Generácia Z na módnej scéne Designbloku 2023

Významnou súčasťou jubilejného ročníka Designbloku sa stal už 9. ročník medzinárodnej súťaže európskych absolventov v oblasti módy a produktového dizajnu Diploma Selection. Pre mladých odevných návrhárov ide o odrazový mostík a východisko k nadväzovaniu kontaktov. Porota zložená z významných mien – módnych kurátorov, umeleckých riaditeľov produktových značiek, na čele so šéfredaktorom ukrajinského Vogue vyberala zo 164 prihlásených absolventov 52 európskych univerzít siedmych európskych krajín. Vo finále mali zastúpenie aj dvaja absolventi pražskej VŠUP – obaja zo Slovenska.

V inštalácii v rámci výstavy High Craft x Vogue CS v Open Studiu Umeleckopriemyselného múzea dostala šancu ešte pred prehliadkou Alexandra Gnidiaková. Poňala ju ako otvorený ateliér, kam mohli návštevníci vstúpiť a pozorovať návrhárku pri práci na dokončovaní modelov. Chcela čo najvernejšie ukázať vznik kolekcie Srdíčko, predstavenú v rámci Diploma Selection. Mladá slovenská návrhárka sa vyžíva v náročných krajčírskych technikách a ručne šitých drapériách. Teší ju, keď môže model prepracúvať do úplných detailov, rozoberať a skladať do funkčných celkov a siluet. Podnietil ju príbeh výraznej postavičky pražských lokálov osemdesiatych rokov, barovej tanečnice a sústružníčky – „Hraběnky“ Žofie Bartákovej, bizarnej starej pani ovešanej šperkami, v lolitkovských šatách, s vysoko vyčesanými žltými vlasmi a neuveriteľným nánosom líčidiel na tvári. Vychádzala z jej fotografií, ale aj zo študentského dokumentárneho filmu Filipa Renča Srdíčko (1988). Alexandra je poslednou absolventkou ateliéru Liběny Rochovej na UMPRUM. Na jej prehliadke, nedávno zo školy odídená pani profesorka, nemohla pochopiteľne v hľadisku chýbať. Liběna Rochová viedla Ateliér dizajnu odevu a obuvi na UMPRUM od roku 2008, v roku 2018 získala titul profesor a tohto roku školu opustila. Ale puto so svojimi študentmi nepretrhla. Od začiatku pôsobenia na škole im vštepovala dôraz na remeslá a podporovala ich spoluprácu s rozličnými výrobnými dielňami, nielen textilnými, ale aj so sklárskou výrobou či porcelánkami. Rochová, ktorá je svojimi dielami zastúpená v Musée des Tissus et des Arts décoratifs v Lyone, v pražskom Umeleckopriemyselnom múzeu a rozsiahlu kolekciu modelov a doplnkov venovala do zbierky súčasnej módy Moravskej galérie v Brne, popri externom pôsobení na škole pokračuje v autorskej tvorbe, väčšmi otvorenej výtvarnu, než rýdzo odevnej forme. A po celý čas sa vracia ku spolupráci s remeselnými dielňami, kooperuje napríklad s asociáciou rakúskych čipkárov. Ako mi povedala: „Keď som v osemdesiatych rokoch začínala v ÚLUV-e, objavovala som rôzne remeslá. Spolupracovali sme napríklad s modrotlačovou dielňou Jochovcov v Strážnici – robili sme autorské potlače a dizajn. Každá krajina je obrovská studnica remesiel, na čo je dôležité myslieť a čerpať z toho. Viedla som študentov k tomu, aby navštevovali rôznorodé kurzy a kolaborovali s rozmanitými remeselníkmi a dielňami.“ Na otázku, či majú dnešní študenti v tejto digitálnej dobe záujem o remeslo, odpovedala: „V minulosti trocha upadol. Ale ja som študentom v škole vždy zadávala takéto témy, lebo si myslím, že mať tradície a poznať svoje korene, je základ. Bez nich ste vykorenení. Pre mňa je dôležité, aby človek stál nohami na zemi. Aby vedel, kto je, skade je a kam kráča. Nejde tu o povrchné frázy, ale v dizajnérskej tvorbe je to veľmi zásadné. Takže remeslo a vôbec uvedomenie si, čo chcem a aké je moje miesto vo vesmíre. Keď som pred mnohými rokmi dala študentom zadanie na tému tradícií, niekoľkí zdvihli obočie: ,Bože, to je nuda! Čo je na tých tradíciách večne máte?´ Nezaujalo ich to. A najviac protestoval jeden študent zo Slovenska. On to vraj robiť nebude, takú nudu! Povedala som mu: ,Choďte na Vianoce za starou mamou, alebo do múzea, ak tam nejaké máte. A skúste sa do toho ponoriť.´ Vrátil sa, oči navrch hlavy, lebo objavil neskutočne úžasné veci. Stará mama bola síce moderná, ale on šiel do múzea, kde našiel ohromné inšpirácie. Neuveriteľne ho to chytilo a urobil nádhernú kolekciu. Všade na svete si tradície chránia. Chránia si tieto čarovné remeslá a návrhári z nich vychádzajú.“

Na záver som sa Liběny Rochovej spýtala, akí sú študenti dnes, v dobe umelej inteligencie? „Už vedia, že ide o obrovskú studnicu podnetov s perspektívnymi presahmi. A keď vyvážite nové technológie spoločne so starým remeslom – robili sme napríklad výšivky, potlač a laserové vyrezávanie a podobne – spojenie tradície s inováciou môže byť fantastické.“

Do najužšieho výberu Diploma selection sa dostal rovnako absolvent pražskej UMPRUM Tomáš Máčik s kolekciou Haute Hurbanovo. Jemne ironicky sa v nej vysporiadal so svojim rodným mestom, kde sa miesia kultúry a štýly obliekania. Každodenné kúsky odevov pretvoril, aby spájali svet módy s estetikou malomestského prostredia. Videli sme paródie na vypasované strieborné páperové bundy, ponožky v sandáloch, solídne ušité kockované obleky, aj priliehavé šaty z kvetovaného úpletu s potlačou esemesiek jeho matky, alebo pánsku couture verziu obľúbených krátkych nohavíc potiahnutých vrstvou priesvitného vinylu.

Zastúpenie vo finále Diploma selection mala aj VŠVU Bratislava. Absolventka Ivana Janigová si vybrala pre svoju experimentálnu diplomovku Folie Imposée náročnú tému krehkosti ľudskej psychiky, zmyslových halucinácií a neurologických porúch. Názov označuje typ zriedkavej psychotickej poruchy, kedy jedinec s psychózou prenáša svoje bludy či halucinácie na ďalšieho človeka. Každý model zobrazoval konkrétnu diagnózu. Siluety dotvárala celuloidovými röntgenovými snímkami, prekrývajúcimi tváre a časti tela. Najviac však zaujali prepracované modely, ktoré vznikli vrstvením plisé látok s autorskou potlačou, alebo zložito vypletené modely obopínajúce telo. 

Medzinárodná porota súťaže Diploma selection napokon v módnom dizajne ocenila poľskú dizajnérku Mariu Czarnecku z Akadémie výtvarných umení vo Varšave. Cut Up bola zero waste kolekcia inšpirovaná japonským umením, kde pracovala s obdĺžnikmi látok, prepájanými systémom origami skladačky, aby dosiahla 3D tvary. Zásadný motív súboru tvoria transformácie. Bezošvé odevy sa premieňajú a variujú význam, kombinujú západný look s japonským a dodávajú látke pohyb.

Celkový dojem z prehliadok? Sympatický bol u väčšiny finalistov návrat k remeselným technikám, textilným manipuláciám, pletenine a autorskej tkanine, alebo výšivke a patchworku v novej estetike. Otázne bude, kam povedú ďalšie cesty absolventov. Či budú mať odvahu naštartovať vlastnú značku, alebo sa vyberú naberať skúsenosti do veľkých európskych modelových domov. Dobré však je, že táto generácia sa už priam narodila so zodpovedným prístupom k móde a výrobe vo svojej DNA.

Inovácie v tradičnom remesle 

Tie sme mohli toho roku objavovať aj v sekcii High Craft v UPM v kurátorskom výbere dizajnérov kombinujúcich tradičné remeslá a nové prístupy. Výstava súčasných produktov firiem zaujala príbehmi, ale aj sviežimi spoluprácami s mladými značkami. Pamätníci isto vedia, že kravaty v Československu vyrábal podnik Hedva Moravská Třebová. Firma, ktorá prežila niekoľko režimov a vznikla pred vyše 100 rokmi, stavila na odvážne spolupráce. Takou je kolekcia L ´Eau, českej značky Mi fashion label. Autorský vzor postavili na geometrických líniách, farebných kontrastoch a grafickom motíve kvapiek. Niektoré látky sú tkané tón v tóne, odlíšené iba štruktúrami žakárovej väzby. Vďaka minimalistickému dizajnu s nadrozmernými formami súbor vyznieva moderne. Šperkárska firma Preciosa, ktorá pravidelne podporuje spoluprácu s mladými dizajnérmi, oslovila grafičku Cindy Kutíkovú, ktorá už dlhšie uvažovala nad tým, kam by mohla posunúť svoju grafickú tvorbu a napokon sa rozhodla pre odev. Firma jej poskytla nepredajné zvyškové korálky a z nich pre Designblok utkala šaty priamo na figuríne. Na prepojenie pleteniny s korákami, vytvorila špeciálny pixelový vzor, ktorý nechala vypliesť do úpletu. Projekt doktorandky VŠUP Lindy Havrlíkovej Lokálna vlna v Galérii UM bola najpríznačnejším príkladom toho, ako móda vytvára hodnoty a je prospešná pre lokálne prostredie, ekológiu a zároveň zachraňuje kultúrne dedičstvo. Výstavou zoznámila návštevníka s procesom vývoja autorskej vlnenej tkaniny, od samotného vlákna až po dizajn. Na vylepšenie kvality textílií navrhuje vlastné látky a väzby v spolupráci s tkáčskou manufaktúrou v Strmilove. Pripravuje strihy a špeciálnu úpravu materiálov, pracuje s rovnými pásmi rôznych šírok, ktoré zošíva tak, aby vytvárali zaujímavý objem. Podobne, ako to pôsobí na pastierskych kabátoch, alebo aj na japonských kimonách. Významnou súčasťou jej projektu je udržateľnosť, odvíjajúca sa od remesla, ktoré považuje za základný kameň celkového procesu. „Človek by ho mal brať komplexne a zaoberať sa všetkými zložkami – od surovín, po výsledný produkt,“ približuje návrhárka. Počas svojej diplomovej práce dokonca sama začala chovať ovce. „Linda celý proces, osobné poznatky a tvorbu zasadzuje do širších súvislostí a dotýka sa tak zložitosti témy lokálnej, ekologickej a sociálnej adaptability spracovania vlny a ďalších princípov rezonujúcich v súčasnom dizajne. Vlnenú metráž a kolekcie odevov sme predstavili nie ako konečný produkt, ale ako stále živú fázu procesu,“ priblížila koncept kurátorka Veronika Soukupová, študentka odboru Teória a dejiny súčasného umenia na VŠUP.

Hlavná súťaž Designblok 2023

Začínali pred 25 rokmi ako malý festival nadšencov dizajnu. Jubilejný štvrťstoročný ročník Designbloku, najväčšej návrhárskej výstavy v strednej a východnej Európe, organizátori poňali veľkolepo. Ba pridali aj novú lokalitu, srdcom podujatia sa stala najväčšia výstavná plocha pražskej Národnej galérie – Veľtržný palác. Námetom a leitmotívom bola tentoraz „Cesta“. Návštevník si mohol zvoliť tematicky zostavené trasy v troch veľkolepých expozičných priestoroch, alebo sa vydať do ulíc Prahy na vybrané adresy dizajnérskych ateliérov. V záhradách Pražského hradu bol situovaný Designblok Cosmos v podobe vesmírnej kapsule. Pre putovnú výstavu toho najlepšieho z českého návrhárstva bol na mieru upravený náves nákladného automobilu, ktorý sa po zaparkovaní rozloží na výstavnú plochu veľkosti 65 m². Neďaleká budova Míčovny ponúkla prezentáciu Made by Fire – takmer 100 exponátov od 40 českých autorov z oblasti skla, porcelánu a keramiky na pozadí aktuálnych spoločenských otázok. 

Grand Prix Designblok 2023 (Cenu za mimoriadny počin) si odniesla mladá architektonická firma Cake Houses s projektom stavby ušitej na mieru zákazníkovi, ktorá spája výhody typového domu s modernými technológiami. Pavel Špringl, Matyáš Švejdík a Šimon Marek skúmali univerzálny model bývania, ktorý by sa prispôsobil potrebám rodiny 21. storočia a predstavili sa s konceptom konfigurovateľného domu. Ako povedala pri odovzdávaní cien prezidentka medzinárodnej poroty, Holanďanka Ineke Hans, pri výbere ocenených nehľadali iba krásu a úžas, lež usilovali sa zamerať na inovácie: „Žijeme v časoch, ktoré si nevyžadujú ďalšie nové výrobky, ale kvalitné myšlienky, ktoré kladne ovplyvnia životné prostredie a spoločnosť, alebo udržia nažive remeslo a tradície. Dizajn má silu posúvať svet vpred“.

Sama Ineke Hans pritom uspela v sekcii Udržateľný dizajn so sériou vratných stoličiek REX. Ide o kompletne recyklovateľnú stoličku, ktorú po čase možno vrátiť do depozitných staníc, ktoré v zahraničí fungujú už tretí rok a ich počet sa neustále zvyšuje a získať späť zálohu 20 eur. Tam ich skontrolujú, vyčistia, opravia, doplnia hoci materiálom z rybárskych sietí alebo kobercov a opäť predajú. Rozbité rozoberú a rozdrvia na materiál pre novú výrobu… 

25.ročník Designbloku sa konal od 4. do 8. októbra 2023 v Prahe na troch miestach: vo Veľtržnom paláci Národnej galérie Praha, v záhradách Pražského hradu a v Umeleckopriemyselnom múzeu. Do festivalu boli už tradične zapojené rôzne obchody, štúdiá a showroomy.