Zuzana Zemanová

Zameranie
keramikárka

Zuzana Zemanová po ukončení štúdia na Škole umeleckých remesiel v Bratislave na oddelení keramiky Júlie Horovej pokračovala vlastnou praxou vo vyštudovanom odbore. Napriek tomu, že niekoľko jej prác vlastní Slovenská národná galéria v Bratislave, a taktiež Galéria mesta Bratislavy, o jej tvorbe a živote vieme toho len málo. Zuzana Zemanová pochádzala z rodiny, v ktorej vládla tvorivá atmosféra aj vďaka kominárskemu majstrovi – zberateľovi, strýkovi Emilovi a o 15 rokov staršiemu bratovi – maliarovi Jankovi Alexymu. Podľa výpovedí tých, ktorí si ju trochu pamätali, krehká dáma Žulka viedla utiahnutý život, skromne vyrábala robila svoju keramiku pre ľudí. Bola povahovo iná ako jej verejne sa angažujúci brat. Možno aj veľký vekový rozdiel je dôvodom, prečo sa v spomienkach Janka Alexyho Žulka, aj napriek spriaznenosti duší, čo sa týka lásky k umeniu, často nevyskytuje. Predsa sa však o nej zmieňuje vo svojej knihe Ovocie dozrieva – Spomienky maliara (1957): „Raz sme navštívili ateliér sochára Ladislava Majerského a moja sestra, ktorú sme doma volali Žulkou, vzala do rúk hlinu a začala modelovať. – Veď vy ste sochársky talent! – povedal Majerský prekvapene. – Prihláste sa do Školy umeleckých remesiel. A tak sa stalo.

Na Školu umeleckých remesiel nastúpila už ako vydatá, so vzťahom k rukodielnej práci – v tom čase už mala ukončené vzdelanie ako klobučníčka. Je isté, že hlina jej musela učarovať, keďže bola medzi hŕstkou študentov, o ktorých Horová hovorila ako o tých, ktorí mali odvahu podstúpiť riziko a založiť si vlastný ateliér. V jej tvorbe keramiky sú zastúpené vázy, misy, dózy s vrchnákmi, svietniky, popolníky, ale aj figurálne kompozície a keramické šperky. Práve tieto miniatúrne diela stelesňujú krehkosť a autorkin cit pre jemný detail, pozorovateľný aj pri elegantnom a harmonickom tvarovaní váz nachádzajúcich v zbierke SNG v Bratislave. V zásade všetky keramiky v tejto zbierke (vynímajúc dva tvary so secesnými vplyvmi) sa vyznačujú elegantnou líniou i vyváženou proporciou a celkom ju odlišujú od jej známejšej konškoláčky Rosůlkovej, s ktorou obe pracovali v 50. rokoch 20. storočia ako návrhárky družstva výtvarných umelcov TVAR a neskôr pre Dielo.

Simona Janišová

Súvisiace publikácie

Škola moderného videnia (I. Mojžišová). Foto: Adam Šakový

Škola moderného videnia

Slovenské centrum dizajnu
Prejsť na publikácie
Skip to content