Bauhaus – jedna z najznámejších škôl výtvarného umenia nielen 20. storočia, bol založený roku 1919 v nemeckom Weimare architektom Walterom Gropiusom a v roku 1933 bol v Berlíne násilne rozpustený nacistami. Napriek svojej krátkej existencii mal zásadný vplyv na vývoj výtvarného umenia, architektúry, grafického, interiérového a priemyselného dizajnu, typografie, módneho návrhárstva a v neposlednom rade i umeleckého vzdelávania. V prostredí Bauhausu pôsoblio mnoho významných a originálnych umelcov, ktorí výrazným spôsobom poznačili rozličné umelecké odvetvia, napr. Vasilij Kandinskij a Paul Klee v maľbe, László Moholy-Nagy v grafickom dizajne, Gunta Stölzl v textilnom umení alebo Oskar Schlemmer v scénografii. Autorom dnes už preslávenej monografie o Bauhause z roku 1984 je kunsthistorik a výtvarný kritik Frank Whitford ,ktorý bol jedným z popredných britských odborníkov na nemecké a rakúske umenie 20. storočia. Whitfordova monografia je jedinečným a pozoruhodným historickým popisom fenoménu Bauhaus. Autor svoj rozbor princípov, ideí, konceptov a vyučovacích metód Bauhausu opiera o dobový kontext a všíma si tiež pôsobenie jednotlivých vyučujúcich – význačných umelcov, ako boli už spomínaní Paul Klee a Vasilij Kandinskij – a každodenného života študentov v dielňach Bauhausu, ktorý je zdokumentovaný priamym svedectvom žijúcich pamätníkov tohto krátkeho, avšak mimoriadne vplyvného umeleckého zoskupenia.