Ambiente 2018 a jeho rozmanité podoby

Rekordný počet návštevníkov, 134 600 platiacich zo 168 krajín sveta, 4 441 vystavovateľov z 89 krajín – podľa tejto bilancie sa tohtoročný veľtrh spotrebného priemyslu Ambiente vo Frankfurte nad Mohanom stal najväčším veľtrhom spotrebného tovaru všetkých čias. Od 7. do 12. 2. 2018 mohli návštevníci zažiť neopakovateľnú atmosféru kontraktačných trhov spotrebného tovaru v jednom z najväčších nemeckých miest s bohatou tradíciou veľtrhov. Frankfurt je nielen dôležitý dopravný uzol celosvetovej medzinárodnej leteckej prepravy, ale aj významné svetové finančné centrum, sídlo Európskej centrálnej banky, ktorá sa nachádza v obchodnej štvrti Mainhattan. Zoskupením viacerých výškových budov známych ako frankfurtská Skyline pripomína panorámu newyorského Manhattanu. Charakter významného svetového finančného centra Frankfurtu nezdôrazňuje len skupina mrakodrapov, ale aj výstavný komplex, dôležité epicentrum obchodného diania, ktorý je rovnako situovaný do mestského centra. Ako poznamenávajú mnohé historické pramene, Frankfurt je známy svojimi veľtrhmi takmer 800 rokov. Už v stredoveku sa obchodníci a podnikatelia sústreďovali v centre mesta v budove Römer, ktorá slúžila ako trh, od roku 1909 sa miestom stretávania stali priestory Festhalle, po ktorej sa dnes nazýva jedna z výstavných hál.

Spotrebná kultúra, obchod, nakupovanie

Umiestnenie veľtrhov priamo do centrálnej časti mesta nie je celkom náhodné. Téma spoločenského usporiadania miest, o ktorej sa diskutuje od deväťdesiatych rokov 20. storočia z mnohých perspektív, predostrela niekoľko pozoruhodných otázok. Jeden zo zásadných problémov odborných diskusií predstavuje konzum, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou spotrebnej spoločnosti formujúcej sa na konci 19. na začiatku 20. storočia. Konzumné spoločnosti ako produkt moderny treba chápať v kontexte priemyselnej revolúcie a nástupu masovej výroby a čoraz intenzívnejšej kumulácie obyvateľstva v mestách. V dôsledku mobility a masívneho opúšťania vidieckeho modelu života, keď na výrobe a distribúcii boli zainteresovaní všetci členovia rodiny, začala sa zväčšovať vzdialenosť medzi verejnou sférou práce a obchodu a súkromnou sférou domova. Centrá miest sa stávali dôležitými bodmi verejnej sféry. Tu sa sústreďovala oblasť práce, obchodu a ekonomického zisku a následne formovalo aj nové usporiadanie spoločenských, rodinných a genderových vzťahov, keď ženám prináleží sféra domova a mužom zóna verejná. Vplyvom spotrebnej kultúry vznikali koncom 19. storočia aj nové druhy priestorových a mobilných kontaktov medzi občanmi a ich prostredím. Ako dokladajú mnohé štúdie kriticky reflektujúce konzumnú kultúru, nakupovanie ako obvyklá a bežná činnosť bola povýšená na voľnočasovú aktivitu. K tejto zmene prispel vznik atraktívnych priestorov nakupovania – nákupných pasáží. Akési predchodkyne dnešných nákupných centier vytvorili priestor, v ktorom prechádzanie medzi vystaveným tovarom poskytuje rovnakú radosť ako aj samo nakupovanie.

V čase utvárania nákupných pasáži a stavania obchodných domov vo veľkomestách ako atraktívnych miest nakupovania a vizuálneho zážitku stali sa súčasťou konzumnej kultúry aj svetové výstavy. Legendárny londýnsky Krištáľový palác je príkladom konštruovania nielen spotrebnej spoločnosti, ale spolu so šírením modernistických ideí pokroku, rozvoja, nových technológií a kultúry v neposlednom rade aj formovania dobrého vkusu a vizualizácie konceptu národa. Atraktivita priestorov, veľkolepé schodisko, rafinovaná výzdoba výkladov, luxusný tovar predkladaný pred zraky zákazníkov – to všetko v nich malo vyvolať svojou spektakularitou silný vizuálny zážitok. Prechádzanie sa medzi tovarom sa tak vďaka novému verejnému prostrediu a mobilite ako dôležitému fenoménu moderného spôsobu života stalo rozšírenou činnosťou. Nahliadanie na vystavený tovar vo výkladoch má na svedomí nielen zrod flâneura – človeka potĺkajúceho sa ulicami Paríža či iného mesta, pozorujúceho mestskú krajinu (neskoršie jeho ženského variantu – flâneuse), ale aj legitimizáciu konzumnej kultúry a konzumenta, ktorému je dovolené uspokojovať svoje túžby a posilňovať svoju identitu a spoločenský status. Spotrebná kultúra, ako naznačujú mnohé odborné reflexie, je úzko spätá s myšlienkou utvárania identity prostredníctvom spotrebného tovaru. Podľa mediálneho teoretika Stuarta Ewena sú naše „komoditné ja“ a naša subjektivita „čiastočne utvárané našou spotrebou a používaním určitých výrobkov“ alebo, inými slovami, produkty, ktoré používame, slúžia na formovanie vlastnej identity.¹

Riešenia, trendy, inovácie

Postava flâneura (fascinovala Charlesa Baudelaira a neskôr aj Waltera Benjamina) prechádzajúceho sa ulicami mesta a obchodnými pasážami, ktorého hlavnou činnosťou bolo dívať sa, má v súčasnosti mnoho nových foriem a podôb. Nový druh „technológie pohľadu“2 vznikol v kontexte mestských panorám a obchodnej prezentácie a jeho dôležitými prvkami sa stali spotreba a voľný čas.

Ako som prechádzala uličkami s množstvom stánkov počas návštevy tohtoročného Ambiente, som si uvedomila nielen kontextuálizáciu spotrebnej kultúry, ale na pár dní sa preniesla do roly súčasnej flâneuse. Pred zrak sa mi dostávalo množstvo predmetov spojených s jedlom, varením, domácim tovarom, darčekovými predmetmi, šperkami, módnymi doplnkami, dekoráciou interiérov, nápadmi pre domácnosť, nábytkom dennej spotreby zlúčených do troch kategórií – Dining, Living, Giving. Prostredníctvom menej či viac spektakulárnych prístupov vystavovania a marketingových stratégií sústreďovali pozornosť nielen na aktuálne trendy v daných oblastiach, ale aj na vzájomnú súvislosť kultúry a komercie. Hoci diskusia o narušovaní hraníc medzi ekonomickou a estetickou sférou sa vedie pomerne dlhý čas, práve oblasť navrhovania produktov, dizajnérska tvorba tieto hranice prekračuje. „Spotrebiteľstvo je módne!“ – aj takto znelo jedno z posolstiev tohtoročného kontraktačného veľtrhu Ambiente, ktorý na ploche 308 000 štvorcových metrov prezentoval najrozmanitejšie produkty. Vedľa produktov luxusných značiek či predmetov každodennej spotreby tu boli výrobky vyznačujúce sa dizajnérskym fortieľom, nápadom, technologickou inováciou a pod. V tomto zmysle bola koncipovaná výstava Solutions 2018 zameraná na inteligentné výrobky pre kuchyňu a domácnosť. V istom zmysle bola oslavou vybraných funkčných alebo materiálových inovácií vystavených na veľtrhu. Išlo o dva pohľady: prvý reprezentoval okamih idey na stole dizajnéra a druhý – konečný produkt ponúkaný spotrebiteľovi. Ako hovorí kurátor výstavy, produktový dizajnér Sebastian Bergne: „Táto výstava je spojením medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Identifikuje a uznáva úspechy a úsilie výrobcov. Poskytuje tiež príručku pre kupujúcich, ktorí zastupujú svojich spotrebiteľov.“ Na otázku, aké boli kritériá výberu produktov, odpovedá: „Samozrejme, každý produkt je dôkladne testovaný na jeho funkčnosť. Musí to byť naozaj dobrý nápad. Dôležitý je výsledok, praktickosť, použitie materiálu a jednoduchosť manipulácie – ale pamätajte, že jednoduché nie je nevyhnutne funkčné!“

V atmosfére globálnych zmien Ambiente sleduje aj vývojové perspektívy a trendy v odvetví spotrebného tovaru. V osobitnej časti nazvanej Galeria sa nachádzalo hneď niekoľko pozoruhodných výstav: German Design Award, Trends 2018 alebo Do Duch či Enjoy Creative Holland, prezentujúcu dizajnérsku scénu partnerskej krajiny Ambiente – Holandska. Výstava Trends priťahovala návštevníkov výnimočným výberom produktov 120 firiem vystavujúcich na veľtrhu, ako aj sofistikovanými inštaláciami, ktoré zoskupovali rozmanité produkty podľa témy a jej prislúchajúcej farbe podľa vzorkovníka celej škály Pantone.

Každá zo štyroch inštalácií Modest Regenerations, Colour Intentions, Technological Emotions, Opulent Narrations reflektovala hranice medzi trendmi v dizajne, umení, móde naprieč mnohými štýlmi od rustikálnej jednoduchosti až po náznaky barokovej bohatosti. Túto rozmanitosť tematických oblastí a produktov výstavy Trends 2018 prepájali pojmy fusion, link a connection. „Je to preto, že každá zo štyroch tematických oblastí obsahuje niekoľko zdanlivo rozporuplných aspektov,” hovorí kurátorka Annetta Palmisano z bora.herke. palmisano Trend Bureau. Odpovede na otázky, čo je nové, čo zostáva rovnaké, resp. čo má budúcnosť, aké budú nové trendy interiérového dizajnu, mohli návštevníci nájsť v bohatom výbere predmetov od každodenných vecí až po ručne vyrobené predmety. Inštalácie zostavené z dizajnu či úžitkového umenia a remesla sa niesli aj v znamení hľadania blahobytu, zmyslu či alternatívnych možností, trvalej udržateľnosti a budúcnosti.

Napríklad inštalácia Colour Intentions stelesňovala silné, jasné farby, silné vzory, dynamiku a vitalitu. Zmes materiálov a spôsoby recyklácie podporoval etický prístup ubezpečujúci, že výrobky nie sú len pôsobivé, ale aj udržateľné. Opulent Narrations sa zase zameral na odvážny trendový svet smerujúci k excentricite a historickým citáciám. Prezentácia obsahovala predmety z porcelánu, drahých kameňov, ozdobných kožených výrobkov, brokátov, výšiviek. Časť Technological Emotions sledovala inovatívne materiály v emocionálne atraktívnom dizajne. Smer, ktorý je vizionársky, sofistikovaný a zároveň citlivý. Experimentovanie s novými technológiami nemalo vytvoriť dojem chladného pragmatizmu, ale dizajnu, ktorý oslovuje emócie. Obsahovala niektoré nezvyčajné kombinácie materiálov a produktov, napr. papiera a bielizne. Návštevníci mohli v tejto časti nájsť aj poháre Bubbles od Jakuba Pollága pre nemeckú firmu Nachtmann (viac Designum 4/2017) alebo stolovú lampu Blow pre firmu Nude od Tomáša Krála (viac Designum 4/2016).

Hneď v susedstve výstavy Trends si mohli návštevníci pozrieť kolekciu German Design Award, ktorá prezentovala výsledky medzinárodnej súťaže organizovanej Nemeckou radou pre dizajn. Jej cieľom je oceniť vynikajúce úspechy v oblasti produktového a komunikačného dizajnu a tiež významné osobnosti a dizajnérske talenty. V tomto roku sa o German Design Award uchádzalo viac ako 5 000 záujemcov v kategóriách Excellent Communication Design, Excellent Product Design, Universal Design. Výstava zaujala veľkolepou a elegantnou výstavníckou architektúrou, ale aj spôsobom prezentácie výsledkov súťaže prostredníctvom interaktívnych veľkoplošných obrazoviek a dokonca aj fyzicky prítomnými dizajnérskymi produktmi, ktoré z počtu 5 000 splnili najvyššie kritériá hodnotenia pätnásťčlennej medzinárodnej poroty.

„Slová globalizácia, digitalizácia a individualizácia sú možno nadmieru používané, ale naďalej podporujú zmeny na globálnom trhu. Kto bude novou rastúcou hviezdou, ktorá príde s ďalšou veľkou zmenou, akú hľadajú moderní spotrebitelia?“ Aj týmito slovami Ambiente uvádzal sekciu Talents, ktorej cieľom je prepojiť mladé talenty s priemyslom, médiami a publikom kvalifikovaných profesionálov. Na výstave sa prezentovalo 31 mladých dizajnérov zo 16 krajín. Mnohé projekty dokazovali, ako môžu byť futuristické dizajnérske nápady zosúladené s vynikajúcou estetikou a nádychom humoru. Mnohí z nich vychádzajú z lokálnych tradícií, využívajú tradičné remeselné techniky, prírodné materiály. Napríklad Yuri Himoro z Japonska pozýva užívateľov zmeniť snip snap kolekciu nožnicami. Po odstrihnutí dlhých prameňov vzorov môžu odhaliť skryté obrázky zvierat či hmyzu. Anastasia Koshcheeva využíva pri tvorbe nábytkových produktov sibírsku tradíciu spracovania brezovej kôry. Tento prírodný materiál má antibakteriálne účinky, izolačné a vodovzdorné vlastnosti. Pavla Boháčová z Českej republiky vytvára pod značkou Kutulu drevené hračky, ktoré reprezentujú českú kultúru, tradičné zručnosti spracovania dreva. Sú príkladom zmyslu pre tradíciu prevedenú v minimalistickej skratke do súčasného spracovania hračiek.

Čo je doma, to sa počíta

Aj tak by sa dala charakterizovať reprezentácia Slovenska na Ambiente. Kým Českú republiku zastupovalo 44 firiem prevažne z oblasti sklárskeho priemyslu a porcelánu, zo Slovenska to boli sklárne Rona Lednické Rovne a R-Glass Trade z Katarínskej Huty. Netreba azda zvlášť pripomínať, že bohatá sklárska tradícia, ktorá sa po dlhé roky uchovávala v novohradských obciach Poltár, Zlatno, Utekáč, Málinec, Katarínska Huta, stratila zánikom sklárskych fabrík svoju reprezentatívnu funkciu. Po zložitom období utlmenia sklárskej výroby tohto regiónu bolo zistenie o oživení sklárskej produkcie v Katarínskej Hute, založenej Františkom Kuchynkom a jeho bratmi v roku 1841, jedno z príjemných prekvapení Ambiente. Súčasná firma R-Glass Trade, ktorá sa tu prezentovala rôznorodými kolekciami nápojového skla, zaujímala miesto medzi „silnými obchodnými hráčmi“. Aj to bolo jednou z motivácií, aby sme sa v novom stánku tejto spoločnosti zastavili a položili obchodnému riaditeľovi Alexandrovi Cetlerovi niekoľko otázok.

Na veľtrhu Ambiente vo Frankfurte ste sa zúčastnili už po štvrtý raz, prezentovali ste sa širokou ponukou sklárskej produkcie. Z oblasti sklárskeho priemyslu tu je však zastúpených množstvo firiem z celého sveta vrátane Českej republiky. Ako môže pomerne malá sklárska spoločnosť zo Slovenska, hoci s bohatou historickou tradíciou, osloviť a získať spomedzi toľkých vystavovateľov zahraničných obchodných partnerov?

Každá firma na výrobu úžitkového skla by mala byť svojím spôsobom unikátna a odlíšená od ostatných konkurentov. Môže to byť v oblasti sortimentu, dizajnu, kvality skla, spôsobu prevedenia výrobkov, prístupu k zákazníkom, ceny a podobne. Záleží na tom, ktorou cestou sa rozhodne ísť. Naša spoločnosť sa rozhodla byť silným hráčom v oblasti pohárov bez štýlku, tzv. odlievok. Ponúkame jedinečnú škálu tvarov a veľkostí, aké sú schopné vyrobiť len niektoré sklárne na svete. Zároveň sme vyvinuli receptúru skloviny, ktorá patrí do kategórie krištáľového skla bez použitia olova a bária, čím sme sa zaradili medzi svetovú špičku. K tomu pridávame flexibilitu a schopnosť pomerne rýchlo vytvoriť spolu so zákazníkom exkluzívny výrobok podľa jeho predstáv. Všetky uvedené faktory z nás robia zaujímavého partnera pre významných obchodníkov so sklom po celom svete tak v oblasti retailu, ako aj B2B.

Skláreň v Katarínskej Hute má za sebou vyše 170-ročnú tradíciu, vyrábalo sa v nej fúkané a ručne tvarované sklo, dodnes je preslávená napríklad dnes už ikonickými pohármi Zlatá Zuzana. Nadväzuje vaša súčasná produkcia na tradíciu sklárskej výroby v Katarínskej Hute?

Samozrejme, tradícia je dôležitá, pretože sa o ňu môže oprieť marketingová stratégia a zároveň zákazníci majú pocit, že spolupracujú s niekým, kto stavia na dlhodobých skúsenostiach a vedomostiach, ktoré sa preberali z generácie na generáciu. Ale len z tradície sa žiť nedá, treba kráčať s dobou, prispôsobiť svoje správanie a výrobky trhu a najmä požiadavkám zákazníkov a, samozrejme, implementovať najnovšie technológie, ktoré zabezpečia požadovanú úroveň kvalitnej a efektívnej výroby, a tým aj konkurenčnú výhodu.

V súčasnosti majú mnohé sklárne art directora alebo vlastného dizajnéra. Je dizajnér súčasťou vášho tímu, prípadne spolupracujete s externými dizajnérmi?

Spolupracujeme najmä s externými dizajnérmi, ale veľkú pomoc máme v osobe spolumajiteľa a riaditeľa spoločnosti Jána Riečicu, ktorý má cit pre tvary aj dekorácie a najmä dokáže skĺbiť zaujímavé tvary s možnosťami výroby. Prípadne naopak – hľadá taký tvar, respektíve prevedenie, ktoré je vhodné pre našu technológiu, ale zároveň je to problematické pre konkurenciu. Samozrejme, sledujeme svetové dizajnové trendy a podľa nich sa snažíme navrhovať nové výrobky. Takže dizajn je neodlúčiteľnou súčasťou našej práce.

Svoju produkciu prezentujete pod značkou KRYSTALLIA, ktorá je zrejme odvodená od skloviny Krystallia vyrovnajúcej sa kvalitatívnou úrovňou krištáľovému sklu. Môžete prezradiť, aké výrobné technológie využívate?

Názov KRYSTALLIA je odvodený od gréckeho slova krystallos, čiže ľad, priehľadný kameň alebo slzy bohov… Chceli sme použiť názov, ktorý opisuje absolútne čistú formu skla, vytvorenú prírodou, pretože naším spôsobom výroby sa snažíme tomuto materiálu priblížiť. Naše tajomstvo je v spojení receptúry a najnovšej taviacej technológie používajúcej vyššiu teplotu tavenia ako výrobné postupy konkurencie.

Aký široký sortiment produktov reprezentuje vaša značka?

Náš aktuálny vlastný sortiment predstavuje niekoľko stoviek tvarov a veľkostí, najmä strojovo vyrábaných pohárov bez stopky, ale aj ručne fúkaných kalichov, pohárov, krčahov, fliaš a iného nápojového sortimentu. Okrem toho ešte vyvíjame pre našich zákazníkov aj exkluzívne výrobky, približne 50 rôznych tvarov ročne.

Aké krajiny patria k najväčším odberateľom? Majú krajiny špeciálne požiadavky súvisiace s ich kultúrnymi zvyklosťami?

Naše výrobky dodávame do rôznych krajín celého sveta, k najväčším trhom patrí Kanada, Spojené kráľovstvo, Juhoafrická republika, Taliansko, India, ale aj Libanon, Brazília či Nemecko. Máme rozpracované ďalšie krajiny ako USA, Čína a mnohé ďalšie.

Čo vám prináša každoročná účasť na veľtrhu, je to pre vás prestížna záležitosť? Bolo tohtoročné Ambiente niečím výnimočné, získali ste nových partnerov?

Účasť na výstave Ambiente je pre nás veľmi dôležitá, pretože ide o najväčšiu výstavu, kde sa okrem iných prezentujú takmer všetci výrobcovia nápojového skla na svete. Je orientovaná viac na sklo pre domácnosti ako pre výrobcov nápojov, pričom sa tu prezentujú najnovšie trendy týkajúce sa stolovania, výbavy do kuchyne a bytových dekorácií. Výstava má pre nás niekoľko dôležitých polôh, resp. funkcií – jedna je prestížna, čiže ukázať sa ako silný a renomovaný výrobca nápojového skla, druhá inovačná – predstaviť nové výrobky, tretia stabilizačno-sociálna – upevniť vzťahy s existujúcimi zákazníkmi a napokon akvizičná – získať na jednom mieste nových zákazníkov z celého sveta.

Tohtoročné Ambiente považujeme za úspešné, nakoľko splnilo všetky z vyššie uvedených funkcií. Naše novo predstavené kolekcie zaujali dekoráciami, získali sme niekoľko nových zákazníkov najmä z Indie, USA, Číny, ale aj krajín Blízkeho a Stredného východu. Z nášho pohľadu bola naša expozícia výnimočná, pretože sme sa prezentovali novým stánkom, ktorý bol o polovicu väčší ako v minulých rokoch, a od našich zákazníkov sme mali len pozitívne odozvy.

Poznámky

¹Sturken, Marita, Cartwright, Lisa: Studiá vizuální kultury. Praha : Portál, 2009, s. 226 – 227. 2 Sturken, Marita, Cartwright, Lisa: Ref. 1, s. 277.