Bety K. Majerníková

Bety K. Majerníková bola jednou z najtalentovanejších osobností súčasného slovenského šperku. Dokázala neustále prekvapovať, priam šokovať, vždy hľadala nové možnosti ako komentovať spoločnosť a vôbec svet s jeho vlastným poznaním a prežívaním. V médiu šperku sa vyjadrovala veľmi nekonformnými výtvarnými prostriedkami, materiálmi, technikami a jej diela v sebe nesú veľkú výpovednú hodnotu. Okrem autorskej tvorby sa však Bety výrazne angažovala aj v aktivitách zviditeľňujúcich slovenskú šperkársku komunitu.

S Bety sme sa zoznámili ešte na kremnickej šupke, ale skutočné priateľstvo a naša profesionálna spolupráca sa formovala až v ateliéri S+M+L_XL Kov a šperk na VŠVU v Bratislave, kde sme obe neskôr študovali. V roku 2006 sa v rámci svojho doktorandského štúdia Bety zúčastnila na programe Artist in residence v Jacom Bengal Villa v nemeckom IdarObersteine a v roku 2007 získala vôbec prvý európsky doktorandský titul v odbore šperk. Dizertačnú prácu prezentovala v Slovenskej národnej galérii a v rámci nej sa uskutočnila akcia s názvom Let’s shoot yourself with jewellery, na ktorej sa návštevníci mohli fotiť so šperkom podľa vlastného výberu. Išlo o pokus prezentovať šperky spôsobom príťažlivým pre publikum, ktoré spravidla výstavy súčasného šperku nevyhľadáva.

Už v dizertačnej práci sa zamerala na výskum aktuálnych fenoménov – lokálne verzus globálne, keď sa zaoberala pôvodnosťou umeleckého diela v globálnej spoločnosti. Tejto témy sa čiastočne dotýkal aj projekt Underground for Housewives, ktorý kontinuálne prebiehal zhruba od roku 2002. Bety v ňom kooperovala so šperkárkou Steffanie Klempovou z Nemecka, pričom obe autorky pracovali na spoločných dielach a ironicky ich prezentovali ako diela vznikajúce „v domácnosti“, čím komentovali neustále kategorizovanie výtvarných disciplín na vyššie a nižšie. Projekt bol v roku 2007 prezentovaný v galérii Dizajn Štúdio Úľuv Bratislava.

Profesionálna kariéra Bety Majerníkovej bola previazaná s ateliérom S+M+L_XL Kov a šperk na VŠVU, kde od roku 2007 pôsobila ako asistentka. Takto si na ňu spomína vedúci ateliéru prof. Karol Weisslechner: „V rámci príprav na výstavu Tekutý čas 20 rokov ateliéru S+M+L_XL Kov a šperk na VŠVU, prezerám množstvo fotografi í. V súčasnosti, keď pocit nesmiernej straty sa zahniezdil hlboko v mysli, je všade, vždy prítomná s úsmevom na tvári, sršiaca energiou, s radosťou v pohľadoch Bety… taká bola, aj keď som počas jej štúdia a rokov spolupráce vedel o nejednej neľahkej chvíli, zostávala vždy pozitívne nastavená voči životu a tvorbe, ktorou žila, či to bolo umenie vizuálne alebo hudba, či teória. Počas rokov, keď som mal možnosť sprevádzať ju na ceste štúdia, neskôr počas doktorandského štúdia, ktoré absolvovala ako jedna z prvých autoriek vo sfére umeleckého šperku nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Bolo to obdobie vzájomného otvárania dverí vo sfére vedomostí a tvorivých prístupov, energií. Bol to vzťah reciprocity a vzájomného obohacovania, ťažko sa dá sprostredkovať, čo sme stratili tragickou nehodou. Jednoducho neviem slovami vyjadriť pocity… možno text piesne, ktorú Bety spievala a mám pocit, že aj napísala:

Po zotmení
Všetko sa zmení
Po zotmení
Ticho sa smejem
A niekedy nájdem krásu tam
Kde vôbec nie je
Niekedy nájdem krásu tam
Kde nie je
Kde vôbec nie je
Všetko sa zmení po zotmení
Ticho ma ruší
A niekedy nájdem krásu tam
Kde ju netuším
Niekedy nájdem krásu tam
Kde nie je
Kde vôbec nie je

Verím, že našla tú svoju krásu.“

Šperky Bety Majerníkovej odzrkadľujú rozmanitosť a pestrosť v kreatívnom narábaní s materiálmi aj témami. Odkrývajú vzťahy medzi autorom, objektom, posolstvom, nositeľom a divákom, a tieto vzťahy sa odohrávajú v rovine reálneho fyzického kontaktu. Výber materiálového média – prevažne plast, perspex, linoleum, perly, korále, fotografi e i text – je subjektívny, založený na vizuálnom a haptickom aspekte a vnímaní samostatného materiálu. Cez šperk Bety šperkovala realitu podávanú z pohľadu jej osobného prežívania. Od odosobnených drobných hračiek Small Personal Gadgets inšpirovaných spotrebnou elektronikou, cez osobné záznamy intímnych odkazov leptaných do kovu a extatických ženských tvárí v sérii Bubbles až po súbor šperkov WRAF z čierneho perspexu pripomínajúcich zbrane, s ktorou vyhrala cenu za najlepšiu šperkársku kolekciu na pražskom veľtrhu Designblok 2008. Tieto šperky sú určené pre armádu žien, ktoré sa snažia splniť celkom nereálne kritériá spoločnosti týkajúce sa vzhľadu. Bety v ňom kritizuje systém, ktorý je týmto spôsobom nastavený, no súčasne i ženy, ktoré sú ochotné podstupovať skrášľovacie tortúry. Symbolické aspekty pôsobia prostredníctvom šperku a sú videné skrze sociálny kontext.

V roku 2009 som ako kurátorka spolupracovala na spoločnom projekte Bety Majerníkovej a Kristýny Španihelovej Zbrane a kosti. Táto kooperácia vznikala počas Medzinárodného sympózia umeleckého šperku v Kremnici, kde obe autorky pracovali na rodiacich sa kolekciách WRAF a Anima. Diela boli prezentované v Galerii Langův dům, (FrýdekMístek) a v galérii Satelit (Bratislava). Výstavy dokumentuje pôvabný menší katalóg graficky spracovaný na základe čiernobieleho vizuálneho kontrastu šperkov.

V Kremnici v roku 2011 Bety začala rozvíjať aj nasledujúcu tému – kolekciu Gardens of Earth (Pozemské záhrady), ktorej dominujú motívy ľalií a kozičiek v rôznych variáciách a vrstvách, komponovaných s cieľom dosiahnuť ilúziu animácie. Vznikajú vrstvením aj úpravami a kontrastmi použitých materiálov, prevažne linorytu či rôznych plastov dekorovaných potlačou, rytím a škrabaním, pridávaním slovných odkazov. Ako na Betynej webovej stránke výstižne opisuje Ľubica Hustá: „Ľalia ako symbol čistoty, nevinnosti (či dobre maskovaný kvet zla…), nežné malé kozičky, ktoré si na nej rady pochutia… Na prvý pohľad romantizujúce mikropríbehy sa pri otvorenejšom vnímaní menia na štipľavejšie odkazy na život okolo.“

Bety mala veľký vplyv na tvár súčasného šperku a takisto na jeho prezentovanie v domácom i európskom kontexte. Vďaka mnohým kontaktom s európskymi šperkármi, galeristami a kurátormi sme slovenský šperk postupne posúvali do svetových súvzťažností. V roku 2010 sme v spolupráci s mníchovským šperkárom Gisbetom Stachom realizovali medzinárodnú výstavu Dormitory Bauleitung Laboratorio (Mníchov), na ktorej sa prezentovalo aj viacero slovenských šperkárov a o rok neskôr sme v rámci svetovej prehliadky umeleckého šperku Schmuck 2011 HWK v Mníchove predstavili náš projekt Schmuck Wander. Obe výstavy reagovali na súčasný trend prezentovania výtvarného umenia v alternatívnych priestoroch. Spoločne sme pripravili aj niekoľko kolektívnych výstav v Bratislave:

Česko/Slovensko (Design Match) v Českom centre (2008), Golden Folder (2008), Schmuck Wander (2009) v Galérii Medium. V roku 2009 sme k 60. výročiu založenia VŠVU v rámci výstavy Up to date (Galéria Medium, Bratislava) pripravili akciu Red Carpet – fotografovanie návštevníkov výstavy ako celebrít na červenom koberci, samozrejme vyzdobených šperkami.

Bety K. Majerníková s Marianom Hornyákom v rokoch 2007–2008 prevádzkovali aj jedinú galériu súčasného autorského šperku v Bratislave. Galéria Nuée sídlila na Beblavého ulici, ktorú si svojpomocne zrekonštruovali a bola príjemným miestom stretnutí „medzi šperkami“. Galéria bola otvorená výstavou s príznačným názvom Sny sa plnia. Okrem predaja šperkov od slovenských autorov (a študentov ateliéru S+M+L_XL Kov a šperk) galéria pravidelne poriadala individuálne výstavy domácich aj zahraničných výtvarníkov. Ako hovorí Marian Hornyák: „Na jeseň v roku 2007 sme si splnili s Bety K. Majerníkovou jeden z najväčších snov – otvorili sme Nuée – galériu autorského šperku. Názov z francúzštiny vo voľnom preklade znamená oblak dymu či zhluk, čím sme chceli podčiarknuť našu komunitu a dať o nej vedieť. Počas dvoch rokov sme prezentovali viac ako 25 slovenských a českých autorov. Spustili sme projekt osvety, ponúkli sme verejnosti nový pohľad na šperk a jeho prezentáciu v čarovnom priestore s veľmi silnou energiou. Je pre mňa najvzácnejšou profesionálnou skúsenosťou, o to viac, že bola zdieľaná s pre mňa najinvenčnejšou umeleckou osobnosťou mojej generácie. Legenda Nuée žije dodnes. Vďaka Bety.“

Spolu s Bety sme zorganizovali aj ostatné dva ročníky medzinárodnej konferencie Šperk Stret (2008/2010). Cieľom konferencie sú reflexie aktuálneho diania v oblasti šperku, spolupráca s európskou šperkárskou scénou a budovanie kontaktov s európskymi vzdelávacími inštitúciami. História Šperk Stretov začala už v roku 2004, prvú konferenciu inicioval Karol Weisslechner. O dva roky sa akcia úspešne zopakovala. V roku 2008 a 2010, keď bol Karol rektorom a na záležitosti okolo ateliéru nemal veľa času, sme sa s Bety podujali posunúť projekt do novej roviny. Podarilo sa nám získať podporu z MK SR, Goetheho inštitútu v Bratislave, Českého centra, aj Holandskej ambasády a v rokoch 2008 a 2010 sa v dvojdňových prednáškových blokoch prezentovalo viacero významných zahraničných aj domácich lektorov. V roku 2008 sa súčasťou programu stalo aj medzinárodné Travelling symposium, ktoré každý rok pripravuje iné európske 35 mesto. Výsledky sympózia aj zbierka z predošlých ročníkov boli vystavené v dnes už neexistujúcom priestore Českého centra v Bratislave. Ku konferencii sme vydali aj zborník prezentovaných odborných textov s dokumentáciou sprievodných výstav. Tento rok (11.–12. októbra) organizujeme už 5. ročník prednáškového cyklu s medzinárodnou účasťou profesionálnych výtvarníkov a teoretikov z oblasti šperku.

Ďalší spoločný projekt – Schmuck Wander sa rodil za kaviarenským stolíkom Café Verne, kde sme si zriadili vysunuté pracovisko a dávali konkrétnu podobu našim nápadom. Jeho ideou bolo rozširovať tvorivú spoluprácu medzi umeleckými šperkármi. Kľúčovým cieľom bolo nadviazanie nových kontaktov, posilnenie komunikácie a predovšetkým vytvorenie spoločných autorských diel umelcov narábajúcich s médiom šperku. Myšlienka zorganizovať projekt cestujúcich šperkov sa zrodila v roku 2009. Vyzvali sme slovenských a českých šperkárov a každý zo zúčastnených autorov mal voľnú ruku vo výbere ďalšieho výtvarníka. Jednotlivé šperky nakoniec prešli rukami niekoľkých umelcov a precestovali viacero nielen európskych zemí. Výsledky dvoch ročníkov projektu dokumentujú dva katalógy „Schmuck Wander Passport“ v ktorých sú okrem finálnych šperkov aj ukážky kresieb, textových a fotografických záznamov, či asambláží jednotlivých autorov. Na katalógoch sme spolupracovali s grafickou dizajnérkou Luciou Pelikantovou, keďže s Bety zdieľali pracovný ateliér. Medzinárodná výstava Schmuck Wander bola prezentovaná v Galérii Medium v Bratislave (2009), v galérii Stoss im Himmel vo Viedni (2010), 3 stations v Mníchove (2011) a v Slovenskom inštitúte v Berlíne (2011/2012).

Poznámky

Jedným zo snov Bety K. Majerníkovej bola aj výstava v opustených, ale podmanivých priestorov starých mestských kúpeľov Grössling v Bratislave. Z iniciatívy viacerých dizajnérov sa jej sen stal skutočnosťou. Výstavu pozemské záhrady sme mohli v kúpeľoch Grőssling na Vajanského nábreží 11, vidieť do 25. 10. 2012.

Zastúpenie v zbierkach: Slovenská národná galéria (SNG) Bratislava (sk); Aura Slovensko, Bratislava (sk); Úľuv Slovensko, Bratislava (sk); Turnov Museum Českého Ráje, Turnov (cz); Popradská Galéria, Poprad (sk); Museu D’art modern, Tarragona (sp); Galeria Sztuki w Legnicy, Legnica (pol); Hejral Collections, Smržovka (cz); Air Städtische sammlung idaroberstein, Idar oberstein (d); Ateliér em (sk); Ville de Cagnes, Canges sur mer (f), súkromné zbierky (d)(cz)(sk)(uk).

• 

•