BIO28 Ľubľana. Dvojitý agent: Hovoríte jazykom kvetov?

28. ročník ľubľanského bienále dizajnu si vybral tému floriografiu, teda, významy ukryté do kvetov. Skrytý jazyk kvetov je len zámienkou na venovanie sa definovaniu identity ako estetickopolitického počinu. Zameranie bienále na dizajn ako politický projekt vyplýva z teórií Alexandry Midal, hlavnej kurátorky tohto ročníka. Ako Midal píše v kurátorskom texte: „Proti srsti historiografie dizajnu, ktorú presadzovali učeníci modernistického hnutia, Double Agent: Do You Speak Flower? prináša obnovenú perspektívu na rozšírený dizajn, ktorá artikuluje, ako tieto rafinované stratégie môžu tvoriť hodnotnú perspektívu na premyslenie tejto disciplíny.“

28. ročník ľubľanského bienále dizajnu BIO28 (28. Bienala oblikovanja) sa koná na 60. výročie jeho vzniku (od 21. novembra 2024 do 6.  apríla 2025). Aktuálny ročník je v kurátorskej gescii francúzskej teoretičky dizajnu a kurátorky Alexandry Midal a francúzskej dizajnérky  Emmy Pflieger. V ich rukách bienále nie je prehliadkou aktuálneho diania na poli industriálneho či produktového dizajnu, ale stáva sa manifestom. Predstavuje teda špecifickú víziu dizajnu, jej princípy, východiská a ciele. Slovami kurátorky: „Výstava čerpá z kritickej teórie, aby definovala sebaidentifikáciu ako estetický a politický akt, ktorý rezonuje s porazenými, marginalizovanými, zabudnutými alebo  neviditeľnými menšinami. Vzhľadom na to, že kvety predstavujú komodifikáciu žien do idealizovanej paradigmy krásy a zároveň slúžia ako feministická, anti-koloniálna, genderová a queer kryptológia, názov Dvojitý agent: Hovoríte jazykom kvetov? vyjadruje túto dvojitú perspektívu. Výstavná koncepcia bienále vychádza z prebiehajúceho výskumu, ktorý spochybňuje úlohu výstavy pri poskytovaní odpovedí,  namiesto toho chce otvoriť sériu rozhovorov s dizajnérmi, umelcami a verejnosťou.”2

Výstava pozýva divákov, aby opustili svoje stereotypy chápania dizajnu a spoločnosti ako takej. Ponúka nám možnosť premýšľať o dizajne  nanovo. Rozchádza sa s modernistickou víziou dizajnu, ktorý prináša univerzálne riešenia. Tradičné naratívy o funkcii (čokoľvek tento pojem  znamená), riešení problémov a pod. nie sú nápomocné, ak sa snažíme pochopiť koncepciu tejto prehliadky. Manifest, za ktorý sa BIO28  pasuje, načrtáva inú víziu dizajnu, jej podstata spočíva v subverzii. Toto bienále sleduje líniu dizajnu, ktorá je subverzívnou mnohovrstevnatou praxou, je podnetom na neustále premýšľanie a spochybňovanie našich predstáv a nášho chápania. Svojím výberom dávajú kurátorky do pozornosti práce, ktoré v tichosti otvárajú otázky o našich žitých realitách. Prostredníctvom troch vystavených projektov sa ponoríme do dizajnu, ktorého manifestom je BIO28.

Narúšanie tradičných naratívov

Prvým z nich je práca kanadsko –francúzskej umelkyne Kapwani Kiwanga. Vyštudovala antropológiu aj umenie v Kanade a vo Francúzsku a vo svojej umeleckej praxi využíva interdisciplinárny spoločenskovedný výskum, okrem iného sa zaoberá kolonializmom a hegemonickými naratívmi, a prepája ho s umeleckou tvorbou. Na minuloročnom Bienále umenia v Benátkach bola autorkou kanadského pavilónu. Na BIO28 je takmer celá miestnosť venovaná Kiwanginmu kobercu Rootwork (2023). Tento koberec je dobrým úvodom do spôsobu, akým dizajnérky a dizajnéri prostredníctvom kvetov a kritického pohľadu na dizajn v tichosti narúšajú tradičné naratívy. Stávajú sa správami bez toho, že by sme ich okamžite ako správy identifikovali. Ide o tajné správy.

Tento koberec vznikol na objednávku bruselského múzea BOZAR. Bol prezentovaný paralelne s výstavou Victor Horta a gramatika secesie  (Victor Horta and the Grammar of Art Nouveau). Tento kontext je dôležitý, keďže Rootwork existuje v dialógu s Hortovou estetikou. Kiwangin koberec je kľúčom, ktorý nám pomôže dešifrovať správy ukryté v zdanlivo dobre známej secesnej estetike. Rootwork napodobňuje Hortov vizuálny jazyk prostredníctvom rastlinných motívov a kriviek typických pre belgickú secesiu. Kiwanga však vo svojom koberci  nepreberá formy z historických návrhov. Podobnosť využíva na odhaľovanie pozadia tejto estetiky, a teda poukazuje na kultúrno-politické  problémy v Belgicku druhej polovice 19. storočia a raného 20. storočia. Tie majú svoje dôsledky aj pre súčasnosť. Florálne motívy rozprávajú príbeh belgického kolonializmu za vlády Leopolda II., známeho najmä pre svoju brutalitu voči obyvateľstvu jeho vtedajšej osobnej kolónie  Kongo. Prostredníctvom rastlín vybraných na základe štúdia archívov Národnej botanickej záhrady v Meisene prepája Kiwanga secesnú estetiku s  brutálnou koloniálnou históriou Belgicka a príbehom jedného z najväčších tyranov 19. storočia – Leopolda II.

Motív koberca je zložený z dvoch rastlín. Kvety baobabu odkazujú vo svojej ustálenej symbolike na dôležitosť sociálnych väzieb. Baobaby sa  na mnohých miestach Konžskej panvy stali miestami, kde sa zhromažďujú miestne komunity. Druhou rastlinou vyobrazenou na koberci je  popínavá rastlina, z ktorej sa získavala guma. Tá odkazuje na drancovanie afrických prírodných zdrojov a na bohatstvo, ktoré kolonialistom  prinášali. Krivky samotnej rastliny, prítomné v ornamentoch koberca, asociujú švihnutie bičom spojené s praktikami otrokárov.

Správa o násilí a útlaku ukrytá v rastlinných motívoch vystupuje do popredia v ostrom kontraste s mäkkosťou nosiča správy – koberca.  Prepojenie secesného ornamentu s kolonialistickým vykorisťovaním mení optiku, cez ktorú ako diváci nahliadame na známe, zdanlivo neškodné secesné motívy. Rastliny prinesené z kolónií (ako tie, ktoré použila Kiwanga) sa stali poprednými motívmi secesnej estetiky.  Stojíme tak pred kvetmi, ktoré nesú často skryté informácie a ďalej menia naše vníma nie toho, o čom si myslíme, že to už poznáme. Práca Kapwani Kiwangy sa stáva kľúčom, ktorý pomáha rozšifrovať tajnú správu votkanú do secesných vzorov, a tak rozbíja tradičné naratívy o secesii. Ak sme ochotní na chvíľu opustiť naše zažité spôsoby vnímania kvetov ako krásnych objektov a pripustiť, že ich zobrazenia majú svoje dôvody a existujú v spoločenských kontextoch, zdanlivo nevinný a hravý koberec mení naše premýšľanie o dizajne, o kultúre, ale aj o spoločnosti. Dizajn, ani ten secesný, nie je len formálnou hrou, ale upozorňuje na prehliadané, no dôležité problémy.

Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2025  na s. 52. Viac informácií o predaji časopisu Designum.