Písma čísla Designum 2/2017
Aj v aktuálnom čísle časopisu Designum sme sa zamerali na prezentáciu písiem, ktoré vytvorili dnes už bývalí študenti Ateliéru typografie Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU pod vedením Pala Bálika a Michala Tornyaia – Martin Pyšný, Martin Kahan a Vojtech Ruman. Napriek tomu, že v radoch grafických dizajnérov rastie záujem o písma slovenských dizajnérov a postupne sa k známym tvorcom písma (Peter Biľak, Andrej Krátky, Ondrej Jób, Ján Filípek, Slávka Paulíková, Samuel Čarnoký a mnohí ďalší) pripája mladšia a mladšia generácia písmarov, zdá sa, že v radoch širšej verejnosti povedomie o tvorbe písma a jeho praktickom využití absentuje. Naším zámerom je priamou aplikáciou v nadpisoch článkov predstaviť ďalšie štyri rôznorodé písma, a tiež upozorniť na zmysluplnosť a životaschopnosť tejto profesie v slovenskom kontexte. „Pomer použitého písma vo všetkých možných médiách grafického dizajnu na Slovensku pomaly prevažuje v ich prospech “, konštatuje Palo Bálik. „Veľkú zásluhu majú na tom grafickí dizajnéri, ktorí slovenským písmarom dávajú prednosť. (…) Tieto písma sú jednoducho lepšie prispôsobené diakritickým špecifikám stredoeurópskych jazykov. Ďalším dôvodom, prečo miestni grafickí dizajnéri radi tieto písma používajú, je určitá snaha vymedziť sa voči globálnej synchronizovanej estetike“ píše ďalej Bálik v texte Súčasný dizajn písma na Slovensku publikovanom v knihe Typografia a dizajn písma na Slovensku – Začalo to Cyrilom a Metodom (s. 274).
DysDiz
Vzniklo ako súčasť diplomovej práce. Predstavovalo základný prvok šlabikára pre deti s dyslexiou. Bolo navrhnuté pre dve rôzne prostredia. Ako fyzický objekt vyhotovený z EVA peny a ako písmo na screen pre mobilnú aplikáciu šlabikára. Písmo DysDiz má jednoduchú geometrickú konštrukciu. Jeho tvary verzálok a mínusiek pre jednotlivé písmená vychádzajú z podobnej konštrukcie, pretože reprezentujú rovnaký zvuk. Bolo vytvorené tak, aby zamedzovalo najčastejším problémom pri rozoznávaní písmen u dyslektikov (rotácia, zrkadlenie, zamieňanie inak podobných znakov).
Sigismundus
Písmová „rodinka“ Sigismundus predstavuje revival písma nájdeného v dokumente arcibiskupa Sigismunda z roku 1728 vo Viedni. Tlačiarom tridsaťšesťstranového dokumentu a možným autorom písma bol Johannis Petri Van Gelen. Výtlačok bol vysádzaný písmom s vysokým kontrastom vo veľkosti 32 pt. Preto má aj jeho bold netradične vysoký kontrast.
Autor: Martin Pyšný
Csado
Písmo Csado je inšpirované kresbami Ladislava Csádera (1909 – 1975) a bolo vytvorené v rokoch 2013/2014 v rámci digitalizácie písma na prezentáciu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Obsahuje 6 rezov (regular, soft, corner, sharp, pixel, wave) v rozsahu 140 znakov.
Autor: Martin Kahan
Pressburger
Písmo Pressburger vzniklo ako bakalársky projekt v roku 2012 a je venované mestu Bratislava. Vychádza z geometrických groteskov prvej polovice 20. storočia a je inšpirované písmami z reklamných nápisov medzivojnovej Bratislavy.
Autor: Vojtech Ruman