Návrh nového socialistického mesta na Slovensku – Nová Dubnica, axonometria, 1952. Múzeum mesta Brna

Jiří Kroha. Od moderny po socialistický realizmus

Designum 2/2023

Jiří Kroha (5. 6. 1893 v Prahe – 7. 6. 1974 v Prahe), ktorého 130. výročie narodenia si tento rok pripomíname, bol nielen významný český architekt, dizajnér a teoretik, ale aj scénický výtvarník, maliar a sochár. Svojou tvorbou sa zaradil medzi popredných reprezentantov českej medzivojnovej umeleckej avantgardy, ktorej ľavicová orientácia ho v povojnovej dobe priviedla do služieb ideologicky zameraného socialistického realizmu. Významné bolo aj jeho pedagogické pôsobenie na Vysokej škole technickej v Brne ako profesora, dekana a rektora. Architektovo bohaté a rozmanité celoživotné dielo zahŕňa nielen rôzne médiá, ale aj zložité, až kontroverzné spoločenské premeny a z nich vychádzajúce slohové konotácie 20. storočia, ktoré kládli mimoriadne nároky na umelecké výpovede i ľudskú integritu tvorcov.

Hľadanie – boje a zápasy

Krohova snaha overovať si svoje schopnosti a možnosti tvorivého potenciálu v rôznych umeleckých štýloch pramenila nielen z vrodenej zvedavosti, ale predovšetkým z jeho temperamentnej až neskrotnej povahy. Tak to bolo už od čias jeho štúdií na plzenskej reálke (1904 – 1911) a následne počas štúdia na Českom vysokom učení technickom v Prahe (1911 – 1916). Architekt Jan E. Koula na to spomína: „Kroha bol vždy neústupný. Presadil si svoje.“ Štúdium tak bolo plné dramatických zvratov, spojených s hľadaním seba samého, keď „ešte nevedel, kadiaľ sa vydá, či bude maliarom, sochárom, architektom alebo ktovie čím“. S kolektívom profesorov, napospol zástancov eklektickej a secesnej architektúry, vyvolával strety tiež svojbytnosťou svojho výtvarného rukopisu, pretože jeho „návrhy nebývali nikdy klasické, skôr brutálne, ale veľmi pôsobivé, tiene a farby im dodávali zvláštne kúzlo“.

Okresná nemocenská poisťovňa v Mladej Boleslavi, 1924 – 1926. Súkromný archív

Inšpirácia a transformácia

Jiří Kroha sa po roku 1918 prejavil ako mimoriadny talent reagujúci na pražský predvojnový kubizmus (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol, Vlastislav Hofman), ktorého ortodoxné formy sa časom premenili na osobitú syntézu kubizmu a expresionizmu – kuboexpresion, kubofuturizmus, a to predovšetkým v architektúre. Kroha na rozdiel od menovaných profesijných kolegov nemohol uskutočniť žiadny zo svojich návrhov – vily, domy (Kroměříž), kostoly (Praha, Velký Zdíkov), krematóriá (Pardubice, Praha) alebo divadlo (Olomouc) – takto štýlovo previazaných. Výnimku tvorila úprava vnútorných priestorov pražského nočného baru a kabaretu Montmartre (1918 – 1919), kde sa schádzala pražská povojnová bohéma. Kubofuturistické, divadelne dynamizované a spektrálne farebne poňaté architektonické formy charakterizovali tento ojedinelý zábavný podnik. Kroha tu okrem koncepcie interiéru realizoval maliarsku a sochársku výzdobu aj množstvo úžitkových doplnkov. Súbežne s projektom kabaretu začala architektova spolupráca s umeleckým združením Artěl, pre ktoré navrhoval v priebehu rokov nábytok a umelecké úžitkové predmety vrátane moderného šperku alebo bábok, čo bola Krohova obľúbená disciplína. Posledné „realizované“– Titania, Guslar, Don Quijote – vznikli počas tridsiatych rokov, pričom jednotlivé bábky si sám zostavoval a výtvarne pojednával zo zakúpených prefabrikovaných častí (hlavičky, končatiny). Vedľa tzv. plochých bábok (okolo 1921) sa realizácie dočkal mosadzný svietnik Veverička (podľa tvaru) a niekoľko typov urnových nádob na ukladanie popola zosnulých.

Súťažný návrh na Hanácké divadlo v Olomouci, 1920, vstupné priečelie. Múzeum mesta Brna

Návrh na krematórium v Pardubiciach, 1920, perspektíva interiéru. Múzeum mesta Brna

Jiří Kroha výrazne obohatil aj českú scénografiu začiatku dvadsiatych rokov, kedy sa podieľal na vzniku Socialistickej scény v Prahe a okrem iných spolupracoval s dramatikom Arnoštom Dvořákom. Prvým počinom boli návrhy scén a kostýmov pre hru Knieža (1921, nerealizované). Nasledovala hra Matěj Poctivý (1921 – 1922, spoluautor Ladislav Klíma), kde sa podieľal aj na celkovej podobe a dramatickej úprave tejto ľudovej veselohry. V spolupráci s Dvořákom bola uvedená aj dráma Husiti (1922) ako prírodné divadlo a hra Nová Oresteia v roku 1923 (dramatické prebásnenie gréckej tragédie). V nej sa okrem nevšedných kostýmov a scénografického aranžmánu prejavilo aj Krohovo netradičné poňatie réžie, v ktorom dôležitú úlohu zohrali davové scény, spevy a rytmické tance. Kroha tiež ilustroval knižné vydanie hier Matěj Poctivý, Husiti, Nová Oresteia a Václav IV.

Návrh nového socialistického mesta na Slovensku – Nová Dubnica, perspektíva bytového súboru A1, 1952. Múzeum mesta Brna

Mladoboleslavské intermezzo

V rokoch 1922 – 1927 naprojektoval Kroha v službách Zemského správneho výboru v Prahe (od roku 1920 v inštitúcii pôsobil ako stavebný dozor, pridelený pre Kosmonosy, kde si zariadil ateliér) niekoľko pozoruhodných stavieb v Mladej Boleslavi. Boli to: Zemská priemyselná škola (1922 – 1927), Okresná nemocenská poisťovňa (1924 – 1926), obytné domy vojenských gážistov (1925 –1928), Masarykov dom sociálnej starostlivosti (1925 – 1927) ai. Na pomerne zložitých, hoci aj zväčša pravouhlých pôdorysoch architekt skladal stavby do zložitých objemových kompozícií. Dôležitú úlohu pritom hrali napríklad arkiere, rizality, markízy, kaskádovité profily, výstupky balkónov, silné rímsy alebo plastické orámovania celých poschodí, zábradlia a vlajkové žrde z rovných aj rôzne ohýbaných tyčí. Všetky Krohove budovy v Mladej Boleslavi sú veľmi vzdialené tomu, aby sa podobali jednoduchým „krabiciam“ puristického alebo funkcionalistického štýlu. Formami svojej architektúry chcel Kroha dosiahnuť dojem dynamickosti pohybu. Tento cieľ ho zbližoval s futurizmom, ako aj s prúdnicovými či aerodynamickými zložkami expresionistického štýlu (Erich Mendelsohn). Zároveň sa snažil aspoň pri svojich prvých mladoboleslavských stavbách navodiť silný kontrast medzi horizontálami a vertikálami a hľadal zdôvodnenie týchto elementov v ich symbolických významoch. Zjavne sa pohrával s napätím medzi asymetriou a symetriou.