Emil Bačík
Emil Bačík (1929 – 1999) je v dejinách slovenského výtvarného umenia známy najmä voľnou maliarskou a grafickou tvorbou. Veľkú časť svojej kariéry intenzívne venoval úžitkovej grafike, hlavne navrhovaniu knižných obálok, tvorbe značiek a plagátov. Emil Bačík pochádzal z Piešťan a už ako šestnásťročný išiel študovať do Prahy. V rokoch 1945 až 1948 študoval na pražskej Štátnej grafickej škole a pokračoval na Vysokej umeleckopriemyselnej škole v Prahe v odbore voľnej aj úžitkovej grafiky u profesora Antonína Pelca. Štúdium v roku 1950 však z rôznych dôvodov musel ukončiť. Vrátil sa do Bratislavy, kde pôsobil celý život ako maliar, grafik, úžitkový grafik, ilustrátor a pedagóg. Najtvorivejším obdobím Emila Bačíka v grafickom dizajne však boli práve šesťdesiate roky. Upevnil si svoju pozíciu knižného grafika a na spoluprácu ho prizvali ďalšie vydavateľstvá. Navrhoval výtvarné riešenia prebalov a väzieb kníh a mnohé knižky aj ilustroval. Začiatkom šesťdesiatych rokov Bačík navrhol obálky a väzby viacerých odborných publikácií. Pri graficko-dizajnérskej práci Emila Bačíka nemožno opomenúť jeho návrhy log a značiek.
Gabriela Ondrišáková
