More Than Human Design – medzidruhová komunikácia a nové prístupy v dizajne. Rozhovor Lenky Hámošovej so Zuzanou Zmatekovou

Zuzana Zmateková [1] je textilná dizajnérka, ktorá vo svojej tvorbe experimentuje s textilným materiálom. Do textilu napríklad premieta estetiku slovenskej modernej architektúry, alebo 3D sken priestoru. Textil je pre ňu médiom, prostredníctvom ktorého komunikuje svoj pohľad na súčasné spoločenské dianie a svoju autorskú výpoveď. No jej rôznorodé aktivity presahujú hranice textilného dizajnu. Na základe našich študijných a pracovných skúseností zo zahraničia a spoločnej skúsenosti z festivalu Uroboros: Dizajn v znepokojivej dobe, kde Zuzana viedla workshop, sme sa rozprávali o nových prístupoch v dizajne, o dizajne preberajúcom rolu kritického umenia, o prínose výskumného dizajnu pre medziodborovú spoluprácu a o tom, ako tieto témy zatiaľ (skoro vôbec) nerezonujú na slovenskej scéne. 

Lenka: Ako sme svedkami prebiehajúcej klimatickej krízy a jej celoplanetárnych dôsledkov, začína nám byť jasné, že je za ňu zodpovedné necitlivé počínanie človeka. V globálnej dizajnérskej obci začína byť momentálne veľmi horúcou témou tzv. more-than-human prístup v dizajne – koncepčný odklon od human-centred dizajnu, ktorý zadefinoval dizajnové postupy orientované výhradne na pohodlie a účely človeka na dlhé desaťročia dopredu. Ja som na tento pojem narazila prvýkrát v prednáške More Than Human Centred Design na konferencii Interaction 18 od Anab Jain zo štúdia Superflux, v ktorej apeluje na dizajnérov, aby zohľadňovali potreby aj iných druhov, nie iba človeka. Odvtedy sledujem, ako táto téma presakuje do rôznych ďalších konferencií, festivalov, výskumných projektov, do prác dizajnérov tvoriacich na poli špekulatívneho a kritického dizajnu, ale ojedinele už aj do tvorby jednotlivých praktizujúcich dizajnérov. Ty si na festival Uroboros priniesla workshop s názvom Interspecies Communication (medzidruhová komunikácia), čím si sa dotkla práve témy inklúzie a hľadania spôsobov komunikácie s ďalšími biologickými druhmi. Ako si sa dostala k tomuto prístupu v dizajne a čo pre teba znamená?

Zuzana: Ja som osobne celkom zmätená zo všetkých tých nových typov dizajnu. Mám pocit, že aj samotní pedagógovia a dizajnéri na Aalto University, kde pôsobím v súčasnosti, sú momentálne v procese hľadania a definovania jednotlivých nových kategórií alebo foriem dizajnu. V rámci teórie sa napríklad snažia o vytvorenie jednotnej terminológie a o presnejšie vymedzenie jednotlivých typov nových konceptov dizajnu. No je to ťažké, keďže sa na rozdiel od tých starých, jasnejšie zadefinovaných foriem dizajnu ako je priemyselný či textilný dizajn, značne odlišujú tým, že sa mnohokrát prelínajú, alebo dopĺňajú.

Prvý rok na Aalte sme mali všetci magistri nejaké spoločné povinné predmety – magisterské štúdium na Aalto je koncipované tak, aby sa študenti  rôznych odborov premiešali a spoločne pracovali na projektoch, ktoré sú mimo ich pôvodné zameranie. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa tieto odlišné prístupy zmýšľania v dizajne prejavili v rámci dizajnérskeho projektu, ktorý primárne s ich odborom nijako nesúvisel. Tieto povinné spoločné predmety sa väčšinou zameriavajú na výučbu nových spôsobov teoretického a praktického výskumu v dizajne, ako aj na prezentáciu nových foriem dizajnu. Potom je už na každom študentovi či a ako tieto nové informácie zužitkuje vo svojej vlastnej tvorbe. Ale konkrétne v textile alebo v móde som nemala pocit, že by sa tieto nové prístupy výrazne prejavili v tvorbe študentov. Skôr si potom riešia študenti svoje autorské zamerania.

Lenka: Tvoj workshop Interspecies Communication, ktorý si prezentovala na festivale Uroboros, vznikol počas tohto prvého ročníka?

Zuzana: Áno. V rámci odboru Contemporary Design prijala škola minulý rok novú profesorku Juliu Lohman. Keďže sa Julia vo svojej tvorbe venuje kritickému a špekulatívnemu dizajnu, jej pôsobenie na škole primárne podporuje rozvoj tohto druhu myslenia v medziach dizajnu. Rovnako podnietila otvorenie predmetu s názvom Critical Design Practise. Tento nový predmet začala učiť len minulý rok a Julia ho viedla aj s teoretičkou odievania Annamari Vänskä a potom ešte s fínskou dizajnérskou Pirjo Haikola, ktorá žije niekde pri Austrálii, profesionálne robí potápanie, pozoruje a fotí s vedcami morské živočíchy a sleduje stav morí, a tak. Všetky tri mali trochu iný pohľad na to, ako by mal kurz vyzerať a čo by sa mali poslucháči naučiť. Nikto úplne nevedel, ako bude kurz prebiehať a ako sa podarí. Podľa môjho názoru to bol výnimočný a oči otvárajúci kurz. I keď nie všetci moji spolužiaci boli z kurzu rovnako nadšení ako ja. Ja som mala tak trochu aj šťastie, keďže som bola v skupine so super motivovanými ľuďmi. Jedna členka môjho tímu – Aino, študovala na Goldsmiths v Londýne a vedela toho o kritickom a špekulatívnom dizajne už celkom veľa. Aino nás dosť posunula, keďže poznala tieto typy projektov a mala pre nás všetky potrebné referencie. Na Aalto je kritický a špekulatívny dizajn ešte stále relatívne nový a stále sa rozvíjajúci prístup v dizajne. Škola má však veľký záujem o jeho napredovanie, čo sa prejavuje hlavne tým, že tu investujú nemalé prostriedky do prednášok a prezentácii odborníkov a dizajnérov zo zahraničia, ako aj podporovaním výskumných projektov tohto typu na škole.

Lenka: Čo myslíš, má to význam sa tomuto prístupu venovať vo vlastnej tvorbe? Nie je to len ďalšie módne slovo, ďalší buzzword? Má more-than-human dizajn potenciál etablovať sa až tak, ako sa etabloval human-centred dizajn?

Zuzana: Myslím si, že tento typ dizajnu sa v budúcnosti postupne etabluje a postupne sa stane rovnako rešpektovanou disciplínou dizajnu akou je v súčasnosti napríklad produktový dizajn. Mnohí dizajnéri sú všeobecne frustrovaní z toho, že dizajn sa zameriava len na ľudí a uspokojovanie ich potrieb, predaj a profit. Hlavne mladá generácia dizajnérov si je vedomá rôznych spoločenských zmien, ktoré sa dejú (klimatické, ekologické) a to ich bude motivovať k tomu, aby začali rozmýšľať o veciach inak. To bude taký hnací motor, či chceš alebo nie. Špekulatívny a kritický dizajn je momentálne skôr taký underground v dizajne, nie veľa ľudí, aj zo sveta dizajnu, sa nad týmto pojmom zamýšľa a keď aj áno, tak nie úplne mu rozumie, ale postupne bude podľa mňa populárnejší a bude sa rozvíjať. Nie je to len módny výstrelok.

Lenka: To súhlasím. Došli sme do bodu, že pokiaľ sa niečo zásadné nezmení v tom, ako veci vznikajú, tak sa nepohneme ďalej. Vyzerá to, že problém je naozaj v tom, že človek je v strede všeobecného záujmu a nič iné sa tam už nezmestí. Na druhej strane, asi nie každý odbor dizajnu za môže teraz obrátiť smerom od človeka. Konkrétne asi aj v tvojom prípade,v odbore textilný dizajn – vieš si predstaviť, že by si nenavrhovala textil humanocentricky? Dá sa to vôbec? Dáva to zmysel, aby si pri práci s textilom myslela aj aj na iné druhy?

Zuzana: More-than-human-centred dizajn sa v textile a móde veľmi uplatniť nedá, keďže táto dizajnérska disciplína priamo súvisí s človekom. Toto odvetvie dizajnu potrebuje iné praktiky a postupy na riešenie svojich problémov, ktoré vyžadujú iný prístup. Kritický a špekulatívny dizajn bol však istým spôsobom implementovaný do rôznych konceptov v móde už dávno v minulosti. Odev však vždy bude do centra svojej pozornosti klásť človeka a budovanie jeho identity. Ak však hovoríme o šírení  poznatkov o nejakej problematike, nové formy dizajnu môžu výrazne prispieť k pochopeniu problému. Dizajn ako prostriedok budovania povedomia o problémoch však musí byť kolaboratívny.

Lenka: Kolaboratívny s inými druhmi?

Zuzana: Skôr som myslela kolaboratívny s ľuďmi z iných odborov, ktorí môžu prispieť k tomu, aby sa do konverzácie na nejakú tému pridali aj iné druhy. Kto vie. Napríklad aj náš projekt je príkladom kolaboratívneho dizajnu tohto druhu, keď sa mediátormi komunikácie medzi inými tvormi a človekom stali odborníci –  zoológovia a ľudia vzdelaní v oblasti prírodných vied. Čiže keď chceš spätne riešiť nejaké problémy, ktoré zapríčinila ľudská aktivita a chceš tým, že riešiš ako pomôcť ostatným organizmom, aby mohli zase žiť vo svojom prostredí, tak dizajnér v konečnom dôsledku potrebuje spolupracovať s ľuďmi z iných odvetví, ktorí majú dostatočné informácie, robia výskum a majú kvalifikáciu na to, aby ti pomohli v tom, čo máš dizajnovať, čo máš robiť. Ja sa na to pozerám z tohto uhla pohľadu.

Lenka: Je to logické. V textile je asi momentálne najväčší problém ten environmentálny…

Zuzana: Problematika textilnej produkcie je hrozne komplexná a komplikovaná. Ak sa bavíme o kritickom dizajne, ten môže prispieť k upriamovaniu pozornosti na iné aspekty textilnej produkcie a tým ovplyvniť zmýšľanie bežného spotrebiteľa, čo sa už deje. My sme sa v našom projekte zamerali na empatiu, cez ktorú sa človek vie vžiť do kože toho druhého a do toho, čo prežíva. Táto sebaidentifikácia s druhým prispieva k pocitu spolupatričnosti a k aktivite, ktorá pomáha ochraňovať jeden druhého. Toto ale nefunguje pri organizmoch, ktoré je potrebné chrániť, ktoré sú také malé, že ich bez optického prístroja ani nevidíš, no pritom sú pre teba dôležité, ako je napríklad fytoplanktón. Ako vlastne upozorníš na masové vymieranie fytoplanktónu, keď je to niečo, čo je mimo zorné pole ľudí, ale zároveň je pre nás tak nesmierne dôležité?

Lenka: Čiže otázka nie je len, ako komunikovať s fytoplanktónom, ale aj ako vôbec celý tento problém odkomunikovať verejnosti?

Zuzana: Existujú rôzne projekty, ktoré sa o to snažia. Mám pocit, že takýto typ dizajnu preberá momentálne úlohu kritického umenia. Pracuje s objektami, stáva sa umením, je trefnejší, kritickejší, lepšie uchopí problematiku ako nejaká inštalácia v galérii.

Lenka: To je dosť zaujímavá myšlienka. Ja som to osobne vždy brala skôr ako chybu, keď niekto označuje takéto dizajnové projekty za voľné umenie. Na druhej strane, je pravda, že keď sa oprostíme od týchto nálepiek a škatuliek, tak v prvom rade ide hlavne o to, či sa podarí odkomunikovať myšlienku, upozorniť na nejaký dôležitý spoločenský problém, prípadne zmeniť uvažovanie ľudí o niečom, čomu sa nedostáva dostatok priestoru v bežných médiách. Rôzne odvetvia dizajnu využívajú široké spektrum vedomostí – či sú to princípy vizuálnej komunikácie, psychológie, alebo rôzne kolaboratívne metódy navrhovania, čo vie výraznejšie prispieť k porozumeniu problematiky, ako nejaká konceptuálna inštalácia v galérii, ktorú sprevádza A4-ka kurátorského textu, ktorú si možno nikto neprečíta, a ak áno, tak tomu nemusí rozumieť.

Zuzana: Určite. Na Aalto University v rámci predmetu Design Research dizajnérsky objekt slúži na tento účel a interakcia s ním má nasmerovať k posunom v uvažovaní o ľudských aktivitách. Produkt slúži zároveň ako predmet výskumu, zaznamenávajú sa reakcie naň, ktoré sa neskôr vedecky vyhodnocujú. Ako príklad môže slúžiť jeden z projektov uvedený v publikácii Static! Designing for Energy Awareness od Ramia Mazé (2011).

Rozhovor Lenky a Zuzany sa tu neskončil ale pokračoval ďalej: o nových metódach v dizajne, jeho dôležitých témach a o Zuzaninom workshope Interspecies Communication na festivale Uroboros.

[1] Rozhovor so Zuzanou Zmatekovou o jej tvorbe sme nedávno uverejnili v časopise Designum: Jurkyová, L.: Za hranice tradičného vnímania a chápania textilného dizajnu. Designum, roč. XXVI., č. 1, 2020, s. 4-13.