25. ročník Medzinárodného sympózia keramiky v Bechyni

Tohtoročné leto sa opäť konalo Medzinárodné sympózium keramiky v Bechyni, najdlhšie kontinuálne prebiehajúce keramické sympózium na európskom kontinente. Od jeho založenia v roku 1966, inšpirovanom skúsenosťou českých keramických umelcov Lubora Těhníka a Václava Šeráka zo sympózia v rakúskom Gmundene, ním<br /> až do súčasnosti prešlo už 369 účastníkov (niektorí opakovane). Počet zúčastnených v mnohých ročníkoch dosahoval dvadsiatku. Pri zrode bechynského sympózia stál organizačný výbor tvorený skupinou nadšených keramikov, z nich sochári Pravoslav Rada, Bohumil Dobiáš ml. a Václav Šerák boli nositeľmi tradície sympózií po niekoľko desaťročí.

V prvých dvadsiatich rokoch sa menila periodicita konania akcie a následne tiež miesta konania sympózia. To sa totiž realizovalo nielen v Bechyni, ale i v Karlových Varoch, Uherskom Hradišti, Kunštáte na Morave, Kostelci nad Černými Lesy, Daloviciach a Lounoch. Zmeny miesta realizácií umožňovali prácu s rôznymi keramickými hmotami vrátane porcelánu a premeny tematického zamerania akcie. Najprv sa pre sympózium používal názov Intersympozia. Od začiatku bolo spojené s logom antického stĺpa tvoreného meandrom od grafika Josefa Flejšara. Logo, po prvý raz použité na slávnej Medzinárodnej výstave súčasnej keramiky v Prahe konanej v roku 1962, prebrali po Bechyni i iné sympózia v zahraničí.

Po počiatočnom nadšení doľahlo na sympózium v 90. rokoch z organizačnej a finančnej stránky zložité obdobie. To sa však podarilo preklenúť vďaka podpore Strednej priemyselnej školy keramickej (dnes Strednej umeleckopriemyselnej školy Bechyně), Umeleckopriemyselného múzea v Prahe, Alšovej Juhočeskej galérie v Hlubokej nad Vltavou a bechynského podniku JIKA. Po teoretickom sympóziu v roku 2000 sa podujatie stáva komornejšou, ale možno o to sústredenejšou akciou s účasťou mnohých kvalitných umelcov. Vo vedení sympózia zostáva Václav Šerák, ku ktorému sa v roku 2004 pripájajú mladí organizátori Jiří Hlušička a Petr Macek. Dôležitou zostáva spolupráca dvoch dôležitých múzejných inštitúcií: rozsiahla, ucelená a unikátna zbierka Medzinárodného múzea keramiky AJG Bechyně uchováva a prezentuje výsledky sympózií v celistvosti, UPM preberá kvalitné ukážky sympoziálnej tvorby. Súčasné sympózia nemajú na rozdiel od niektorých ročníkov v minulosti presne určené témy. Dvadsiate piate sympózium sprevádza napriek tomu téma figúry. Je pestré vo výbere autorov. Pripomenutím okolností založenia bechynského sympózia a úzkych väzieb na sympózium v Gmundene sa stáva účasť dvoch autoriek z Rakúska: Myriam Urtz napodobňuje vizuálne sebe blízke ženské figúry v bežných, často humorných pozíciách. Minimum ich odevných súčastí ešte dokončuje pointu. V mnohých ohľadoch reaguje na situáciu a problémy prostredia, kde žije, v prihraničnej oblasti České Velenice – Gmünd. Monika Hinterberger tvorí ľudské kráčajúce figúry, štylizáciou očistené až k ich podstate. Ani týmto figúram nechýba humor i zamyslenie nad situáciami z bežného života. Autorka figúry systematicky, v jasných matematických poriadkoch vsadzuje do geometrických útvarov. Čech Miroslav Oliva sa dlhodobo vo voľnej tvorbe inšpiruje ranou fázou detskej kresby – hlavonožcami. Transformuje aj detské ilustrácie rozprávok a príbehov. Lineárnu kresbu prenáša do dynamickej trojdimenzionálnej formy. Zachováva zdanlivú ľahkosť náhodného vrátane haptickej naivnosti spracovania hliny. Pocit ľahkosti a nedokončenia plastík v sebe ukrýva autorove bohaté výtvarné a technologické skúsenosti. Ukrajinská umelkyňa Larysa Antonova tvorivým spôsobom nadväzuje na ľudovú keramiku. Tvary spojené s ukrajinskou národnou tradíciou prenáša do figuratívnych plastík a objektov, ktoré následne dekoruje motívmi inšpirovanými bežným životom. Po svojom interpretuje príbeh minulosti a súčasnosti svojej krajiny. Česká dizajnérka Markéta Nováková, pôsobiaca na Slovensku, známa predovšetkým porcelánom, zastupuje mladšiu generáciu i stále pretrvávajúcu väzbu českej a slovenskej keramickej scény.

Vo voľných kompozíciách na tému váza kombinuje rôzne druhy hlín bez ďalších úprav povrchu a organické formy s geometrickými. Šárka Radová nadväzuje na osobnú rodinnú väzbu na založenie sympózia, a zároveň sa predstavuje špičkovou kvalitou figuratívnej tvorby. Jej postava mladej ženy s ľahko priliehajúcim odevom nám pripomína antické koré: v ich životnosti, modelácii objemu a súčasne neprítomnom výraze nedostupnosti. Realistické stvárnenie ženskej figúry tu dosahuje vrchol.

Nezanedbateľným aspektom tohtoročného stretnutia je aj znovuoživenie kontaktov s tým najlepším z tradičnej remeselnej výroby keramiky. S často bagatelizovanými a marginalizovanými základmi: s točením na kruhu a následným pálením drevom. Práve prístup ku klasickému „hrnčiarstvu“ zámorských umelcov Martina Tagsetha z Kanady a Markusa Urbanika z USA znovu poukazuje na záujem zahraničných umelcov uplatniť tieto postupy vo vrcholnom stvárnení. V severoamerickom kontexte ide o silnú školu spojenú s cieleným experimentovaním a výskumom glazovania a riadených prírodných výpalov. Keramici používajú lokálne materiály a historické technológie. Príznačné pre ich prístup býva poučenie z japonskej historickej keramiky, hľadanie originálnych úprav povrchu, stavanie vlastných pecí, pálenie v anagame (tradičnej japonskej peci, v ktorej sa páli drevom) a následná inštalácia výsledkov pod vplyvom japonského interiéru alebo vybavenia prvých amerických osadníkov. Ich tvorbou sa prelína nachádzanie vlastných koreňov a miesta v globalizovanom svete. Na sympóziu tento prístup dáva vzniknúť konfrontácii s prácou Miroslava Olivu, na ktorého vynikajúce točené úžitkové súbory, kanvice, džbány nejde v českom kontexte zabudnúť. Je to jeden z aspektov zaujímavého tvorivého, pracovného, ale aj diskusného prostredia práve prebiehajúceho sympózia.

Tradícia sympózia pokračuje vo vysokej výtvarnej a technologickej kvalite. Dvadsiate piate sympózium je výnimočné nielen svojou jubilejnou číslicou, ale predovšetkým skvelým osobným a tvorivým súzvukom. Prináša neoceniteľné zážitky, ktoré ako účastníci a organizátori môžeme len ťažko objektívne hodnotiť. O atmosfére sympózia budú naďalej lepšie hovoriť diela vzniknuté na prelome júla a augusta v Bechyni, prezentované na pracovných výstavách a následne aj v stálej expozícii Medzinárodného múzea keramiky. Nič by však nevzniklo bez organizačnej a finančnej podpory všetkých participujúcich organizácií a inštitúcií. Zvláštne poďakovanie patrí SUPŠ a firme Jika, Laufen.