Geniálni hodvábnici

Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe pripravilo v tohtoročnej sezóne niekoľko atraktívnych výstav zameraných na tradíciu českej módy a textilného dizajnu. Úspešnú výstavu tvorby slávneho pražského salónu Hany Podolskej vynikajúco doplňuje projekt mapujúci osudy textilných dizajnérov, manželov Ziku a Lídy Ascherovcov. Ascherovci ušli pred nacizmom do Británie, kde spolupracovali niekoľko desaťročí s najslávnejšími módnymi domami ako Dior, Balenciaga alebo Nina Ricci. Z ich látok vznikli niektoré z ikonických modelov pre britskú kráľovnú alebo princeznú Dianu. Na tvorbu textilných dizajnov prizývali svetových umelcov a zároveň dávali príležitosť nastupujúcim tvorcom. Pokúšali sa prepojovať voľné umenie s kvalitnou textilnou výrobou. Vždy reagovali nielen na aktuálne módne trendy, ale i na nové technické možnosti produkcie a umeleckého spracovania látok.

Textilní dizajnéri Zika a Lída Ascherovci

Veľkoryso poňatá výstava postupne odkrýva fascinujúci životný a profesijný príbeh v českom prostredí takmer zabudnutého textilného podnikateľa Ziku Aschera a jeho manželky a spolupracovníčky Lídy, ktorým sa po odchode z predvojnovej Prahy podarilo presadiť v celosvetovej konkurencii textilného dizajnu. Na príbehu Ziku Aschera odhaľujeme nielen tragické dejiny stredoeurópskeho regiónu 20. storočia, ale zároveň odvahu, talent a nezlomnosť človeka, ktorý bol vždy schopný čeliť svojmu osudu a zachovať si pritom vysokú profesionálnu i osobnostnú celistvosť.

Výstava môže byť chápaná aj ako určitá pocta tradícii českého predvojnového umeleckého remesla a dizajnu, ktorá bola prerušená v období nacistickej okupácie a následne dlhodobo devastovaná za vlády komunistickej diktatúry. Už hneď pri vstupe na výstavu človeka premkne pocit určitej historickej straty, násilného vymazania pamäti, nevyrovnaného účtu s minulosťou. Toto ostatne reflektuje v úvode výpravného katalógu výstavy i kurátorka Konstantina Hlaváčková, keď zdôrazňuje, že v dejinách českého umenia a kultúry je stále veľa zabudnutých kapitol, ktoré treba znovu objavovať a zasadzovať ich do aktuálnych dobových súvislostí.

Výstava má už svojím základným zameraním výrazný medzinárodný presah, čo ešte umocňuje spolupráca s významnými zahraničnými inštitúciami, ako sú Victoria & Albert Museum v Londýne, Manchester Art Gallery a Musée Matisse v Le Cateau-Cambrésis. Jadrom výstavy sú však predovšetkým ukážky dizajnových textílií, modelov, korešpondencie a ďalších dokumentov z bohatého rodinného archívu, ktorý dnes spravuje syn Ziku a Lídy Peter Ascher.

Architektonického a výtvarného riešenia výstavy sa ujal popredný český multimediálny umelec Pavel Mrkus. Pomocou dynamického členenia výstavného priestoru a premyslených videoprojekcií sa mu podarilo zvýrazniť rôznorodosť a technickú i umeleckú mnohovrstevnosť dizajnovej tvorby manželov Ascherovcov.

Výstava je rozdelená na štyri hlavné časti, ktoré predstavujú prelomové životné etapy tohto dizajnérskeho páru. Vstupná časť je venovaná Zikovmu predvojnovému životu v Prahe. Formou archívnych dokumentov, fotografií a videoprojekcií sledujeme začiatky Zikovho podnikania i jeho športové úspechy. Zika pochádzal z pražskej židovskej rodiny, ktorá sa po generácie venovala textilnej produkcii. V roku 1933 si s bratom Josefom otvorili v centre Prahy veľmi úspešný obchod s luxusným textilným tovarom. Zika sa vtedy popri podnikaní intenzívne venoval zjazdovému lyžovaniu. Práve svojou rýchlou a často i nebezpečnou jazdou na lyžiach si v českej športovej tlači vyslúžil prezývku „Šílený hedvábník“.

Jeho sľubne rozbehnutú kariéru a úspešný spoločenský život prerušil nástup nacistickej diktatúry, keď musel pre svoj židovský pôvod opustiť roku 1939 Čechy. Emigroval spolu s novomanželkou Lídou, ktorá pochádzala z bohatej katolíckej rodiny a svoj vzťah k Zikovi si musela vyvzdorovať proti vôli svojej rodiny.

Druhá, rozsiahla časť výstavy, predstavuje rozvoj podnikania Ascherovcov po príchode do Londýna v marci roku 1939, kde museli začínať prakticky od nuly. Ich životy boli navyše silne poznamenané vojnovými útrapami. Zika narukoval v roku 1941 do Československej armády v Británii, ale po vážnej chorobe sa v roku 1943 vrátil do Londýna. Lída sa v Zikovej neprítomnosti sama rozhodla začať s dizajnom látok, i keď s týmto odborom nemala vôbec žiadne predchádzajúce skúsenosti. Objavila však v sebe mimoriadny prirodzený talent¹ a po mnohých pokusoch sa jej podarilo predať v roku 1942 svoju kolekciu návrhov na látky najslávnejšiemu britskému módnemu dizajnérovi tých čias Edwardovi Molyneuxovi.² Molyneux síce pracoval pre najluxusnejšiu klientelu, ale uprednostňoval moderný, minimalistický štýl bez zložitých a výrazných vzorov. Zrejme i to bol dôvod, prečo ho zaujali Lídine návrhy, ktoré pôsobili ľahkým, bezprostredným a nadčasovým dojmom. Sústredila sa predovšetkým na voľné motívy drobných kvietkov, bodiek, kociek, kosoštvorcov a dynamických liniek, pripomínajúcich kaligrafické ťahy. Ako na výstave dokazuje niekoľko textilných ukážok týchto dizajnových návrhov, Lída mala taktiež veľký cit pre zaujímavé kombinácie tvarov a farieb.

Ascherovci si po prvých úspechoch založili v roku 1942 v Londýne vlastnú firmu zameranú na textilný dizajn s názvom Ascher London. Stavili na nové postupy vo výrobe látok a na spoluprácu s poprednými dobovými umelcami, aby boli schopní konkurovať slávnym britským textilným firmám. Technika vtedy pokrokovej filmovej tlače na textil a ochota dlhodobo sa venovať experimentovaniu im umožnili pomerne verne reprodukovať na textilnom médiu výtvarný rukopis slávnych umelcov.

Tento postup znamenal jeden z prvých vrcholov kariéry manželov Ascherovcov. Podarilo sa im osloviť niekoľko najslávnejších autorov vrátane Henryho Moora a Henriho Matissa.

Ascherovci zvolili ako najvhodnejšie prepojenie voľného umenia a textilného remesla formu hodvábnych šatiek nazvaných Ascher Squares, ktoré mali unifikovaný štvorcový rozmer 90 na 90 cm. Vznikali limitované edície šatiek s maliarsky poňatými motívmi, ktoré navrhovali umelci najzvučnejších mien, ako boli Georges Braque, André Derain, Barbara Hepworth, americký umelec Alexander Calder, alebo v tej dobe populárny mladý poľský maliar Feliks Topolski pôsobiaci v Londýne.³

Ako prvého zo slávnych umelcov prizvali na spoluprácu na dizajne šatiek Henryho Moora, ktorý sa vo vojnových časoch nemohol venovať veľkým sochárskym projektom, a preto sa intenzívne vracal ku kresbe. Firma Ascher bola po zložitom experimentovaní schopná verne reprodukovať jeho štýl i použité výtvarné médiá akvarelu a voskových pasteliek. Moore pre firmu Ascher vytvoril nielen návrhy vychádzajúce zo svojej voľnej figurálnej tvorby, ale tiež mnoho populárnych textilných vzorov, kde mohol okrem iného uplatniť protinacistické propagačné motívy. V tejto súvislosti zaujme predovšetkým populárny vzor Ostnatý drôt (Barbed Wire) z roku 1946. Na výstave je predstavené ženské sako vytvorené z tejto látky, ktorú si vybrala módna návrhárka Bianca Mosca pre kostým hlavnej hrdinky v povojnovom filme z roku 1947 s titulom They Made Me a Fugitive.

Moore a Matisse vytvorili v spolupráci s firmou Ascher taktiež rozmerné textilné panely, ktoré motivicky vychádzali z ich aktuálnej voľnej tvorby a zároveň pripomínali v tej dobe obľúbené interiérové tapisérie. Textilné panely boli zhotovené náročnou technikou tlače na plátne, ktorá si od firmy Ascher vyžiadala niekoľkomesačné experimentovanie. Matisse pre firmu navrhol dva rozmerné interiérové panely s motívom bielych organických tvarov, inšpirovaných životom v oceánoch, ktoré voľne levitujú na béžovom pozadí. Mimoriadnu technickú náročnosť tohto projektu podčiarkujú i ukážky z bohatej korešpondencie Ziku Aschera s Matissom, ktorý často vyjadroval nespokojnosť s technickým prevedením panelov. Išlo o ojedinelé projekty firmy Ascher, ktoré však dnes patria k umelecky najcennejšiemu, čo firma počas celej svojej existencie realizovala.

Firma Ascher sa naďalej sústredila hlavne na dizajnové návrhy textílií, vychádzajúce z aktuálnych maliarskych alebo sochárskych trendov povojnového obdobia. Predovšetkým hodvábne látky s dynamickými lineárnymi vzormi maliara Geralda Wildea, jedného z mála britských predstaviteľov abstraktného expresionizmu, zaznamenali v Británii mimoriadny úspech. Zvolil si ich Edward Molyneux pre denné formálne odevy princezien Alžbety, budúcej britskej kráľovnej, a Margaret, určené na ich oficiálne cesty po Južnej Afrike v roku 1947.

Po skončení vojny však stáli pred textilnými dizajnérmi zložité výzvy, týkajúce sa nedostatku textilných a ďalších materiálov. Ascherovci v tom čase siahli i po neobvyklých riešeniach, začali napríklad vytvárať nylonové látky z padákov, uvoľnených po vojne z britských armádnych zdrojov. Vďaka svojim technickým možnostiam boli schopní z tohto materiálu vytvoriť dostupné látky s pestrofarebnými vzormi, čerpajúcimi z Lídiných dizajnových motívov.

V roku 1946 vytvorili značku Bourec⁴, zameranú na sériovú výrobu filmových potlačí na bavlne. Zvolili rôzne populárne motívy, ktoré mali osloviť predovšetkým mladšie generácie. Zásadný prelom do ich podnikania však priniesla predovšetkým povojnová spolupráca s poprednými módnymi domami haute couture. Zika sa v prvých povojnových rokoch snažil nadviazať spoluprácu nielen s uznávanými britskými, ale taktiež francúzskymi módnymi dizajnérmi. V roku 1946 otvoril pobočku firmy Ascher v Paríži. V päťdesiatych rokoch sa mu podarilo zaujať svojou ponukou látok a vzorov Christiana Diora. Na výstave sú predstavené ukážky látok z dielne Ascherovcov, ktoré Dior použil na niektoré zo svojich klasických modelov. Išlo o bohaté kvetinové vzory na prírodnom hodvábe, často doplnené motívmi vtákov alebo hmyzu, čerpajúce predovšetkým z tradície východoázijského umenia.⁵ Tento konzervatívny prístup k textilným vzorom plne vyhovoval Diorovi, ktorý do povojnového módneho dizajnu vrátil predstavu ženy ako pôvabnej bytosti, obklopenej luxusom najkvalitnejších látok, klasických kvetinových vzorov a strihov zdôrazňujúcich ženskosť siluety.⁶ Spolupráca s Diorom firme otvorila v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dvere k popredným britským a francúzskym módnym domom, ako boli Cristóbal Balenciaga, Guy Laroche alebo Pierre Cardin.

Pre firmu Ascher však i v tomto období stále zostávala dôležitá spolupráca s mladými umelcami. Zaujímavou ukážkou sú v kontexte tradičných kvetinových motívov dizajnové návrhy umelkyne Althey McNish, pôvodom z karibského ostrova Trinidad, ktorá sa presadila ako vôbec prvá britská dizajnérka afrického pôvodu. Pre firmu Ascher vytvorila na sklonku päťdesiatych rokov dizajn Tropic, kombináciu exotických kvetinových tvarov a farieb. Firma Ascher experimentovala i s ďalšími vzormi, často súvisiacimi s aktuálnymi trendmi v oblasti voľného umenia, ako boli abstraktné motívy alebo inšpirácie v oblasti op artu a pop artu. Vracali sa i ku klasickým vzorom inšpirovaným secesiou, art decom, ale napríklad i slovenskými ľudovými motívmi. Túto inšpiráciu Ascherovci čerpali predovšetkým z knihy Slovenské ľudové umenie z roku 1953, ktorú im darom zaslala česká dizajnérka Květa Hamsíková.

Záverečná časť výstavy je venovaná prehľadu ďalšej činnosti Ascherovcov, predovšetkým ich neutíchajúcemu experimentovaniu v oblasti tvorby textílií a textilných vzorov. Veľký záujem európskych návrhárov pritiahli ich úspešné pokusy kombinovať vlnu so syntetickými vláknami alebo ďalšie experimenty s rôznymi neobvyklými materiálmi, ako bola napríklad gázovina alebo svojho času obľúbená papierovina.⁷

Lída si v roku 1961 otvorila obchod Lida Ascher Boutique, ktorý fungoval až do jej smrti na začiatku osemdesiatych rokov. Prácu s novými materiálmi a technickými prístupmi kombinovala s ikonickými vzormi firmy Ascher, ako boli napríklad rôznorodé motívy drobných bodiek. Nadčasovosť tohto dizajnu sa naplno potvrdila v priebehu osemdesiatych rokov, keď si modely s týmito vzormi niekoľkokrát zvolila princezná Diana. Ikonickými sa stali predovšetkým Dianine zelené šaty s motívom drobných bodiek, ktoré z látok firmy Ascher navrhol pre princeznú jej dvorný dizajnér David Sassoon.

Zika pokračoval v tvorbe aj po Lídinej smrti, narážal však na čoraz väčšie finančné problémy, keď klasické textilné remeslo začala vytláčať veľkoprodukcia ázijského textilu. Svoju podnikateľskú i dizajnovú činnosť musel na sklonku života takmer úplne utlmiť. Záverečným umeleckým vyvrcholením činnosti Ascherovcov sa stala retrospektívna výstava vo Victoria & Albert múzeu v roku 1987, ktorá firmu Ascher natrvalo zaradila do panteónu významných európskych dizajnových ateliérov druhej polovice 20. storočia. Výstava v Umeleckopriemyselnom múzeu tak po dlhých desaťročiach prináša reprezentatívny prierez tvorbou Ziku a Lídy Ascherovcov i českému divákovi, čím sa jej darí na veľmi vysokej odbornej i populárnej úrovni sceliť jednu z hlbokých rán našej stredoeurópskej umeleckej histórie.⁸

Petra Polláková je sinologička a historička umenia. Kurátorsky pôsobila v Zbierke ázijského umenia Národnej galérie v Prahe. Venuje sa predovšetkým interdisciplinárnym témam a ohlasom čínskeho umenia v českom prostredí.

Poznámky

¹Lída v mladosti absolvovala prestížne západoeurópske dievčenské internátne školy, kde sa okrem iného naučila svetové jazyky a základy kreslenia, čo jej pri začiatkoch v oblasti dizajnérskej tvorby určite pomohlo.

²Edward Molyneux (1891 – 1974), ktorý otvoril v roku 1919 svoj slávny módny dom haute couture v Paríži, sa preslávil luxusnými modelmi pre najvyššie spoločenské triedy vrátane kráľovských rodín a dobových filmových hviezd ako boli Marlene Dietrich alebo Greta Garbo. V období druhej svetovej vojny presťahoval dočasne svoj salón do Londýna.

³Firma sa snažila osloviť aj Pabla Picassa, k spolupráci však nakoniec z finančných dôvodov nedošlo. Výstavy Ascher Squares sa v krátkom čase konali vo všetkých častiach sveta. Na sklonku roku 1947, pár mesiacov pred komunistickým pučom, vystavovali tieto diela aj v pražskej výstavnej sieni Mánes.

⁴Názvom Bourec vtipne nadviazali na Zikovu starú športovú prezývku Šílený hedvábník. Do názvu zároveň vložili určitú iróniu, keďže pomenovanie hmyzu produkujúceho drahé hodvábne nite (po česky bourec morušový, po slovensky priadka morušová) použili pre názov firmy predávajúcej lacné bavlnené výrobky pre masový trh.

⁵K východoázijskej tematike sa vracali opakovane, inšpirovali sa napríklad slávnym motívom veľkej vlny z drevorezu japonského umelca Kacušiku Hokusaia a rôznymi japonskými dekoratívnymi motívmi, ktoré využila vo svojej kolekcii z roku 1964 Nina Ricci.

⁶V londýnskom Victoria & Albert Museum je až do septembra tohto roku otvorená rozsiahla výstava nazvaná Christian Dior: Designer of Dreams (Christian Dior: Návrhár snov), ktorá predstavuje Diorovu tvorbu vo vzťahu k britskej spoločnosti. Už názov výstavy pripomína základnú charakteristiku Diorovho prístupu, ktorou dodnes zostáva zhmotnenie sna o žene ako o kvintesencii ladnosti a prepychu.

⁷Ide o netkaný materiál z viskózy, ktorý bol najmä v päťdesiatych rokoch obľúbený v USA.

⁸Ako pocta manželom Ascherovcom, ktorí sa celý život snažili podporovať tvorbu mladých umelcov, prebieha v Umeleckopriemyselnom múzeu súbežne s výstavou projekt Ateliéru módnej tvorby Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe s názvom Ascher Challenge. V rámci projektu mali študenti možnosť navrhnúť vlastné modely s použitím klasických dizajnových látok firmy Ascher.