Ján Meisner – Šátrání v paměti

„Bol (a mimochodom stále je) všade tam, kde sa niečo deje – rozložíte si jeho tvorbu na časovú os – všetky tie knižné obálky (napríklad pre edíciu Periskop, v ktorej celé 70-tky a 80-tky vychádzala literatúra faktu), návrhy na LP platne (napríklad pre Lasicu a Satinského a ich Dialógy alebo Deň radosti), filmové a divadelné plagáty (napríklad pre 322 Dušana Hanáka), logá (aj to pre Štúdio S), grafické riešenia layoutov odborných periodík (pamätáte sa na jeden z prvých časopisov o „počítačovej technike“ Mac&…, aj ten je jeho), typá, korporátne identity (pre takú Bratislavskú lýru alebo Bratislavské jazzové dni), dokonca aj riešenie prvej volebnej kampane Verejnosti proti násiliu, autorské knihy… Je ho jednoducho všade plno. A to, čo tvorí, sa vtláča do pamäti ako odraz doby, v ktorej vzniklo, pripomína nám, o čom sa vtedy hovorilo, kam sme chodievali, čo nás fascinovalo… proste, ako sa žilo. Také malé vizuálne dejiny v kocke. Vytiahnuť z nich iba jednu časť? Práve to sa na výstave Šátrání v paměti udeje. A bude to stáť za to. Veď mimochodom, Jan Meisner aj ilustroval. Vytvoril cez štyristo knižných obálok, ilustroval takmer tridsať knižiek, najmä pre deti, a potom aj omaľovánky, leporelá, súbory autorských kresieb, atlasy. Poznáte ich, máte ich určite v knižnici – stačí siahnuť medzi edície Periskop, Čítanie študujúcej mládeže, alebo Tvorba národov. Medzi kultovú „zelenú knižnicu“ detektívok. Prekliatych básnikov Paula Verlaina strieda Boccacciov Dekameron a ten zas knižný prehľad hokejových zápasov roka alebo Slávy dcéra Jána Kollára, či Amok Stefana Zweiga. Všade je svojský, čitateľný. Príde, vyhmatne kľúčový symbol, pritiahne čitateľa k téme… a ide ďalej. Žiadne okolky, žiadne inotaje, len rýchle posolstvá – má ten dar: „vytvoriť produkt“. Dokonale zvláda remeslo. Lapá trendy. Tvorí ľahúčko, bez kŕča, s množstvom láskavých vtipov. Ten príbeh nielen kníh, ktorý Jan Meisner vytvoril, stojí za to vidieť.“

Jan Meisner (1939)
Je grafickým dizajnérom, ilustrátorom, maliarom., venoval sa propagačnej grafike. V rokoch 1961 – 1967 študoval v ateliéri prof. Antonína Strnadela na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. Určite si spomeniete na jeho knižné ilustrácie – napríklad Arabela a Rumburak od Miloša Macourka (1987), alebo 22 (2022), 33 (2021) a 99 povídek z české historie dávné a nedávné Martina Regnera (2019). Ilustroval pre detské časopisy Zornička, Slniečko, ABC pionierov či Věda a technika mládeže, tvoril knižné obálky pre edície Periskop či Tvorba národov. Do roku 1990 pôsobil ako výtvarník v slobodnom povolaní, neskôr viedol štúdio Tryo, od roku 1997 bol riaditeľom inštitútu reklamnej tvorby Fakulty technologickej VUT Brno v Zlíně, neskôr dekanom Fakulty multimediálnych komunikácii Univerzity Tomáša Baťu v Zlíně.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Na výstavu boli zapožičané diela aj zo Slovenského múzea dizajnu.