Čo priniesla Národná cena za dizajn 2021 – produktový dizajn. Rozhovor so Sylviou Jokelovou

Hoci tohtoročná národná cena mala viacero špecifík, najviditeľnejšou zmenou bol počet súťažných kategórií, ktorý sa v porovnaní s predchádzajúcim ročníkom podstatne rozrástol. Prihlásené práce mali, napokon ako v každom ročníku súťaže, diferentný charakter a aj ich zastúpenie podľa odborov bolo rôznorodé – od tradične vysokého počtu prihlásených prác v kategórii Móda a životný štýl až po relatívne nízky počet diel v kategórii Spoločnosť a životné prostredie. Vzhľadom na to, že jednotlivé oblasti dizajnu majú veľmi tekuté hranice, organizátori súťaže od dizajnérov požadovali zdôvodnenie zaradenia ich produktu do konkrétnej kategórie. Predsedníčkou medzinárodnej poroty a zároveň kurátorkou tohtoročnej Národnej ceny za dizajn sa stala Sylvia Jokelová, dizajnérka, pedagogička a v súčasnosti prorektorka pre grantovú a projektovú činnosť VŠVU v Bratislave. Opýtali sme sa  jej:

Čo vás motivovalo k tomu, aby ste vzali prácu kurátorky a porotkyne tohtoročnej Národnej ceny za dizajn? A s akými predsavzatiami?

Oslovilo ma Slovenské centrum dizajnu, čo som na jednej strane vnímala ako prejav dôvery a zároveň som cítila aj veľký záväzok a zodpovednosť. Priznávam, že v minulosti som vnímala Národnú cenu za dizajn pomerne kriticky, predovšetkým z dôvodu takého nastavenia súťažných kategórií a súťažných podmienok, či štatútu súťaže, ktoré podľa môjho názoru nezohľadňovali celú šírku a povahu dizajnérskych projektov vznikajúcich v našom prostredí, a tiež neumožňovali diferencovanejšie hodnotenie so zohľadnením určitých špecifík. Privítala som preto možnosť aj spolu s organizačným tímom nastaviť tento systém nanovo i podľa „vzoru“ minuloročnej Národnej ceny venovanej komunikačnému dizajnu, kde sa celý proces inovácie začal aj vďaka kurátorovi Borisovi Melušovi. Súťažné oblasti boli rozšírené z troch na osem a mojím cieľom bolo zohľadniť nielen celú šírku prístupov k dizajnu, ale aj zdôrazniť jednu z jeho najdôležitejších funkcií – dosah na jednotlivé oblasti života človeka, ale i celú spoločnosť a životné prostredie. Toto bol aj kľúč, ako som postupovala pri tvorbe ich štruktúry a obsahu. Mojou snahou bolo akcentovať funkciu dizajnu ako spôsobu riešenia problémov, nie vyzdvihovať jeho (z môjho pohľadu stereotypné) vnímanie iba ako spôsobu zatraktívnenia produktu a súčasti marketingových stratégií.

Určite ste mali dostatočné informácie o stave produktového dizajnu na Slovensku. Zmenil sa však váš pohľad na odbor po absolvovaní celého procesu NCD 2021?

Keď som prijala ponuku byť kurátorkou aktuálneho ročníka, cítila som veľký rešpekt aj z toho dôvodu, že som sama aktívnou dizajnérkou a pedagogičkou, avšak moje zameranie je cielené na oblasť autorského, experimentálneho dizajnu, prípadne inklinuje k novým podobám remesla. V tomto prostredí sa pohybujem a prirodzene to determinuje aj môj prehľad v rámci dizajnu. Aby bolo možné „pokryť“ celé spektrum prístupov a špecializácií, snažila som sa navrhnúť také zloženie medzinárodnej poroty, aby obsahovala odborníkov na jednotlivé oblasti. Samotné rokovanie poroty bolo pre mňa zaujímavou skúsenosťou aj preto, že som si rozšírila obzory aj v špecializáciách, ktoré som dovtedy nevnímala až to takej hĺbky, za čo som vďačná. Čo bolo pre mňa asi najzaujímavejším zistením je to, že výber nominovaných a víťazných projektov, ale aj mnoho projektov vyselektovaných na výstavu má kvality, ktoré som si aj tak vnútorne želala zdôrazniť a aj to, že sú prítomné naprieč všetkými súťažnými oblasťami.

Porota NCD 2019 – produktový dizajn pred dvomi rokmi hodnotila 139 prác v troch kategóriách. Súťažné kategórie Profesionálny dizajn a Dizajn s pridanou hodnotou z predchádzajúceho ročníka súťaže o najlepší produktový dizajn boli tento rok rozdelené do 7 nových súťažných skupín, pričom študentský dizajn bol hodnotený samostatne. Čím sa ešte líšil ročník 2021 od ročníka 2019? O ktoré nové kategórie bol najväčší záujem?

Ak by som mala v krátkosti spomenúť najväčšie rozdiely, okrem spomínaných rozšírených súťažných oblastí bolo pre mňa prekvapením, že tradične veľmi silne zastúpená oblasť nábytku bola v tomto ročníku veľmi skromná, naopak oproti roku 2019 výrazne posilnil Študentský dizajn aj čo do počtu, ale aj kvality prihlásených projektov. Veľký záujem zaznamenala oblasť Móda a životný štýl a oblasť Umenie, dizajn a remeslo. Najmenší počet projektov sme zaznamenali v oblasti Spoločnosť a životné prostredie. V rámci diskusií s organizačným tímom, ktorý bol v úvode rozšírený o ďalších odborníkov, padli pochybnosti, či táto oblasť má byť samostatná, keďže zodpovednosť k životnému prostrediu a ohľad na potreby spoločnosti by mal byť súčasťou každého projektu, považovala som to však za dôležité. Myslím si, že nastavenie špecifických oblastí je nielen priestorom na lepšie hodnotenie súťažných projektov a reflektovanie aktuálnej scény, ale aj určitým signálom navonok ohľadom tém, ktoré sú pre dizajn aktuálne vo všeobecnosti.

V čom sa podľa vás najviac osvedčilo toto nové členenie ceny? Mohlo mať vplyv na počet prihlásených prác? V procese hodnotenia, objektívnejšom posudzovaní projektov?

Takmer dvojnásobný počet prihlásených projektov oproti roku 2019 môže mať rôzne príčiny. Verím, že aj nové členenie ceny malo na tom svoj podiel, ale bol to pravdepodobne súbeh rôznych faktorov. Zaujímavý vizuál, kampaň cez sociálne siete a možno trochu prispela aj pandémia – od niektorých kolegov a kolegýň som počula, že mali viac času sa sústrediť na tvorbu… V procese hodnotenia to z môjho pohľadu pomohlo určite. Hodnotiť v jednej kategórii šperk s traktorom je pomerne zložité, keďže nie je možné stanoviť jednotné a absolútne objektívne kritériá pre projekty, ktoré majú diametrálne inú funkciu, riešia rozdielnu problematiku a majú dosah na celkom inú sféru života. Zaznamenali sme aj hlasy z dizajnérskej obce, že by bolo dobré súťažné oblasti rozšíriť ešte viac.

Rekordný počet 242 prihlásených projektov v roku 2021 znamenal aj zvýšené nároky na prácu poroty. Súťažné podmienky ceny jasne definujú kritériá, podľa ktorých budú prihlásené práce hodnotené. Mali ste stanovenú vlastnú hierarchiu týchto kritérií? A je možné ich všetky pri takom množstve produktov a kategórií aj sledovať?

Myslím si, že každý člen poroty mal vlastnú hierarchiu kritérií, ale aj akýsi intuitívny vnútorný kompas. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, aké špecifické kvality jednotliví porotcovia a porotkyňa nachádzali na súťažných projektoch. Bol to pre mňa signál, že ako celok sme prihlásené projekty naozaj zhodnotili zo všetkých stránok a aj napriek rozdielnym  zameraniam jednotlivých členov poroty sme sa na tých najkvalitnejších – nominovaných a ocenených projektoch zhodli.

Porota tento rok rozdelila 8 hlavných cien, 4 ceny pre osobnosti dizajnu. Okrem toho bolo udelených 6 špeciálnych uznaní. Nekomplikoval prácu poroty relatívne vysoký počet „víťazov“, alebo naopak – stačili ocenenia a špeciálne uznania?

V niektorých súťažných oblastiach sme ani nenaplnili limit nominácií, čo spôsobil aj nižší počet prihlásených projektov, v niektorých – napríklad v kategórii Študentský dizajn sme naopak museli nominácie redukovať na maximálne povolený počet – 5. Takže niekde to bolo náročnejšie a niekde menej. Počet špeciálnych uznaní nebol limitovaný, ale rozhodli sme sa nimi „šetriť“, pretože kvalitných projektov bolo naozaj veľa, ale ocenenie získali naozaj iba tie výnimočné.

Niektorí finalisti spred dvoch rokov získali tento rok hlavné ceny. Ako vnímate záujem dizajnérov o účasť v NCD? Pribudli nové mená, ktoré porotu prekvapili svojimi projektmi, objavili sa nové firmy, výrobcovia?

Nemám úplne presnú štatistiku, ale je samozrejmé, že každoročne pribudnú nové mená aj preto, že v rámci Národnej ceny súťažia i študenti, prípadne sa zo študentov stanú profesionáli. Pre mňa bolo zaujímavé napríklad to, že sme zaznamenali aj projekty pre zahraničných výrobcov, prípadne pre nadnárodnú značku. Pre porotu boli najväčším prekvapením práve študentské projekty, ktoré dosahovali úroveň profesionálnych výstupov, čo ma veľmi teší.

V čom v tejto súvislosti vidíte význam ocenenia Nový zjav? Kto nominuje laureáta/laureátku?

V tomto prípade laureátku nominovala porota na základe prihláseného projektu, ale posudzuje sa aj komplexnejší záber tvorby za posledné dva roky. Ocenenie získala Zuzana Svatiková, čo bola veľmi dobrá voľba. Ide nielen o nový, ale aj veľmi originálny zjav na našej scéne, s mimoriadne autentickým výrazom. Pre mladého dizajnéra – mladú dizajnérku je takéto ocenenie veľkou motiváciou do ďalšej tvorby. Z vlastnej skúsenosti viem, že reflexia tvorby, či už pozitívna alebo kritická je to, čo každého autora či autorku posúva ďalej.

Ovplyvnilo obdobie pandémie výrazne oblasť produktového dizajnu? A aký bol podiel prihlásených prác, ktoré vznikli ako reakcia na túto situáciu?

V rámci prihlásených projektov bolo niekoľko takých, ktoré sa venovali tejto problematike, ale to percento nebolo vysoké. Predpokladám, že sa to ešte prejaví neskôr. Účinok pandémie na mnoho oblastí života ešte len pocítime a dizajn určite nezostane bokom.

Odráža NCD 2021 aktuálny stav dizajnu na Slovensku, reflektuje životnú prax a dôležité témy súčasnosti? Prípadne, čo jej k tomu ešte chýba?

Bolo by asi trúfalé tvrdiť, že Národná cena za dizajn je referenčnou vzorkou stavu dizajnu na Slovensku. Odráža stav prihlásených projektov v danom časovom období. Mňa osobne veľmi teší, že pre veľké množstvo dizajnérov a dizajnérok bolo úplne samozrejmé postaviť sa zodpovedne k životnému prostrediu, čo je určite nielen dôležitá téma, ale aj výzva. Tiež verím, že výnimočný projekt Zuzany Zmatekovej – Amenge – nebude ojedinelý a v rámci budúcich ročníkov NCD sa do popredia záujmu dostane aj riešenie spoločenských problémov. V tomto vidím aj význam Národnej ceny za dizajn, ktorá má potenciál stanoviť nielen kritériá kvality, ale aj zviditeľniť niektoré témy, ktoré sú dôležité, ale máme tendenciu ich prehliadať.

Po vyhlásení výsledkov NCD 2021 a sprístupnení výstavy v Hurbanových kasárňach môže verejnosť oceniť diela, ktoré u nás vznikli za predchádzajúce dva roky. Mediálna pozornosť, ktorá sa v tejto súvislosti zamerala na dizajn, prirodzene onedlho poľaví. Máte predstavu o tom, ako by sa sústavnejšiemu záujmu o dizajn dalo ešte viac napomôcť, intenzívnejšie dizajn nielen propagovať, ale priamo podporovať aj mimo trvania Národnej ceny za dizajn?

Niekedy mám pocit, že dizajn na Slovensku žije iba z entuziazmu niekoľkých nadšencov. Dlhodobú a cielenú podporu nemôže v celom rozsahu zabezpečiť ani SCD. Naproti tomu stále počúvam o stratégiách na podporu inovačného potenciálu a kreatívneho priemyslu pravidelne deklarovaných zo strany štátu, ich napĺňanie však akosi nie je cítiť. Riešenie nech si každý dosadí sám. Nechcem tento rozhovor zakončiť pesimisticky, podľa mňa je dizajn na Slovensku životaschopný a verím, že nestratí nadšenie ani istú dávku idealizmu.