Dizajn, tlačovina a pridané médium

Presne pred 20 rokmi prebehla v Prahe monumentálna výstava mapujúca medzivojnové umenie v Československu s výstižným názvom Umenie pre všetky zmysly. Predstavitelia našej avantgardy dvadsiatych až tridsiatych rokov 20. storočia radi experimentovali okrem iného so zvukom, filmom alebo elektrickým svetlom. Akoby iba vizuálna zložka umeleckého diela prestávala zrazu stačiť. Hoci sa umelci netajili obdivom k novým technológiám, rozhodne neprestali kresliť alebo maľovať.

Najrôznejšia technika – predovšetkým digitálna, sa čím ďalej tým viac udomácňuje v domovoch počiatku 21. storočia. V našom slovníku sa to hemží slovami ako „2D“, „3D“, dokonca aj „4D“. Dnešný grafický dizajnér začína mať ťažisko svojej práce v kyberpriestore, neznamená to však, že by nutne museli zaniknúť tlačené médiá.

Dnešný grafický dizajnér začína mať ťažisko svojej práce v kyberpriestore, neznamená to však, že by nutne museli zaniknúť tlačené média.

Rýchlo sme si zvykli na mobily, tablety či inteligentné domy. Každý prístroj dnes musí vedieť niečo navyše – napríklad telefóny fotografujú, navigujú, prehrávajú hudbu i filmy. To isté dokážu aj tablety, navyše na ne môžeme písať aj kresliť, ovládame ich dotykom a ak chceme, aby voňali – môžeme ich ošetrovať špeciálnou kozmetikou. Skrátka – máme k dispozícii niečo, čo dokáže stimulovať všetky naše zmysly a už nám to ani nepripadá ako niečo výnimočné. Napadlo mi skúsiť pripomenúť – z hľadiska dizajnu – zaujímavé tlačené časopisy, ktoré disponovali či doteraz disponujú nejakým pridaným médiom.

3D časopis

Legendárny časopis ABC odjakživa ponúkal dokonalé papierové vystrihovačky. Mohli ste si doma postupne pozlepovať stredoveký hrad, kozmickú loď alebo pretekársku formulu. Tých vyvolených bolo pred rokom 1989 len obmedzený počet. Aj keď bol o časopis enormný záujem, jeho náklad sa nezvyšoval. Ak ste si ho chceli kúpiť, museli ste sa zapísať do poradovníka a čakať, až si ho niekto odhlási. Alebo mať známu v trafike. Bol to typický socialistický podpultový tovar … Zámerne som použil názov 3D časopis, aj keď sa v čase vzniku „ábecéčka“ rozhodne nepoužíval. Časopis stále vychádza, hoci dnešní mladí určite dávajú prednosť skôr budovaniu virtuálneho priestoru.

Fólia s písmom dva razy inak

Katalóg písiem firmy Letraset vlastne nie je časopis, ale v ére pred príchodom počítačov hral pre mňa, rovnako ako pre iných grafikov, veľmi dôležitú úlohu. Naozajstný hárček prenosného písma od firmy Letraset som snáď videl až pri svojej prvej ceste na vysnívaný Západ. Písma boli kvalitne vytlačené na tuhej, a pritom pružnej priehľadnej fólii, ktorá umožňovala pohodlné a presné pretlačenie na papier. Bolo to čarovné, mať možnosť si z jednotlivých písmeniek sádzať vlastné texty! U nás boli Letrasety prakticky nedostupné, ale existovala česká napodobenina, ktorá sa nazývala Propisot. Dala sa kúpiť iba v Prahe v špeciálnej predajni v Mikulandskej ulici. Propisoty boli navyše pomerne drahé, rýchlo zasychali a pri prenášaní písmenká často praskali. Napriek tomu som mal pocit, že získavam pravý poklad, keď mi pri mojej praxi v propagácii ostravského obchodného domu Prior spolupracovníci dovolili vziať si z každého druhu jeden hárček. Ponuka písiem bola v Propisote dosť obmedzená. Naproti tomu katalógy Letraset obsahovali pre nás vtedy úplne neuveriteľné množstvo a bohatstvo druhov i rezov. Boli vytlačené na kriedovom papieri, a preto sa stávali vyhľadávaným podkladom na prefotenie, pretože zniesli aj celkom veľké zväčšenie. Lenže sa nedali len tak zohnať! Do cudziny mohol ísť málokto, kanálom, cez ktorý sa získavali džínsové nohavice, videokazety alebo rádiomagnetofóny, boli vodiči kamiónov, a tí v Nemecku do papiernictva veľmi nechodili. Niektorí kamaráti tvrdia, že sa dalo o katalóg si do cudziny napísať, ale bolo treba vedieť kam, vedieť po nemecky a mať pritom šťastie, že balíček s vaším katalógom neuviazne na colnici. „Svoj“ katalóg Letraset som dostal od skúseného grafika, ktorý práve získal úplne nový, a tak mi ten starý, postrihaný a odretý prenechal. Mám ho dodnes. Pochádza zo Švédska. A svoju zlatú éru zažil pri mojom štúdiu na vysokej škole v Prahe. Bolo to krátko po novembrovej revolúcii a v Prahe vznikali prvé verejné kopírovacie centrá …

V polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia zakladá Ed Benguiat spolu s Herbom Lubalinom časopis U & lc (verzálky a mínusky). Išlo vlastne predovšetkým o maskovaný komerčný katalóg písmolejárne ITC, ktorej hlavnými výstupmi boli v sedemdesiatych rokoch šablóny písiem na fóliách určených pre fotosadzbu. V časopise U & lc boli najrôznejšími formami predstavované najnovšie písma z produkcie firmy, ale aj práca písmarov iných písmolejární. Popri odborných recenziách a hitparádach písiem podľa vzoru hudobných periodík, časopis U & lc prinášal aj ukážky ilustrácií a komerčnej grafiky. Pre mnohých československých grafikov znamenal U & lc v čase neexistencie internetu možnosť spojenia s typografickým svetom. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov bolo možné si časopis objednať, aby vám potom (aj niekoľko rokov) zadarmo dochádzal. Veľkorysá obchodná politika, a tiež nástup internetu, však zapríčinila jeho zánik. Posledné tlačené číslo vyšlo v roku 1999 a posledná webová verzia je z roku 2003.

Vinyl a Kolobok

Na základnej škole sme mali výučbu ruštiny a museli sme povinne odoberať detské časopisy Kolobok alebo Viesolyje kartinki. Čas od času do nich bola vložená malá gramofónová platňa z mäkkej hmoty s príšernou detskou piesňou. Na začiatku deväťdesiatych rokov som sa na veľtrhu reklamy v Berlíne opäť stretol s malými mäkkými gramofónovými platňami – tentoraz to boli prílohy nemeckého časopisu Lürzer’s Archive. Vtedy ešte nebolo zvykom do časopisov vkladať audiocédečká – na vinylových platniach boli zvukové záznamy reklamných rozhlasových spotov. Časopis dodnes úspešne predstavuje najzaujímavejšie reklamné kampane z celého sveta. Samozrejme už existuje aj v digitálnej verzii pre smartphone.

Na diskete

Časopis Fuse začali v roku 1991 vydávať Neville Brody a Jon Wozencroft s ambíciami rozširovať hranice tvorby písma o nové postupy. Vedľa kalifornského Emigre bol vtedy Fuse najvplyvnejším časopisom v odbore. Tvorba digitálneho písma bola na začiatku deväťdesiatych rokov stále ešte v začiatkoch. Časopis sa stal experimentálnym laboratóriom a výkladnou skriňou takých dizajnérskych hviezd, ako je napríklad Gerard Unger, Erik Spiekermann, Tobias Frere-Jones, Peter Saville alebo Jonathan Barnbrook. Jednotlivé čísla boli vždy tematicky zamerané a predstavovali najmenej jednu novú autorskú abecedu, ktorá bola k časopisu priložená na diskete (!). V tomto roku vyšlo v nakladateľstve Taschen kompletné vydanie všetkých 18 čísel Fuse, plus dvoch úplne nových.

Kúp si noviny, dostaneš CD

Z dnešného pohľadu je až neuveriteľne, že spočiatku mohlo stačiť len 1,3 MB využiteľného priestoru na diskete! S masovým nástupom CD a DVD sa v jednom období stali hudobné CD samozrejmou bonusovou súčasťou nielen vybraných časopisov, ale aj bežných periodík. Aj keď sa to netýka priamo dizajnu, nemôžem než pripomenúť zúfalú a väčšinou aj márnu snahu zachrániť nepredajné časopisy lákaním čitateľov na priložené CD. Bohužiaľ sa to prihodilo aj jednému z najpopulárnejších českých spoločenských časopisov – Mladému světu. Pred rokom 1989 disponoval jedným z najschopnejších tímov novinárov, ktorí sa však na začiatku deväťdesiatych rokov rozutekali do iných redakcií a kedysi slávny časopis potom nebol na čítanie. Zaujímavou dramaturgiou priložených hudobných cédečiek sa dosiahlo iba to, že si ľudia časopis kupovali kým cédečká vychádzali, potom už na to nebol dôvod.

CD ako tematická súčasť časopisu

Iným príkladom sú časopisy, kde sú priložené CD neoddeliteľnou súčasťou ich štruktúry. Zvolená hudba alebo filmy potom úzko súvisia s programovou koncepciou časopisu a rozširujú jeho rozsah o pastvu pre ďalšie čitateľove zmysly. Tak je to napríklad pri kultovom časopise Živel, ktorý založili a graficky upravujú Petr Krejzek, Klára Kvízová a Marek Pištora. Pokiaľ ide o experimentálnu typografiu,  možno tento časopis (najmä jeho rané čísla) nazvať slovenským Emigre. Pokiaľ ide o texty, Petr Krejzek ich charakterizoval ako teoretické práce a rozhovory na pomedzí dizajnu, komiksu a popkultúry. A k popkultúre neodmysliteľne patrí hudba.

Časopis IDN (International Designers Network) vychádza v Hongkongu a už z názvu je zrejmé, že predstavuje zaujímavé príklady predovšetkým grafického dizajnu zo všetkých kútov sveta. Tvorcovia časopisu často kreatívne pracujú s výsekmi a rôznymi druhmi papiera. Preto je aj dnes, v období celosvetovo ľahko dostupnej informačnej siete, dôležité držať IDN časopis priamo v ruke, mať možnosť užiť si hapticky listovanie v ňom, a preto je jeho neoddeliteľnou súčasťou aj vložené DVD ilustrujúce články vnútri každého čísla. Práve pre ten zážitok pre všetky ľudské zmysly má rozhodne cenu ďalej tlačiť časopisy i knihy. Veď ani najdokonalejšia obrazovka nemôžu nahradiť rozkoš z fyzického kontaktu s papierom či iným materiálom a už vôbec nemôže evokovať jeho vôňu. Alebo si kúpte si čítačku, možno dostanete knihu zadarmo…