Ateliér keramiky

Ateliér keramiky vznikol v roku 1990 a už má za sebou bohatú históriu. Jeho prvým vedúcim a zároveň zakladateľskou osobnosťou bol akad. soch. Jaroslav Košš. Spolu s akad. soch. Rudolfom Malackým budovali ateliér od základu vrátane jeho vybavenia, technického a technologického zázemia. Po Jaroslavovi Koššovi prevzala v roku 1995 ateliér Ivica Vidrová, jej asistentmi boli postupne Zuzana Bernasovská, Svätopluk Mikyta, Verona Prokopová a Michal Kušík.

Do ateliéru Ivice Vidrovej som prišla v roku 2003 z Ateliéru keramiky a porcelánu Pavla Jarkovského (FUD UJEP, Ústí nad Labem – dnes Ateliér Design keramiky, FUD UJEP), ktorý bol takmer výhradne zameraný na dizajn porcelánu, na technológiu liatia porcelánu do sadrových foriem. Na detašovanom pracovisku FUD UJEP v Dubí, ktoré vzniklo za podpory firmy Český porcelán, a. s., sa len výnimočne pracovalo s iným materiálom než porcelánom. Počas svojho bakalárskeho štúdia v Ústí nad Labem som pracovala predovšetkým s týmto materiálom, ktorý neodpustí žiadnu chybu alebo nepresnosť. Bola som odchovaná na precíznych sadrových formách, striktných výpaloch v plynových peciach s minimálnym priestorom na experiment. Možno práve preto som v bratislavskom ateliéri hľadala niečo iné, uvoľnenie. Ateliér keramiky doc. Ivice Vidrovej bol svojím zameraním otvorený experimentom, rôznym materiálom i prístupom, uplatňovala sa tu skôr voľná tvorba a keramická plastika, než dizajn.

S Ivicou Vidrovou som sa prvýkrát stretla na keramickom sympóziu v Kalinove v roku 1998, na ročníku venovanom študentom. V roku 2002 sme sa stretli znovu, tentoraz na Medzinárodnom keramickom sympóziu Beladice – Pustý Chotár, kde som zastupovala svojho vtedajšieho pedagóga doc. Pavla Jarkovského. A práve tu, na tomto sympóziu, vznikol nápad pokračovať v štúdiu na Slovensku, na VŠVU v Bratislave. Mojím zámerom bolo zmeniť prostredie, obohatiť si vedomosti, stretnúť sa s novými ľuďmi a poznať iný pedagogický prístup.

Po ukončení magisterského štúdia ma tu prijali na doktorandské štúdium. V roku 2009 prišla zmena a vedúcim ateliéru keramiky sa stal Daniel Piršč. Po úspešnom konkurze v tom istom roku som sa stala jeho asistentkou. Prístup pedagóga k študentom bol odlišný, ateliér sa začal intenzívnejšie orientovať na dizajn keramiky a porcelánu, ale zostáva otvorený aj iným postupom a materiálom.

Ani po ukončení pôsobenia Ivice Vidrovej na škole tu jej pedagogická práca nekončí, je lektorkou, hosťujúcou pedagogičkou na rôznych workshopoch a sympóziách (predovšetkým v zahraničí). Na VŠVU pôsobí tiež ako školiteľka – vedúca dizertačných prác.

Daniel Piršč, jedna z ikon českého dizajnu, nominovaný na cenu dizajnér roka 2009 – Czech Grand Design, uznávaný a rešpektovaný v európskom prostredí, vedie ateliér od roku 2009. Jeho práce – dizajnérske objekty – sú súčasťou Projektu Křehký. Na tohtoročnom podujatí Křehký v Mikulove, na výstavnom projekte, ktorý sa odohrával v historických priestoroch mikulovského zámku, prezentoval svoju novinku – porcelánovú lampu v pôsobivom čiernobielom variante. Svojou tvorbou reprezentoval Českú republiku napríklad i na Expo v Šanghaji. Daniel Piršč je absolventom pražskej Vysokej školy umeleckopriemyselnej, Ateliéru keramiky a porcelánu u Václava Šeráka, kde o niekoľko rokov neskôr pôsobil ako asistent. Rola vedúceho ateliéru na VŠVU je pre neho veľkou výzvou, ale i záväzkom. Vzhľadom na jeho skúsenosti a schopnosti je osobou, ktorá má čo študentom ponúknuť. Jeho nová pozícia a práca so študentmi, ako sám hovorí, ho baví a robí ju s plným nasadením.

V ateliéri sa výrazne uplatňuje práca s porcelánom, predovšetkým s oxidačným francúzskym porcelánom, na ktorého výrobu netreba plynovú pec. Tento materiál sa páli v elektrickej peci, takže je možné s ním pracovať v podmienkach bratislavského ateliéru. Ateliér je samozrejme otvorený všetkým ďalším prístupom, materiálom a experimentom. Zadania tém sa pohybujú v rôznych odvetviach od úžitkového umenia, dizajnérskych úloh až po voľné autorské projekty, ako sú inštalácie a vstupy do architektúry, s možnosťou ďalších presahov. Výsledky sa realizujú v širokej škále materiálov vytvorených rôznou technikou, s použitím dostupných i alternatívnych a autorských technológií.

Študenti dostávajú rôzne témy semestrálnych prác, ktoré sa zadávajú jednotne vo všetkých ročníkoch. Ak ste niekedy navštívili prieskum a nahliadli do ateliérových inštalácií, mohli ste vidieť práce napríklad na tému svetlo, hlad (závislosť), plastika do exteriéru/do architektúry, home sweet home – dizajnérska téma, s ktorou nás do projektu pozval Ferdinand Chrenka. V neposlednom rade to bola tiež téma reklamný predmet pre…, hra – malý predmet na stôl, recyklácia a na poslednom prieskume to bolo tabu a vendeta. Riešenie jednej témy medzi všetkými študentmi a ročníkmi je poučné a motivujúce, najmä možnosťou porovnania rôznych prístupov k zadanej téme. Vedúci ateliéru okolo seba šíri tvorivú energiu, pochopenie, rešpekt, úprimnosť a študentom dáva priestor na vlastný názor.

Dôležitý je individuálny prístup ku konzultáciám, vždy sa snaží v prvom pláne pochopiť študenta, čo svojím návrhom myslí, čo chce vytvoriť a snaží sa ho zamerať správnym smerom. Vedúci zbierky skla, keramiky a porcelánu, kurátor zbierky moderného a súčasného skla a keramiky v Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe Milan Hlaveš sa zúčastnil na obhajobách semestrálnych prác a pozitívne sa vyjadril o pedagogickom prístupe Daniela Piršča keď konštatoval, že učí študentov premýšľať. Študenti absolvovali viacero návštev Mikulova a Studia Pirsc Porcelain, naposledy sa tu odohral workshop celej katedry.

Za posledné obdobie má za sebou ateliér mnoho aktivít, napríklad pre Designblok 2010 v Prahe vznikla prezentácia v spolupráci s pražskou Vysokou školou umeleckopriemyselnou. Autorom projektu Bratiprahaslava bol študent Ateliéru keramiky a porcelánu (Pavel Knapek) Ondřej Batoušek. Na Designbloku 2011 sme získali nomináciu na cenu šéfredaktorov za najlepšiu školskú prezentáciu, kde sme boli spoločne s Ateliérom skla VŠVU (Patrik Illo). Zúčastnili sme sa aj Dizajnvíkendu 2011 a 2012 v Bratislave. Chcela by som ešte spomenúť mladé keramické sympózium Fenomén Gemer 2009, 2011, za ktorého organizačným tímom sú Rudolf Malacký, Veronika Selingerová a Michal Kušík. Tento rok sme absolvovali v rámci celej katedry úžitkových umení spoločnú výstavu na tému recyklácia „…nanovo ináč…“ v rámci projektu Hry s umením v Elektrárni Tatranskej galérie v Poprade.

S Ateliérom Design keramiky Fakulty umenia a dizajnu Univerzity J. E. Purkyně vznikla výstava Konfrontácia/Konfrontace (ako súčasť Denamit Design Days), ktorá bola skôr príjemným priateľským stretnutím dvoch ateliérov, než konfrontáciou. Táto výstava bola možnosťou porovnať rôzne študentské práce a prístupy – dizajnérskych predmetov a objektov vytvorených z keramiky a porcelánu. Študenti sa aj ako jednotlivci aktívne zúčastňujú na mnohých prezentáciách, súťažiach a sympóziách. Čaká nás výstava študentov a pedagóga v Galérii Medium v júni 2013. Do ateliéru majú prísť zahraniční hostia, napríklad Sharif Bey, Robert Wetherington a ďalší. Plánujeme spoluprácu s pražskou VŠUP, s Ateliérom keramiky a porcelánu (Maxim Velčovský) a mnoho ďalších aktivít, výstav a prezentácií… Za veľmi prospešné považujem a pozitívne hodnotím vývoj, ktorý sa odohráva na celej katedre, cítim intenzívnejšiu spoluprácu, komunikáciu i spolupatričnosť, čo má pozitívy vplyv na tvorivé prostredie a vzťahy medzi študentmi.

Do budúcnosti má ateliér veľké ambície, radi by sme zdokonaľovali podmienky pre prácu študentov, technické i materiálové vybavenie. Ďalej chceme pokračovať v propagácii a prezentácii ateliéru na domácej i zahraničnej pôde, chceme upevňovať a nadväzovať ďalšie zahraničné kontakty, pozývať si hosťujúcich pedagógov. Máme mnoho plánov a vízií, na ich naplnenie sa snažíme získať prostriedky a podporu napríklad aj prostredníctvom grantového systému. Dvaja absolventi ateliéru Daniela Piršča, ktorí zažili aj predchádzajúce vedenie, sa vyjadrili k podobe ateliéru (predtým a teraz): Simona Janišová (absolvovala 2010), v súčasnosti sa začleňuje do keramickej obce a do diania v dizajnérskej i voľnej tvorbe v tomto odbore nielen na Slovensku. V rámci svojej úspešnej diplomovej práce na tému „Glory Box“ – súprava interiérových a intímnych predmetov ako výbava pre nevestu – si mohla skúsiť realizáciu v najdokonalejšom a najušľachtilejšom keramickom materiáli, klasickom živcovom porceláne, ktorý sa páli v redukčnej atmosfére plynovej pece. Svoju prácu čiatsočne realizuovala v Studiu Pircs Porcelain v Mikulove.

Čo ti priniesla realizácia časti tvojej diplomovej práce v Studiu Pirsc Porcelain? Ako vnímaš Daniela Piršča ako pedagóga, ako vedúceho ateliéru a ako vedúceho tvojej diplomovej práce?

SJ: „Danove skúsenosti s porcelánom (zo stránky technologickej i výtvarnej), v kombinácii s možnosťou realizácie v jeho štúdiu, boli pre mňa počas diplomového ročníka novou a obohacujúcou skúsenosťou. Stretnutie s ním, ako s človekom z praxe, pre mňa predstavovalo úžasnú možnosť nahliadnuť do zákulisia dielne, akú by si prial mať asi každý študent keramiky (ktorému je už vopred jasné, že ako šéfdizajnér keramickej fabriky sa na Slovensku nikde nezamestná). Oceňujem, že Daniel Piršč priniesol do ateliéru práve túto dimenziu – ktorú by som nazvala “kontakt s realitou”. Zároveň by som ateliéru do budúcnosti priala, aby aj naďalej zostal miestom pre experiment (materiálový aj tvorivý), na ktorý ponúkala široký priestor jeho predchádzajúca vedúca Ivica Vidrová. Pretože profesionálna prax po škole experimentu natoľko nepraje.

Rudolf Rusňák, je čerstvý absolvent (2012), jeho práca má jasne čitateľný autorský rukopis, ktorý sa postupne formuloval počas štúdia. Vyvrcholením procesu a iste pozitívnym vplyvom bol prístup vedúceho ateliéru, ako aj oponenta jeho diplomovej práce Jakuba Berdycha (studio Qubus). Rudolf Rusňák ukončil štúdium na VŠVU kolekciou doplnkov do interiéru na tému „Passionis Collection – zbierka vášní“. Prezentoval, že keramika a keramický dizajn na hranici s objektom sú skutočne jeho vášňou.

Čo ti prinieslo štúdium v ateliéri u Daniela Piršča, aký je ako pedagóg? Ako vnímaš vývoj v ateliéri a zmenu jeho vedenia, si schopný porovnať tieto dva pedagogické prístupy?

RR: „Podľa môjho názoru sa v súčasnosti vyvíja veľmi dobre. Mám pocit, že práve posledné dva semestre bol veľmi cítiť Danielov pedagogický prístup. Samozrejme zmena vo vedení ateliéru by sa mala prejaviť u študentov a rovnako i vo veciach, ktoré ateliér opúšťajú. Myslím si, že práve toto sa deje. Ja osobne som mal možnosť zažiť dva pedagogické prístupy. Na školu som sa dostal v čase, keď ateliér viedla Ivica Vidrová, ktorá mi za tri roky odovzdala veľa svojich skúseností. Bolo to obdobie, keď som sa výtvarne hľadal a prestupoval medzi úžitkovým a voľným prístupom. Tieto dve polohy sú v mojich veciach cítiť aj dnes. Nasledujúce tri roky som študoval pod vedením Daniela Piršča, ktoré boli pre mňa ďalším krokom vpred. Ateliér je otvorený rôznym prístupom, prostredníctvom ktorých má študent možnosť hľadať svoj individuálny „jazyk”, čo som sa snažil i naplno využiť.“