ENVIRONMENTÁLNE ASPEKTY DIZAJNÉRSKEJ EDUKÁCIE

Text je zameraný na udržateľnosť a environmentálne súvislosti v prostredí vysokoškolského vzdelávania dizajnérov. Vychádzame z konkrétnych praktických skúseností akademického pracoviska v Českej republike. Naším cieľom nie je komplexné spracovanie problematiky, ale predovšetkým snaha ponúknuť priestor na inšpiráciu a prispieť k ďalšiemu skúmaniu možností, ako ovplyvniť edukáciu dizajnérov smerom k zodpovednému prístupu k životnému prostrediu.

Od roku 2023 prebieha na Fakulte umenia a dizajnu Univerzity Jána Evanjelistu Purkyňe v Ústí nad Labem výučba voliteľného kurzu  Environmentálne aspekty súčasného dizajnu. Dvojsemestrálny kurz je určený študentom 3. ročníka bakalárskeho štúdia odboru dizajn, ktorý  zahŕňa ateliéry špecializované na dizajn produktov, interiéru, skla, keramiky, odevný a textilný dizajn, prírodné materiály a grafický dizajn. Z dnešného pohľadu je príznačné, že kurz bol koncipovaný v roku 2021. Teda v čase, keď sa predpokladalo, že environmentálna problematika patrí nielen v Európskej únii k zásadným témam súčasnosti a edukácia mladých dizajnérov by ju mala reflektovať. V roku 2025 sme v situácii, keď environmentálne výzvy sú čiastočne v úzadí, spoločenské a politické priority sa menia zo dňa na deň a hlavný projekt nazvaný Green Deal je vystavený prehodnocovaniu. To však neznamená, že by sme mali rezignovať na implementáciu environmentálnych poznatkov do  vzdelávania dizajnérov, pretože dizajn je odborom trvalo formujúcim podobu sveta cez akékoľvek dobové turbulencie. Dizajnéri svojou činnosťou ovplyvňujú stav životného prostredia bez ohľadu na premeny pomerov a direktívne zásahy zhora vďaka všadeprítomnosti svojho  pôsobenia vo všetkých sférach hmotnej a vizuálnej kultúry. V texte Dizajn a umenie na ceste zameranom na blízku a vzdialenú budúcnosť sme v roku 2019 konštatovali, že odbor dizajn (v širšom chápaní zahŕňajúcom všetky jeho zložky) je v zásade optimistickým prostredím predpokladajúcim lineárny vývoj smerom k prosperite a uspokojovaniu potrieb užívateľov.1 Optimisticky vyznela aj rovnomenná výstava v  Múzeu mesta Ústí nad Labem. Do tohto vývoja je však potrebné zahrnúť problematiku udržateľnosti, zodpovednosť dizajnéra (a samozrejme výrobcu) a nevyhnutnú environmentálnu edukáciu konzumentov produktov všetkého druhu. Text spolu s výstavou tieto témy akcentoval.

Komplexný prístup

Komplexný prístup je pre udržateľný dizajn nevyhnutný. Vyžaduje súčinnosť dizajnérov a výrobcov, implementáciu výsledkov vedy a  výskumu nielen z pohľadu využitia výrobných technológií, ale stále naliehavejšie aj z pohľadu dopadu masovej produkcie, ktorým sa zaoberajú ekológovia a ochrancovia životného prostredia. Do zoznamu je potrebné zahrnúť marketingové stratégie predajcov a ekonomické  súvislosti. Udržateľnosť má mnoho podôb, ku ktorým patrí schopnosť vytvoriť prostredie, kde by environmentálne udržateľný prístup k  produkcii čohokoľvek nenarazil na limity udržateľnosti ekonomickej. Okrem toho je v rámci konkurencieschopnosti žiaduce navrhovať  výrobky síce ekologicky ústretové, ale funkčne nezaostávajúce a vizuálne atraktívne alebo aspoň prijateľné. Na zložitosť týchto procesov upozorňuje Zdeno Kolesár: „Civilizačná udržateľnosť predstavuje zložitý systém, v ktorom sa problémy z oblasti environmentálnej ochrany  prelievajú do oblasti sociálnej a ekonomickej, a tak musia riešenia vznikať v interdisciplinárnom konsenze. No práve dizajnéri vzhľadom na  disponovanie informáciami z veľmi odľahlých oblastí ľudských aktivít (veda, technika, umenie) by mali mať v hľadaní optimálnych kompromisov dôležité slovo.“2

Z pohľadu študenta dizajnu je ťažké predstaviť si úplne komplexné riešenie všetkých dizajnérskych zámerov, do ktorých by mali byť zahrnuté  všetky ekologické dopady navrhovaných projektov, v súlade s predstavami o funkčnom a estetickom riešení (ktoré často študent dizajnu  považuje za prvoradé). Nehovoriac o nevyhnutnosti ekonomickej životaschopnosti a sociálnom kontexte. Nejde o to, že by si študenti dizajnu neboli vedomí komplexnosti odboru, ktorý študujú. Nemožno však predpokladať, že študent bakalárskeho štúdia si je vedomý všetkých aspektov ovplyvňujúcich environmentálny dopad projektov, na ktoré v školskej praxi narazí, a projektov, ktoré by mal neskôr riešiť vo svojej  ďalšej profesijnej kariére. U niektorých študentov sa stretávame s radikálnym ekologickým prístupom, často odsúvajúcim do značnej miery praktické využitie a estetickú zložku návrhu na druhú koľaj. Tento prístup je spravidla založený na etických základoch a motivovaný poctivou snahou, nie vždy je však podložený adekvátnymi kompetenciami. Týmto tvrdením nespochybňujeme význam tohto v zásade aktivistického  postoja, ktorý možno vnímať ako pozitívny trend. V rámci ateliérovej výučby považujeme za dôležité, aby sa environmentálnymi témami  zaoberali aj vedúci ateliérov. Nie v tom zmysle, aby sa výučba prvoplánovo na tieto témy zamerala ako na jedinú prioritu. Skôr nám ide o to,  aby dizajnéri-pedagógovia mali stále na pamäti ekologické súvislosti dizajnérskej práce a študentov na nich upozorňovali. Cieľom je, pokiaľ možno, harmonické zladenie všetkých zložiek dizajnu do všestranne udržateľného celku. V spomínanom kurze sa preto snažíme o hľadanie  spôsobu, ako informovať o možných cestách k tomu to výsledku nielen z pohľadu „zhora“, teda z pohľadu súčasného stavu teoretického  poznania environmentálnej problematiky, ale aj „zdola“ – z perspektívy študentov. Ide nám o empatický prístup k tomu, ako premeniť ich mentálne nastavenie a premýšľanie o dizajne od prvotného návrhu po jeho realizáciu v sériovej výrobe a procesoch nasledujúcich po  ukončení životnosti produktu. Z rozhovorov so študentmi vyplynulo, že tento prístup považujú za prínosný a od kurzu očakávajú predovšetkým praktické a užitočné informácie o možnom využití udržateľných materiálov, metód a postupov ich spracovania, recyklácie,  upcyklácie a zoznámenia s príkladmi dobrej praxe z už realizovaných projektov. Príklady zlej praxe sú rovnako dôležité ako príklady dobrej  praxe. Na nich možno vykonávať analýzu ich ekologickej defektnosti; skúmať, v čom je možné dosiahnuť nápravu alebo hľadať alternatívne prístupy. Nemusí ísť o zložité analytické procesy.

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2025  na s. 74. Viac informácií o predaji časopisu Designum.