Články

Design activism (dizajnový aktivizmus)

Designum 4/2017

Dennodenne sa v médiách môžeme dočítať nepríjemné správy, resp. štatistiky, ktoré informujú o devastácii životného prostredia, o narúšaní rovnováhy v prírode a pod. Mnohí z nás podobné informácie buď neberú vážne, prípadne sa cítia v rámci týchto problémov nezúčastnene, a možno si mnohí len nechcú zbytočne pokaziť deň.

Shop until you drop / Design Activism. Autor: Banksy

Prednedávnom časopis Bioscience publikoval správu týkajúcu sa výzvy, ktorú podpísalo viac ako 15-tisíc vedcov zo 184 krajín sveta. Píše sa v nej, že „životné prostredie na Zemi je na ceste k zániku,“ preto zoskupenie svetových vedcov vyzýva na prijatie opatrení, ktoré by mohli pomôcť zabrániť nezvratnému poškodeniu planéty. V správe sa ďalej píše: „aby sa zabránilo rozsiahlym škodám a katastrofálnej strate biodiverzity, ľudstvo musí praktizovať ekologicky udržateľnú alternatívu k podnikaniu… Musíme rozpoznať v našom každodennom živote a v našich riadiacich inštitúciách, že Zem s celým jej životom je naším jediným domovom.“¹ Ako však súvisia podobné katastrofické správy s dizajnom a s jeho budúcnosťou? A vôbec, čo môže mať dizajn spoločné s výzvou na záchranu planéty? Na prvý pohľad nič. Kniha profesora Alastaira Fuada-Lukeho (Free University of Bozen-Bolzano) s názvom Design Activism (Beautiful Strangeness for a Sustainable World), ktorá sa mi dostala do rúk, hovorí niečo iné. Niekoľko zaujímavých myšlienok z nej sa preto pokúsim priblížiť

„Nikdy nepochybuj, že malá skupina premýšľavých a angažovaných ľudí môže zmeniť svet. V skutočnosti je to niekedy jediná vec, aká existuje.“ ²
Margaret Mead

Design activism (dizajnový aktivizmus) nie je žiadne zaklínadlo a nie je ani žiadnou ďalšou kategóriou dizajnu. Je to skôr iný pohľad na dizajn ako ho bežne poznáme. I keď počiatky aktivizmu siahajú oveľa hlbšie do histórie, v súčasnosti je to viac ako aktuálna téma. Mnohé z problémov, ktoré sme v úvode spomínali, vyznievajú z pohľadu dizajnéra utopicky, čo sa však John Wood (v knihe Design for Micro-Utopias) snaží vyvrátiť. Vyzýva v nej dizajnérov, aby si konečne začali viac uvedomovať svoje kompetencie a prostredníctvom nich „sa snažili urobiť nemysliteľné možným.“³ Dizajn je hybnou silou pri navrhovaní a realizácii nových materializácií súčasného sveta. Venuje sa nespočetným oblastiam, ktoré sa prirodzene týkajú človeka, jeho spôsobu života, ako aj jeho vzájomnej konfrontácie so životným prostredím. Práve prostredníctvom dizajnu možno riešiť mnohé veľké či malé, aktuálne či menej aktuálne problémy, alebo nachádzať nové prepojenia. Existujú takí dizajnéri, ktorí svoje myšlienky nezištne premieňajú na pozitívnu spoločenskú a environmentálnu zmenu. Práve to sú tí, o ktorých bude reč – dizajnérski aktivisti. Zdá sa však, že ich je stále málo v čase, keď ich mnohí najviac potrebujú.

Fuad-Luke hodnotí aktuálnu situáciu vo svete z pohľadu vzájomného vzťahu človeka a prírody, ako aj z hľadiska problémov samotnej spoločnosti, s ktorými sa musí súčasný človek konfrontovať a následne vyrovnať. Dizajn chápe ako nástroj budúcich možných zmien, ktoré by mali byť potenciálnou odozvou na dnešné globálne problémy, čo potvrdzujú aj jeho slová: „Dizajn môže hľadať pravé vzájomné výhody pre ľudstvo a prírodu. Dizajn môže vdýchnuť nový život do každodenného života tým, že opätovne spojí konceptuálny s prírodným a prírodný s umelým.“⁴

Anti Consumerist Bag / Social Digital program. Unikátna kabelka s osobnosťou sa snaží zabrániť tomu, aby ste robili nepotrebné nákupy. Autori: Rebecca Smith, Kirsty Sneddon / Duncan of Jordanstone College of Art and Design, Dundee, Škótsko.

V priebehu ľudskej evolúcie zohral dizajn strategickú úlohu. Odjakživa sa podieľal na revolučných zmenách, reformách alebo inováciách. Je všeobecným odrazom ľudských ambícií, schopností a umu (najmä v podobe materializácie svojich vízií), ale rovnako vytvára obraz o spoločenskej etike, morálke, kultúre, resp. o kritickom postoji jednotlivca k zásadným veciam. Alastair Fuad-Luke pripomína, že dizajn sa môže kedykoľvek a v každej situácii pýtať: „Čo teraz?“ alebo „Ako ďalej?“. Odpoveďou by mal byť, samozrejme, dizajn produktov (resp. služieb), zohľadňujúci podmienky a kritériá, v ktorých musí byť užitočný pre zákazníka a zároveň ohľaduplný k životnému prostrediu. Z toho by mala vyplynúť jeho skutočná zmysluplnosť, opodstatnenosť, resp. význam. I keď dizajn predstavuje skôr materiálnu podstatu tohto sveta, jeho výnimočnosť spočíva taktiež v jeho schopnosti vytvárať nové memy. Memy sú chápané ako jednotky kultúrneho prenosu, v dôsledku ktorých môže dochádzať aj k transformácii spoločnosti a zmenám v jej správaní. Zdôrazňuje ďalej, že dizajn môže nájsť najlepšie spojenie medzi hospodárskou životaschopnosťou, etickou a kultúrnou prijateľnosťou a ekologickou pravdou, k čomu dodáva: „[A]by sa táto výzva mohla naplniť, dizajn musí vytvoriť vlastný program pozitívnych zmien.“⁵ Okrem toho dizajn môže vytvárať potenciálne možnosti pre novú, tzv. „krásnu zvláštnosť“, s novými explicitnými alebo implicitnými hodnotami, a rovnako môže modifikovať náš pojem krásy tak, aby v sebe zahŕňal pravdy – ekonomické, politické, sociálne, ekologické, etické, technické, symbolické, inštitucionálne, filozofické a kultúrne.

Na lepšie pochopenie skúmanej oblasti dizajnového aktivizmu si v krátkosti vysvetlíme základné pojmy. Vzájomná spojitosť výrazov dizajn a aktivizmus môže vo všeobecnosti vyvolávať mnoho nejasností. Čo sa týka významu slova dizajn, zrejme nebude nutné dopodrobna vysvetľovať tento všadeprítomný, známy, ošúchaný, a bohužiaľ v mnohých prípadoch sprofanovaný pojem, takže v nasledujúcich riadkoch sa skôr zameriame na menej známe definície tohto pojmu. Interdisciplinárne prepojenie s ostatnými odbornými špecializáciami dodáva dizajnu jedinečnosť aj zložitosť v rámci možného intelektuálneho chápania súvislostí. Možno aj preto Daniel Fallman (McKinsey & Company) chápe dizajn ako dynamické napätie medzi dizajnérskou praxou, dizajnérskymi štúdiami a dizajnérskym výskumom. Profesor Prasad Boradkar z Arizona State University navrhuje, aby „dizajn fungoval na veciach a systémoch“, ktoré sú zvlášť vhodné na riešenie súčasných spoločenských, ekonomických a environmentálnych problémov. Zatiaľ čo Joachim Spangenberg (Sustainable Europe Research Institute) hovorí, že k ďalšej vrstve zložitosti prispieva už spomínané navrhovanie „vecí a systémov“ tým, že uvažuje o štyroch dimenziách trvalej udržateľnosti – ekonomickej, ekologickej, sociálnej a inštitucionálnej.

Aktivistická kampaň pouličného predaja oblečenia a obuvi pre bezdomovcov v Kapskom Meste, 2014.

Pre úplnosť však treba dodať, že dizajn v sebe pochopiteľne zahŕňa rad ďalších, všeobecne známych, vedných disciplín, bez ktorých sa nedokáže úplne zaobísť, ako napr. mytológiu, filozofiu, vedu, výučbu (vzdelávanie), antropológiu, psychológiu, sociológiu, ergonómiu, štúdium materiálnych kultúr, ekonómiu, politológiu, ekológiu a pod.

Význam slova aktivizmus by sme mohli vysvetliť ako niečo, čo motivuje, burcuje, provokuje, mobilizuje, stimuluje či podnecuje. Aktivizmus sám o sebe podporuje akékoľvek aktivity s cieľom vyvolať spoločenské, politické, kultúrne či environmentálne transformácie a prináša pozitívne zmeny, čo môže v určitých prípadoch v sebe zahŕňať aj vnútornú transformáciu (t. j. premenu) samotných aktivistov.

Dizajnový aktivizmus podľa Fuada-Lukeho súvisí s akoukoľvek zmenou kultúry dizajnu. Pomenúva a vymedzuje oblasti svojho pôsobenia v priebehu celej histórie človeka. Profesor Guy Julier z University of Brighton rozlišuje medzi kultúrou dizajnu ako predmetom štúdia, ktorý je možné chápať: ako proces, kontextovo-informačnú spojitosť s realitou, vyjadrenie objektívneho alebo subjektívneho postoja, ako agentúru, a zároveň ako všadeprítomnú, ale zároveň diferencovanú, hodnotu, a tiež aj ako akademickú disciplínu. Filozofia dizajnovej kultúry by sa mohla chápať aj ako reforma (alebo dokonca revolúcia) v smerovaní dizajnu k sociálnemu, ako aj environmentálnemu prínosu, čo si vyžaduje potrebu zahrnúť širšie spoločenské zastúpenie a kontrolu dizajnových aktivít.

ParaSITE / dočasný prístrešok pre bezdomovcov. Autor: Michael Rakowitz

Ak sa chceme dozvedieť kto je aktivista?, najskôr by sme sa mali snažiť zodpovedať otázku čo je základom jeho motivácie?. Osobná motivácia má svoj, v mnohých prípadoch skrytý význam, pričom môže predstavovať potreby, túžby, ciele, určitý filozofický prístup alebo iné vnútorné faktory. Aktivisti môžu byť motivovaní aj silným pocitom altruizmu alebo morálky, ktorého cieľom je priniesť výhody pre väčšie spoločenské dobro (hoci nemusí existovať konsenzus o tom, čo toto „dobro“ predstavuje). Okrem týchto vnútorných faktorov môžu rovnako aj vonkajšie okolnosti poskytnúť silné motivačné sily.

Aktivisti sa v mnohých prípadoch zvyknú sústreďovať v okolí sociálnych hnutí, špecificky motivovaných záujmových skupín, ktoré všeobecne spája podobný spôsob vnímania okolností týkajúcich sa otázok spravodlivosti, bezpečnosti, zdravia, ochrany alebo budúcnosti. Ďalším dôležitým (cenným) poznatkom je špecifikácia spôsobov, akým aktivisti vyjadrujú svoje presvedčenie, teda svoj názor, čo (vo všeobecnosti) prispieva k definícii ich cieľových zámerov, resp. aktivistickej orientácie. Úsilie, ako aj motivácie aktivistov (tzv. agentov zmien) sú rovnako nasmerované k snahe ovplyvňovať a meniť správanie ostatných jedincov v rámci spoločnosti, resp. meniť spoločnosť ako takú. Byť (t. j. stať sa) aktivistom je vo väčšine prípadov súčasťou osobnej profilácie, resp. životnej cesty jednotlivca, ktorého úsilím je, v prvom rade, prispieť k spoločenskému blahu a zároveň k naplneniu svojho osobného stavu bytia, čomu sa v odbornej terminológii zvykne hovoriť transformačný aktivizmus. Najrozhodujúcejším kritériom na uplatnenie aktivizmu je mať jasnú predstavu o svojom úmysle a o možnej účinnosti plánovanej aktivity, čo je veľmi dôležité najmä pre posudzovanie cieľov dizajnového aktivizmu, ako aj jeho potenciálnych príjemcov.

Alastair Fuad-Luke tvrdí, že existuje tzv. „sociálne aktívny dizajn“. Zameriava sa na formovanie spoločnosti a jej prechod (alebo transformáciu) na trvalo udržateľný spôsob života, práce a výroby.⁶ Ezio Manzini už dávnejšie vyhlásil, že „udržateľnosť je spoločenskou cestou, ktorú prináša získanie nového povedomia a vnímania, vytváraním nových riešení, aktiváciou nových modelov správania a následne kultúrnou zmenou.“⁷ Tento prístup zaviedol v spolupráci s Françoisom Jégouom a ďalšími kolegami na Fakulte dizajnu Polytechnic University v Miláne. Vytvorili projekt Sustainable Everyday, do ktorého sa zapojilo 15 dizajnérskych škôl z celého sveta s cieľom zistiť, ako by dizajn mohol byť užitočný pri každodenných dizajnérskych riešeniach a takýmto spôsobom pomáhať pri fyzickom, ako aj sociálnom prechode k udržateľnosti. Každá dizajnérska škola rozvinula rad scenárov pre každodenné bývanie tak, že sledovala bežné povinnosti vybratej vzorky potenciálnych príjemcov. Tie boli v ďalšej fáze rozvinuté do možných sérií platforiem založených na tom, či používateľ požadoval „rýchle“, „pomalé“ alebo „kooperatívne“ riešenia.

Iná štúdia, ktorú rovnako koordinovala univerzita v Miláne pod názvom Emerging User Demands for Sustainable Solutions (Rozvíjajúce sa požiadavky používateľov na trvalo udržateľné riešenia), zahŕňala zhromažďovanie údajov o tom, ako kreatívne komunity v Európe využívajú existujúce zdroje a sociálne inovácie umožňujúce pozitívnu zmenu systému.⁸Každá prípadová štúdia podliehala kvalitatívnemu sociálnemu, ekonomickému a environmentálnemu hodnoteniu v snahe definovať potenciálne oblasti výskumu výrobkov a systémov produktov a služieb tak, aby mohli byť efektívnejšie, viac dostupné a zároveň ľahšie rozptyľované v iných komunitách, resp. iných situáciách.

Profesor Guy Julier z Leeds Metropolitan University skúmal aktivizmus v spojitosti sociálnych aktérov, zainteresovaných strán a štruktúry metropolitného mesta Spojeného kráľovstva, Leedsu. Julier tvrdí, že dizajnový aktivizmus vychádza z toho, čo už existuje, v ‘procesoch reálneho života od ekologizácie mestských štvrtí k transformácii komunít prostredníctvom participatívnej koncepcie’, a teda nie spôsobom presadzovania grandióznych schém, ktoré sú tendenciou procesu územného plánovania.

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že je veľmi dôležité, aby sa problematika trvalo udržateľného rozvoja aplikovala špeciálne v procese vzdelávania dizajnérov. Popri samotnom vzdelávaní je univerzitné prostredie ideálne na výskum, vývoj a hľadanie nových životaschopných konceptov použiteľných v reálnom svete. Žiadne iné prostredie neponúka viac slobody a voľnosti pre kreatívnu tvorbu.

Zdá sa, že záujem profesionálnej dizajnérskej komunity (odborníci, akademickí pracovníci, výskumní pracovníci, teoretici, kritici a spisovatelia) v dizajnovom aktivizme získava nový impulz. V období rokov 1999 až 2008 vzniklo niekoľko nových organizácií s aktivistickou agendou zameranou na architektúru, sociálny dizajn, pomalý dizajn (slow design) a (alebo) interdisciplinárny dizajn. Autori explicitne pomenovali a skúmali dizajnový aktivizmus, zatiaľ čo iní navrhli nové sociálne dimenzie pre dizajnérsku prax alebo pre zvýšenú účasť spoločnosti na procese navrhovania. Krásnym príkladom týchto zmien je rok 2005, keď vzniklo v Holandsku nové bienále pre sociálny dizajn – Utrecht Manifest,⁹ ale aj rok 2007, keď sa Cooper Hewitt National Design Museum v New Yorku netradične zameralo na dizajn pre chudobných vo svete, s výstavou a publikáciou s názvom Design for the other 90 %’ (Návrh pre ostatných 90 %).¹⁰Ďalší rok (2008) bol zas v znamení konferencie Changing the Change (Zmeniť zmenu) v talianskom Turíne, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 300 výskumných pracovníkov, učiteľov a odborníkov skúmajúcich rôzne problémy súvisiace s udržateľnosťou.¹¹Ale rovnako je potrebné pripomenúť, že pribudlo aj množstvo nových publikovaných prác, ktoré sledujú konkrétne oblasti dizajnového aktivizmu – najmä architektúru na humanitárne účely, grafický a komunikačný dizajn, kritický dizajn, dizajn a feminizmus, ako aj širší súčasný dizajnový a vývojový program.

Dizajnový aktivizmus sa zdá byť reálnou alternatívou na riešenie mnohých aktuálnych problémov súčasného sveta, čo potvrdzujú aj uvedené projekty. Obrovskou prekážkou je však mentálne nastavenie súčasného sveta vrátane politiky, ekonomiky a spotrebiteľsky (konzumne) orientovaného hodnotového systému. Je viac ako isté, že dlho očakávaná zmena si bude žiadať mnoho času, úsilia, ako aj trpezlivosti. Dizajnový aktivizmus určite nie je jediným správnym riešením, je však potešujúce, že podobné aktivity pribúdajú, a že ľudia začínajú postupne chápať zmysel aktivistického snaženia.

Jedným z hlavných dôvodov všeobecnej spoločenskej nečinnosti smerom k udržateľnosti životného prostredia je časová krátkodobosť fungovania človeka ako jedinca (napr. kariéra, politika a pod.). Na mnohých príkladoch je možné preukázať, že človek má problém vnímať veci v súvislostiach rámcovo z dlhodobého hľadiska. Krátkodobý spôsob uvažovania dlhodobo bráni zmeniť logiku, ako aj systém fungovania spoločnosti. Problémy, ktoré sa týkajú človeka a životného prostredia, si vyžadujú odlišný spôsob uvažovania v zmysle plánovania budúcnosti. Žiada si to globálny rozmer v zmysle chápania problémov, ako aj snahu vnímať tieto problémy nielen z pohľadu vlastnej existencie. Pre dizajnéra, ktorý má prostredníctvom dizajnu produktov schopnosť meniť význam, ako aj kvalitu života človeka, nemôže byť v súčasnosti ľahostajné, aký globálny vplyv budú mať „vedľajšie účinky“ jeho práce!