Ján Klimko – dizajnér doby plastovej
Cesta Jána Klimka (1944 Brezno – 2015 Nová Baňa) k navrhovaniu výrobkov z plastických hmôt viedla cez obrábanie kovov. Na Odbornom učilišti S. M. Kirova v Tlmačoch získal výučný list a nastúpil tam do svojho prvého zamestnania ako zámočník – frézar. V roku 1965 sa zamestnal ako technik – vývojár v podniku Sandrik Dolné Hámre, kde popri zamestnaní v roku 1971 dokončil maturitné štúdium na Strednej priemyselnej škole strojníckej. Počas pôsobenia v Sandriku pracoval na vývoji a realizácii zváracích poloautomatov na benzínové nádrže a na realizácii zlepšovacích návrhov z oblasti špeciálneho náradia a jednoúčelových strojov. V roku 1966 sa podieľal na vývoji príborov, ktoré boli vystavené na svetovej výstave v roku 1967 v Montreale. Hoci väčšina návrhov bola od dvorného dizajnéra Sandriku Jána Čalovku, jeden zo šesťdesiatich druhov príborov určených na výstavu mal byť pravdepodobne realizovaný podľa Klimkovho návrhu. Práve tu sa začala jeho výtvarná kariéra.
Od kovu k plastu
V roku 1975 vymenil kov za plast, ktorý ponúkal široké výtvarné možnosti a cenovo dostupný výsledný výrobok. VDI Kveta v Novej Bani bolo expandujúce družstvo s bohatou infraštruktúrou a veľkým výrobným potenciálom. Celkovo zamestnávalo tisíce ľudí (aj so zníženou pracovnou schopnosťou) a jej výrobný program bol veľmi pestrý. Ján Klimko nastúpil do Kvety ako vedúci vývoja. Svoje skúsenosti z obrábania kovov využil pri príprave nástrojov pre výrobu plastov, umelých kvetov a vianočných stromčekov. Počas praxe prihlásil niekoľko zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov, ktorých celkový spoločenský prospech činil viac ako 500 000 Kčs.
Najznámejšie a univerzálne
V Československu určite neexistujú známejšie plastové koreničky, ako tie, ktoré koncom sedemdesiatych rokov navrhol pre Kvetu Ján Klimko. Keď som s pánom Klimkom pred pár rokmi o nich hovoril, smial sa. Povedal mi, že sú to len obyčajné dózičky. Navrhol ich akoby boli vytáčané na hrnčiarskom kruhu. Majú v sebe esenciu tradičnej slovenskej keramiky a svojou jednoduchosťou sú univerzálne využiteľné. Hoci sa predávali ako koreničky, ľudia si do nich odkladali čokoľvek od cukríkov až po zväzky bankoviek. Presne taký bol aj zámer autora. Sú to skrátka dózičky.
Od píšťalky po kuchynskú nádobu
Výrobky Jána Klimka ma v osemdesiatych rokoch dokázali sprevádzať celý deň. Ráno na telesnej výchove znela zo školského dvora malá, zelená, plastová píšťalka s nalepeným logom VDI Kveta. Poobede sme na výlete na Železnej studničke vytiahli biele plastové poháriky a taniere z kempingovej súpravy Tramp. Večer mama miesila cesto v zelenej, plastovej kuchynskej nádobe, ktorú dodnes vyrába K-Plast v Novej Bani. Podľa osvedčení na priemyselné vzory z Úradu pre vynálezy a objavy má plastový pohárik – hrnček s uškom z roku 1983 až 3 autorov: Ing. Antona Šurku, Jána Klimka a Martu Štefkovú. V popise priemyselného vzoru sa píše: „Hrnček má tvar obráteného rotačného kužeľa s vypuklými stenami. Jeho horná časť je ukončená valcovým prstencom s uškom.“ Kuchynská nádoba je z toho istého roku a jej autorom je Ján Klimko.
Záver
Všetky výrobky, ktoré pre VDI Kveta Klimko navrhoval, majú čisté a detailne premyslené tvarovanie s dôrazom na funkčnosť a trvácnosť. Počas svojho profesionálneho pôsobenia, i v dôchodkovom veku, neustále podával zlepšovacie návrhy a riešil ako zefektívniť procesy výroby. Hoci doposiaľ odbornou verejnosťou neobjavený, patrí Ján Klimko medzi významných konštruktérov a dizajnérov „doby plastovej“, ktorá bola v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch zastúpená na našom území niekoľkými výrobcami a výrobnými družstvami.