Kam za kultúrnou rekreáciou

V dnešných časoch (dočasného) utlmenia cestovného ruchu i rekreácie ako sme ju ešte nedávno poznali, vyhlásil Metropolitný inštitút Bratislavy výsledky jednej zo svojich najočakávanejších medzinárodných súťaží.

Mestské kúpele Grössling sú ikonickým miestom Bratislavy. Od jari prebiehala architektonická súťaž, z ktorej vzišiel víťazný návrh, podľa ktorého mesto kúpele po 25 rokoch od ich zatvorenia obnoví. Celý priestor bude otvorený verejnosti, pribudnú ďalšie bazény a sauny, rovnako ako úplne nové funkcie pre verejnosť – vďaka presťahovaniu Mestskej knižnice do bývalej administratívnej časti. Návrh od architektonického tímu z Florencie OPPS Architettura (Antonio Salvi, Francesco Polci, Filippo Pecorai, Paola Chiriatti), ako aj jeho špecifiká, predstavil Peter Lényi, architekt a riaditeľ Sekcie súťaží MIB.

Čím je tento projekt špecifický?

Táto súťaž a celý projekt je špecifický tým, že bola vyhlásená veľmi ambiciózne. Objekt je sám o sebe zaujímavý a podarilo sa pripraviť aj zaujímavé zadanie. Podarilo sa nám celú súťaž spropagovať aj na medzinárodnej architektonickej scéne, vďaka čomu sa zúčastnilo veľa zahraničných tímov. Zo 77 účastníkov súťaže bola iba malá časť zo Slovenska. Hlavne to boli Maďari, Česi a Taliani.

Čo ich pritiahlo?

Samotné zadanie. A hlavne výška celkovej investície, ktorá je približne 14 miliónov EUR. Toto už dáva medzinárodnej scéne zmysel. No a robiť mestské kúpele je skrátka pekná výzva.

Kto teda zodpovedal za také “pekné zadanie” a ako vznikalo?

Projekt od začiatku vedie Gábor Bindics. Má skúsenosti s iniciatívami obnovy budov. Spolu s kolegami z MIB dali dokopy podklady, históriu. Keď bolo zanalyzované, čo máme k dispozícii, dal dokopy aj projektový tím, ktorý sa začal zaoberať programovou náplňou. Dôležitým momentom bolo nadviazanie spolupráce s maďarskými kúpeľmi. V Budapešti totiž funguje mestská organizácia, ktorá spravuje mestské kúpele. Majú skúsenosti s tým, ako nastaviť pravidlá, aby tieto inštitúcie dokázali dlhodobo prežiť. Najdôležitejšia bola pre nás a našu súťaž osobnosť Lászla Kovácsa, ktorý pôsobil ako zástupca riaditeľa budapeštianskych kúpeľov. Tento pán mal presne praxou overené znalosti, koľko vodnej plochy je potrebné v pomere oddychovej plochy, koľko technológií je k tomu potrebných – až po údaje, koľko má stáť lístok, aby bola prevádzka udržateľná. Pracovali sme aj s maďarským architektom Zollom Takácsom, ktorý robil každodennú technickú prácu. Keď sa podarilo zadefinovať, koľko treba bazénovej plochy a zodpovedajúceho zázemia, zistili sme, že v danom komplexe ostáva “voľné miesto”. Padlo teda rozhodnutie, že jeho ďalšou funkciou budú aktivity mestskej knižnice, ktorá sem presunie časť svojej prevádzky.

Čiže po rokoch sa začína pomerne akčne hýbať s majetkom mesta, ktorý by mal efektívnejšie slúžiť verejnosti. 

Mesto vlastní viacero budov a areálov, ktoré sú k dispozícii. Len ich treba nanovo projektovo uchopiť a dotiahnuť to. Kúpele Grossling sú jednou z prvých veľkých investícií. 

Dizajn mesta súvisí aj s navrhovaním väčších celkov, ktoré majú vplyv na okolie. Aký očakávate teda tento vplyv na okolie a aké sú priestorové vzťahy v kontexte nových kúpeľov? 

Riešený areál sa nachádza v centre hlavného mesta, v blízkosti Hviezdoslavovho námestia, mestského úradu Staré mesto, Ministerstva životného prostredia. Kúpele nie sú využívané od roku 1994. Toto je celkom zásadné, že budova, ktorá bola iba zavretá, bude teraz dostupná. Pokiaľ sa to podarí spraviť podľa plánu, bude to prostredie veľmi kvalitné, ktoré má aj potenciál slúžiť ako lákadlo pre návštevu mesta. Je to niečo, na čo budeme môcť byť hrdí. 

Myslíš si, že sa zmenia určité technické parametre kúpeľov vzhľadom na pandémiu COVID 19? Uvažujú architekti s takýmito komplikáciami do ďalekej budúcnosti? To je predsa zásah do prevádzky, financií, kontextov, keď momentálne veľa “voľnočasových” komplexov úplne minimalizovalo svoje prevádzky… Nemôžu sa takého situácie opakovať? Ako je do dlhodobo udržateľné?

Zatiaľ sme nerobili v našich projektoch žiadne korekcie. Predpokladáme, že v roku 2025, keď sa majú kúpele dokončiť, už bude na svete vakcína.

Ako by si zadefinoval kvality víťazného návrhu oproti ostatným?

Znie to možno banálne, ale najlepšie splnil zadanie. Vôbec to nie je také samozrejmé, pretože toto zadanie bolo veľmi zložité. Je to pomerne komplikovaná sústava budov z rôznych historických vrstiev od konca devätnásteho storočia. Rôzne funkcie majú aj rôzne technické parametre. Samotná substancia v súčasnom stave je náročná na prácu a funkčne skombinovať súčasné kúpele a knižnicu tiež nie je samozrejmé. Víťaznému návrhu sa všetky tieto požiadavky podarilo vhodne dodržať. V strede celého komplexu je centrálne schodisko, kde sa môže návštevník rozhodnúť kam ide,  plavecký bazén je dostupný aj bez nutnosti križovať ďalšie funkcie a podobne. Niektoré návrhy neboli takto dotiahnuté. Prvý a druhý projekt sú podľa mňa zvládnuté z hľadiska prevádzky najlepšie. No a ďalším kritériom je, že víťazný návrh má dobrý architektonický výraz. Nová vrstva rešpektuje starú a pôsobia v kombinácii veľmi dobre. 

Si v oblasti pamiatkovej obnovy skôr za zachovávanie starého, alebo by si pokojne nahradil staré novým? 

Ja nie som v tomto extrémista. Na víťaznom návrhu oceňujem aj odvahu pridať nové, aj zachovať staré. 

Čiže očakávate novú výkladnú skriňu bratislavskej mestskej architektúry. Ako by sme mohli pomenovať túto typológiu? Centrum voľného času? Rekreácie? Sú to v súčasnosti bežné zadania pre architektov?

Centrum kultúrnej rekreácie.

Je tá kombinácia kúpeľov s knižnicou bežná?

Je to u nás jedinečné. Víťazný návrh umožňuje prejsť všetkými prevádzkami postupne počas dňa. V rámci oboch prevádzok sa zohľadňujú súčasné trendy. Knižnica počíta aj s participatívnym programom. Skrátka miesto pre kvalitné trávenie času. Filozofia kúpeľov tiež nie je vyslovene športová, ani komerčný akvapark. Tiež je to skôr kultúrna funkcia. A kvalitná architektúra tomu pomáha.

Bratislava teda chce klásť dôraz na kvalitu života. Čo vám ako organizátorom dala táto súťaž a prečo si presvedčený, že víťazný návrh je hoden realizácie? Prečo bola najvhodnejšia pre toto zadanie forma súťaže?

Práve v tejto súťaži to celkom vidno. Na stránke grossling.sk sú zverejnené všetky návrhy, ktoré prišli a rozptyl kvality je podľa mňa celkom viditeľný. Nebyť súťaže, možno by sme nevedeli, ktoré riešenia sú lepšie. Prostredníctvom súťaže sa dá urobiť obraz o rôznych typoch myslenia a nájsť cestu najkvalitnejšieho návrhu. Považujem takýto proces za dôležitý. Je to diskusia.

Ako by si dizajnoval ideálne mesto, ideálne verejné priestranstvá?

Zaujíma ma proces, ktorý prináša kvalitu na čo najviac miest. Myslím si, že dobré je to tak, ako to robíme teraz. Snažíme sa pri každom zadaní pochopiť, čo je dôležité a potom tomu venovať adekvátnu pozornosť. Najlepšie formou súťaže. Teraz sú ešte aktuálne riešenia Námestie SNP a Kamenné námestie, Komenského námestie – to sú veľké “vlajkové lode” tvorby mesta. Dôležité je venovať sa aj zvyšovaniu kvality bežného štandardu, definovať kvalitatívne kritériá pre verejné priestory. Mali by byť použiteľné všade. Podľa mňa to robíme dobre!

To je pre kvalitnú prácu určite dôležité, držíme palce!