Interiér na Slovensku – unikátne dedičstvo
Pre architektúru a aj interiérovú tvorbu na území Československa bola druhá polovica 20. storočia plodným obdobím. Vznikli honosné reprezentatívne diela s gesciou a na objednávku štátu určené verejnosti. Nepopierateľne slúžili aj ako nástroj propagandy a režim sa prirodzene snažil predviesť svoju konkurencieschopnosť. Aj preto dostali naši architekti šancu vybudovať famózne a dnes ikonické diela, ktoré sú vďaka vtedajšej izolačnej bubline vo svete jedinečným a neopakovateľným záznamom doby. Ich integrálnou súčasťou bolo aj navrhovanie originálnych interiérov. Ako uvádza Henrieta Moravčíková: „Fakt, že veľké urbanistické koncepcie sa v povojnových rokoch často končili len torzovitou realizáciou, viedol architektov k záujmom o drobnejšie, ľahšie uchopiteľné témy, akými boli práve interiéry. Tu potom často vznikali pozoruhodné novátorské diela, ktoré ohmatávali budúce cesty domácej architektúry.“1 Tvrdiť, že tieto budovy boli všetky do jednej propagandistické, by bolo prisilné, väčšina z nich bola azda potrebná na svoj „monoúčel“. Vlastníkom a prevádzkovateľom bol vždy štát, a preto si mohol dovoliť, aby vznikli zaujímavé diela aj v okrajových lokalitách. Spoločenská hodnota týchto stavieb ďaleko prevyšovala ich možný ekonomický potenciál, a to je jeden z hlavných faktorov, na ktorý dnes naráža snaha o ich ochranu a revitalizáciu. Keď sa k problému udržateľnosti pridá „zlá“ karma komunizmu, sympatie zvyčajne dokáže zachovať iba časť odbornej verejnosti.
Interiérová tvorba sa ale v období druhej polovice 20. storočia stáva samostatnou súčasťou architektonickej činnosti. Matúš Dulla a Henrieta Moravčíková vo svojej publikácii Architektúra Slovenska v 20. storočí píšu, že „projektovanie interiérov bolo dôležitým sektorom architektonickej tvorby, v ktorom sa odohrávali aspoň nejaké, vtedy možné experimenty.“2
V súčasnosti najmä laická verejnosť vníma architektúru a interiéry z tohto obdobia ako nie dosť starú, nie dosť peknú, nie dosť apolitickú, nie dosť ľudskú, aby si zasluhovala ochranu. Najmä vtedy, keď je náhodou stále jej vlastníkom štát, ktorý z rôznych dôvodov nie je práve najlepší hospodár.
Architektúra môže pretrvať storočia, je od začiatku plánovaná a budovaná s týmto ohľadom. Naopak, životnosť interiéru sa počíta v rokoch, zriedka v desaťročiach. Napriek tejto prirodzenej vlastnosti sa niektoré dobové výpovede o interiérovej tvorbe sledovaného obdobia podarilo zachovať. Je paradoxné, že tá nečinná sila „nestarostlivosti“, ktorá necháva veľkú architektúru upadať a chátrať, je tá istá, ktorá svojou pasivitou diela interiérovej tvorby necháva prežiť takmer nedotknuté.
Výskum: Interiér na Slovensku
Projekt Interiér na Slovensku (INSK), ktorý realizuje výskumný tím na Ústave interiéru a výstavníctva Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave, sa zaoberá základným výskumom vývoja a smerovania slovenskej interiérovej tvorby prevažne druhej polovice 20. storočia. Tematicky sa dotýka výhradne málo preskúmanej, zväčša zaniknutej a zabudnutej tvorby významných osobností slovenskej architektúry so zameraním na interiérovú tvorbu. Jedným z výsledkov výskumu je verejne dostupná digitálna databáza www.insk.eu, ktorá zhromažďuje materiál o významných interiérových dielach, ich autoroch a predstavuje ich širokej verejnosti ako dôležitú súčasť nášho kultúrneho a duchovného dedičstva.
Počas výskumu sme sa v menšej či väčšej miere stretávali s viacerými modelovými situáciami, ktoré sa opakovali a často aj zhodovali. Tieto situácie (prípady) nám pomáhajú pochopiť dobu a prostredie, v ktorých sa interiérové diela navrhovali a realizovali.
- Moravčíková, Henrieta: Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Bratislava: Slovart, 2006, s. 184.
- Dulla, Matúš, Moravčíková, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart, 2002, s. 512.
Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2021 na s. 42
Predaj časopisu Designum
