Dajte deťom izbu! Nábytok pre deti v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia

Táto štúdia je čiastkovým výstupom výskumného projektu s názvom Dieťa v byte, na ktorom pracujem v Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe. Chcela by som ňou ukázať, ako sa v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia vyvíjalo riešenie priestoru, ktorý sa pre dieťa v rámci bytu vyčleňuje, tvorba detského nábytku a predmetov pre deti. Akým spôsobom boli tieto témy diskutované a aká bola realita v kontexte relevantných udalostí v oblasti politiky, hospodárstva, spoločnosti a kultúry.

Pri vhľade do dobových periodík a publikácií je zrejmé, že bytová núdza predstavovala v povojnových dekádach vážny a intenzívne pociťovaný problém.¹ Situácia vo vtedajšom Československu nebola v dobovom kontexte nijako výnimočná, s rovnakým problémom sa stretávali takmer všetky európske krajiny.² Vláda si problém uvedomovala a na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov definovala vlastnú koncepciu bytovej politiky, ktorá bola kombináciou medzivojnového urbanizmu a ideologickou premisou nového režimu. Socialistická bytová politika zdôrazňovala výstavbu ucelených súborov, prepracovávala metódu typizácie a sledovala na jednej strane kritérium hospodárnosti, na druhej strane sociálne, hygienické a kultúrne ciele.³ Vyriešenie bytového problému komunistická strana navrhla za jednu zo svojich hlavných úloh na XI. zjazde v júni roku 1958. Ústredný výbor strany uložil všetkým inštitúciám, ktoré sa zaoberali bytovou výstavbou, aby spracovali dlhodobú koncepciu rozvoja bývania a vo svojom uznesení z marca 1959 stanovil konkrétne kroky na naplnenie vytýčených cieľov: „postaviť 1 200 000 bytov do roku 1970“ a „poskytnúť každej domácnosti primeraný byt“.⁴ V praxi by to znamenalo, že celá tretina obyvateľov získa nové bývanie – čo bola od začiatku číra utópia.

Na jar 1959 usporiadal Výskumný ústav výstavby a architektúry (VÚVA) veľkú medziodborovú diskusiu o základných spoločenských, biologických a technických faktoroch, ktoré budú určovať formy bývania.⁵ Po roku na ňu nadviazal ďalšou diskusiou, okrem iného o rôznych druhoch bývania, štandarde a dispozícii bytov, ako aj technológii výstavby. Na tieto dve akcie nadviazal historicky prvý tuzemský prieskum skúseností a názorov širokých vrstiev verejnosti, ktorý sa uskutočnil formou diskusií o bývaní na konci roka 1960 vo všetkých krajoch. V auguste nasledujúceho roka v Prahe a krajských mestách súčasne otvorili desať výstav so spoločným názvom Nové bývanie, ktoré zorganizovalo ministerstvo výstavby.⁶ Definitívne sa preukázalo, že bez účasti sociológov a demografov v procese navrhovania, bez znalosti potrieb špecifických skupín obyvateľstva, stavu bytového fondu a technických možností nie je možné „stavať správne“. Výsledky diskusií o bývaní prispeli k vzniku dvoch nových celoštátnych konštrukčných systémov T 06 B a T 08 B, umožňujúcich stavať byty štvrtej kategórie, ktoré boli s ohľadom na najčastejšie zloženie rodiny potrebné najviac a umožňovali navyše aj o niečo väčšiu variabilitu bytov a nové dispozičné riešenia.⁷

1. Šindelíř, Martin: Bydlení a bytová politika v Československu v letech 1960 – 1980 (bakalárska práca). České Budějovice: Jihočeská univerzita, Pedagogická fakulta, 2010, s. 18.
2. Rákosník, Jakub: Sovětizace sociálního státu. Lidově demokratický režim a sociální práva občanů v Československu 1945 – 1960. Praha: Filozofická fakulta Univerzity Karlovy v Praze, 2010, s. 437.
3. Zadražilová, Lucie: Když se utopie stane skutečností. Panelová sídliště v Československu 1953 – 1989. Praha: Arbor vitae, Uměleckoprůmyslové museum v Praze, 2013, s. 84.
4. Usnesení Ústředního výboru Komunistické strany Československa k řešení bytového problému v ČSR do roku 1970. In: Rudé právo 3. 1959, s. 4.
5. Diskuse o základních společenských, biologických a technických faktorech, určujících budoucí formy bydlení. Zpravodaj VÚVA. In: Architektura ČSR 7/1959, s. 352.
6. [Ls]: Nové bydlení. In: Umění a řemesla 6/1961, s. XXII. Navrhovaný typový rad pozostával zo siedmich bytových jednotiek s rozdielnou obytnou a úžitkovou plochou. Byty boli rôzne riešené pre troj- až šesťčlenné rodiny.
7. Viac Zadražilová, Lucie: Když se utopie stane skutečností. Panelová sídliště v Československu 1953 – 1989. Praha: Arbor vitae, Uměleckoprůmyslové museum v Praze, 2013, s. 91 – 92, 95 – 97.

Viac sa dočítate v časopise Designum 4/2021 na s. 48
Predaj časopisu Designum