaný tvar získal na ľahkosti a elegancii.Navyše úžitkové predmety – nápojové súpravy v 60. rokoch už pozostávali z viacerých kusov. Doplnili sa o tzv. veľké kusy – vázy, dózy, krčahy a misy. Takýto prístup umožnil návrhárom rozšíriť tvarovú líniu predmetov do vizuálne efektnejších dimenzií a to v sklárni v Lednických Rovniach aj v plnej miere využívali.
Samostatnú kapitolu tvoria práce Karola Hološka v oblasti hutne spracovaného, za tepla tvarovaného skla. S týmito úžitkovo-dekoratívnymi predmetmi rád experimentoval –nielen s tvarom objektov, ale aj s farbou. Tieto misy a dekoratívne fľaše, vázy tvoria určitý kompromis medzi zaužívanými formami a modernými tendenciami. Svoje kresliarske a maliarske nadanie uplatnil Karol Hološko aj pri dekorovaní jednoduchých valcovitých váz rôznych veľkostí (niekedy na nôžke). Dotváral ich jemným diamantovým rezom. Volený dekór je v harmonickom súlade s tvarom, obsahom však podliehal dobovému vkusu (tanečnica, postava muža, kôň, štylizovaný kvet a pod.).
Vázy a fľaše z neskoršieho obdobia jeho tvorby – 60. rokov – boli vyhotovené z číreho, dymového a ametystového skla. Pri nich kládol dôraz už na čistú a jasnú geometrickú líniu – ich tvar je valcovitý, oblý, kónický, resp. ich vytváral vzájomnou kombináciou.
Pre úplnosť treba spomenúť ešte niektoré z jeho realizácií v rámci monumentálnej tvorby pre spoločenské interiéry, ktoré vznikli v spolupráci s Jaroslavom Tarabom. Možno z nich spomenúť vitráž z farebného skla „Fúkač skla“ (1965-1967) pre bývalý Závodný klub ROH v Lednických Rovniach, hutne spracovaný reliéf v bývalom Štátnom majetku v Hlohovci (1970), vitráž z leptaného skla v budove Omnie v Bratislave (1972). Do priestoru Veterinárnej fakulty v Košiciach (1974) vyhotovil vitráž z hutne tvarovaného farebného skla.
Spomínané práce predstavujú pokusy o širšie uplatnenie skla v monumentálnej tvorbe, o ktoré začali mať výtvarníci v 60. rokoch minulého storočia na Slovensku zvýšený záujem. Vo všeobecnosti však práve tieto charakterizuje, napriek kvalitnému remeselnému spracovaniu, určitý schematizmus a dekorativizmus.
Ak hodnotíme pôsobenie a tvorbu Karola Hološka v širšom kontexte výtvarného, najmä sklárskeho prostredia na Slovensku, domnievame sa, že mu možno oprávnene prisúdiť výrazné miesto vo vývoji úžitkového sklárstva, a to nielen na Slovensku. Svojím umeleckým cítením, znalosťou a tvorivou reagenciou na estetické smerovanie a technologický rozvoj v oblasti úžitkového skla, ako aj širším vnímaním prvkov výtvarného umenia vo svojej tvorbe sa určite zaraďuje medzi významné dizajnérske osobnosti aj v medzinárodnom meradle.
Jeho práce sú v hojnom počte dokumentované a prezentované v zbierkach viacerých inštitúcií. Okrem ich zaradenia do vzorkovne sklárne v Lednických Rovniach tvoria súčasť aj viacerých muzeálnych a galerijných zbierok. Nájdeme ich v Umeleckopriemyslovom múzeu v Prahe, Galérii mesta Brno, Slovenskej národnej galérii v Bratislave a sú uložené aj v múzeu skla v Corningu v USA.
