Keďže slovenské divadlo transformovala autorka do faktov, údajov a čísel, jej práca bude nezastupiteľným prameňom pri ďalšom výskume, reflexii a analýze slovenského profesionálneho divadla. Autorka spracúva dostupné štatistické dáta o slovenských divadlách. Stručne opisuje a štatistickými metódami mapuje situáciu v sieti slovenských profesionálnych divadiel od roku 1948 až po rok 2014. V poslednej kapitole sa zameriava na sociálny a ekonomický rozmer scénického umenia v národnom ale aj nadnárodnom či európskom meradle. Tu sa autorka snaží argumentovať v prospech dôležitosti podpory kultúrneho priemyslu z verejných zdrojov, pričom používa ekonomické aj sociálne argumenty, zároveň zdôrazňuje potrebu scénického umenia z hľadiska participácie občanov na občianskej spoločnosti, čo je veľmi aktuálna téma najmä v európskom diskurze. Originálna je myšlienka spojenia politickej participácie – angažovanosti sa na komunitnej úrovni a scénického umenia.