Oto Bachorík sa s umením stretol už v detstve. Jeho otec tvorí v oblasti grafiky, maľby a textilnej tvorby a matka sa špecializuje na keramiku. Ota Bachoríka zaujala tvorba v hmote, ktorej sa rozhodol zasvätiť celý svoj život. V druhom ročníku na vysokej škole výtvarných umení sa oženil so svojou manželkou Zuzanou, venujúcou sa maľbe. Ako ich tvorbu a spoločné žitie priblížil kurátor Viktor Jasaň tvorba manželov je odlišná v pohľade remesla a pocitov, v prístupe muža a ženy, nehovoriac o potrebe vymedzenia pracovného priestoru. Oto Bachorík hovorí, že „umenie je najčistejší prejav ducha v hmote“. Dlhé roky totiž svoje vnútro vkladá do jeho troch najobľúbenejších materiálov, do kameňa, dreva a bronzu. Bachoríka fascinujú dve úplne odlišné línie, ktoré tvoria múzu jeho tvorby. Nevyčerpateľný potenciál vidí v ľudskej figúre. A to ako v ženskom, tak i v mužskom. Vníma ladnosť pohybov, citlivosť detailov a tajomstvo fyziognómie, ktorých živosť sa snaží preniesť do zdanlivo neživého materiálu. V jeho torbe sa výrazne prejavuje i vzťah k prírode.