Dizajn v znepokojivej dobe
Sme súčasťou systému, ktorý zabíja budúcnosť
V poslednej dobe vidíme, ako sa v spoločnosti na viacerých úrovniach cyklia početné problémy – od klimatických otázok, cez globálnu migráciu, silnejúci nacionalizmus, ochabujúce verejné zdravie, prehlbujúce sa socioekonomické rozdiely, krízu demokracie, finančné škandály či etické dopady posledných technologických inovácií. Nepretržitý tok zlých správ a predpovedí blížiacej sa katastrofickej budúcnosti nám len pripomínajú, že sme ako ľudstvo kolektívne zlyhali. V takto komplikovanej a znepokojivej dobe prestáva byť jednoduché veriť, že sme ešte stále schopní niečím prispieť k pozitívnej zmene a z pozície dizajnérov vytvoriť niečo prínosné.
Túto skepsu naďalej prehlbujú početné zlyhania “inovatívnych” dizajnérskych projektov a konceptov: od techno-utopických rozprávok o lepšej budúcnosti z fabriky na high-tech sny v Silicon Valley, až po obmedzené vnímanie dizajnu ako módnej komerčnej disciplíny, bez uchopenia jej potenciálu v špekulatívnom a kritickom myslení.1 Design thinking aplikovaný v rôznych research & innovation oddeleniach nadnárodných spoločností a v brainstormingových miestnostiach tech start-upov; industriálny, produktový, a odevný dizajn sú často považované za podstatnú súčasť, ba dokonca až príčinu niektorých zo spomínaných problémov. Teoretik dizajnu Tony Fry tvrdí v jednej zo svojich kníh Design Politics, že dizajn priamo ničí budúcnosť2. Mohlo by sa zdať, že dizajn došiel do bodu, v ktorom sa mnohí dizajnéri nikdy nechceli ocitnúť a z ktorého je ťažké vykročiť vôbec nejakým, tobôž tým správnym smerom.
Dizajn, ktorý bežne chápeme ako problem-solving disciplínu, však môže byť aj problem-finding disciplína. Namiesto hľadania odpovedí na priemyslom či spoločnosťou definované problémy, môže dizajn zadefinovávať nové problémy, ktoré nás ešte len čakajú v budúcnosti. Napriek svojej utilitárnej funkcii sa nemusí bez výhrad podriaďovať požiadavkám komerčného sektoru a tým spätne utvrdzovať spoločenské status quo. Dizajnéri sú schopní svojimi metódami otvárať rozmýšľanie ďaleko mimo sféru predpovedateľnej budúcnosti a tak iniciovať dialóg s publikom o alternatívnych scenároch v súvislosti s využitím nových technológií, ale aj postoja k súčasným globálnym krízam. Posunutím sa z riešení už preddefinovaných problémov smerom k hľadaniu a definovaniu vlastných problémov, dizajnéri vedia vykročiť zo začarovaného kruhu zdanlivo nemenných pravidiel disciplíny.
Radikálna predstavivosť v čase radikálnych zmien
Dnešné hranice ľudskej kreativity sú do veľkej miery limitované doteraz neprekročeným humanocentrickým vnímaním sveta okolo nás. Nové myšlienky ďaleko presahujúce antropocentrické chápanie života na Zemi sa však postupne objavujú na poli súčasnej antropológie, filozofie a spoločenských vied a presakujú aj do dizajnérskych disciplín. Pojmy ako “post-antropocén” či “more-than-human” otvorili diskurz smerom k inklúzii oveľa širšej palety zúčastnených aktérov, vrátane mikroorganizmov a zvierat, či počítačových systémov a umelej inteligencie. Aplikovaním týchto nových myšlienok v dizajne sa otvárajú možnosti pre viac holistický prístup k navrhovaniu alternatívnej budúcnosti, ktorá berie do úvahy prepojenia medzi ľudským a neľudským svetom a nezameriava sa len na optimalizovanie sveta výhradne pre ľudské potreby.
Radikálnu predstavivosť podporuje aj čoraz častejšie využitie fikcie ako metódy v dizajne. Speculative design a Design fiction sú dizajnérske prístupy, ktorých cieľom je rozpútať spoločenskú diskusiu o tom, ako by mala vyzerať lepšia budúcnosť formou myšlienkovo provokatívnych dizajnových prototypov a špekulatívnych scenárov. Tie sú vzhľadom na svoju fiktívnu povahu často vzdialené realite, no správnym konceptuálnym prepojením s problémami a situáciami každodenného života vytvárajú inšpiratívne trecie plochy umožňujúce zamyslenie sa nad tým, akú budúcnosť pre seba vlastne chceme. Myšlienkové experimenty špekulatívneho dizajnu sa pohrávajú aj s extrémnejšími predstavami, ako by budúcnosť mohla vyzerať, keby sme sa odklonili od predvídateľného lineárneho vývinu udalostí a tým vytvárajú alternatívne scenáre a možnosti aj tam, kde boli považované za nemožné. Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, potrebujeme nachádzať inšpiráciu mimo nášho sveta a pomocou fikcie sa snažiť vidieť ďalej za horizont súčasných celospoločenských problémov.
Podobné prístupy v dizajne však zatiaľ fungujú len niekde na okraji záujmu väčšiny dizajnérov, hlavne z dôvodu principiálneho odmietnutia ich komerčného využitia. No v momente, keď sa zbavíme predstavy, že dizajn musí zákonite vyústiť v ďalší predajný produkt či servis, môžeme vidieť nespočetné výhody takto zadefinovanej praxe – napríklad v jeho interdisciplinarite. Spájaním rôznych disciplín a aplikovaním nových metód naprieč odbormi vznikajú nové formy spolupráce, ktoré sú schopné docieliť výraznejšie zmeny s dopadom pre celý priemysel a priniesť oveľa komplexnejší vhľad do diskusie. Rovnako ako dizajnéri a tvorcovia, od ktorých sa očakávajú riešenia na komplexné problémy dnešnej doby, si nemôžeme dovoliť uviaznuť v slepej uličke skepticizmu a letargie. Nové dizajnové postupy, ktoré iniciujú interdisciplinárny diskurz sú schopné vniesť nádej do navonok beznádejnej situácie a podnietiť tak radikálnu predstavivosť mimo zabehnuté sféry myslenia.
Zvolávanie Urobora / Uzatváranie kruhu
Hoci dizajnovať “pre lepší svet”3 nie vždy umožňuje vykročiť z bludného kruhu konzumom optimalizovaného pokroku, pasívne lamentovanie tiež nič nezmení. Bezútešné pocity zacyklenia sa evokujú obraz Urobora – bájneho hada požierajúceho svoj vlastný koniec. Mýtický symbol, ktorý výstižne popisuje túto nekľudnú dobu však nesie vo svojom význame aj posolstvo nádeje. Predstavuje cyklickú podstatu vecí, nekonečný návrat od konca k začiatku, sebazničenie – no zároveň aj sebaobnovu. Namiesto snahy Urobora rozpliesť a hľadať univerzálne odpovede na spoločenské, technologické a epistemologické problémy, ktoré rotujú v kružnici jeho tela, je oveľa väčšou výzvou tieto problémy vedieť preskúmať z rôznych perspektív, hrať sa s nimi a chcieť im lepšie porozumieť.
Festival kritického dizajnu a umenia Uroboros: Dizajn v znepokojivej dobe4, ktorý sa uskutoční 13. – 16. mája, sa v súvislosti s pandémiou COVID-19 presúva do online formátu, si dáva za ambíciu počas štyroch dní vytvoriť produktívne prostredie na interaktívny experiment, diskusiu a iniciáciu dlhodobej spolupráce medzi dizajnérmi, umelcami, výskumníkmi, vedcami, programátormi, a ďalšími odborníkmi. Otvorená výzva5 festivalu, ktorá je predĺžená do 19. apríla, pozýva autorov z rôznych disciplinárnych oblastí, ktorí sa k súčasnej znepokojivej dobe obracajú kriticky a experimentálne, aby prihlásili svoje projekty, ktoré bude možné počas festivalu aktualizovať interaktívnou formou s cieľom naštartovať pozitívnu zmenu. Uroboros zámerne nepriťahuje k sebe artefakty, ktoré by sa dobre vynímali na galerijnom sokli či stene. Vítané sú participatívne projekty a intervencie, ktoré aktívne zapájajú laickú aj odbornú verejnosť, podporujú inkluzívny post-disciplinárny dialóg a podnecujú debaty o tom, ako čo najlepšie oceniť a využiť lekciu z Uroborovho zacyklenia. Tieto projekty môžu mať rôzne formálne stvárnenia: od workshopov, diskusných kruhov a ďalších participatívnych intervencií, po kolektívne happeningy a akékoľvek nové, možno ešte neexistujúce hybridné gestá, ktoré sa vzťahujú k téme festivalu. Osobitne vítané sú projekty, ktoré podporujú viac-druhový (“multi-species” a “more-than-human”) prístup. Festival Uroboros chce vytvoriť otvorený, experimentálny ekosystém, v ktorom si autori môžu obohatiť svoju prácu prostredníctvom živej, bohatej výmeny myšlienok a postupov. Kurátorský kolektív festivalu sa zaväzuje podporiť dlhodobosť kolaboratívnych projektov a návrhov vytvorených v rámci festivalu a zaistiť tak ich životnosť aj po skončení festivalu.
Festival UROBOROS 2020 – Designing in Troubling Times
Viac: https://www.uroboros.design/
Open call
Kontakt: hello@alttab.design
[1] Critical and Speculative Design
[2] Fry, Tony (2010): Design Politics. Oxford : Berg.
[3] Odvodené od známeho sloganu start-upov zo Silicon Valley “Let’s make the world a better place!”
[4] https://www.uroboros.design/
[5] Open call