Výstavy a programy – tímová práca (nielen) SCD

V januári 2014 som nastúpila v Slovenskom centre dizajnu na Oddelenie projektov, ktoré sa prioritne venovalo výstavám a súťažiam. Kým som po šiestich rokoch, v januári 2020, odchádzala na materskú dovolenku, toto oddelenie viackrát zmenilo nielen názov, ale aj pracovnú náplň, začlenenie v rámci organizácie a vedenie. V roku 2016, keď ho ešte riadila Margita Michlíková, jeho dlhoročná vedúca, bolo premenované na Oddelenie súťaží a výstav. Po jej odchode bolo začlenené do kancelárie riaditeľky SCD a v roku 2019 sa opäť stalo samostatným oddelením s názvom Oddelenie produkcie a programov pre verejnosť pod mojím vedením. Tieto zmeny samozrejme súviseli i so zmenami v SCD, keď Katarínu Hubovú na poste riaditeľky vystriedala Mária Rišková, s nadväzovaním nových spoluprác, ale najmä s „rozrastaním sa“ organizácie a tým aj množstva a diverzity jej aktivít.

Hoci  článok vznikol pri príležitosti 30. výročia SCD, rada by som ho  využila na ohliadnutie sa za tým, čo poznám z vlastných skúseností – na to, čo sa za posledných šesť rokov v oblasti výstav a sprievodných programov podarilo,  a čo zostalo v rovine nenaplnených plánov alebo (asi až utopických) prianí.

Samozrejme, že naša práca nadväzovala na prácu našich predchodkýň. Na oddelení v minulosti pracovali Viera Brhlovičová, Katarína Hubová, Jana Oravcová, Nina Gažovičová, Eva Trilecová, Erika Trnková a už spomínaná Margita Michlíková. V období, keď ešte SCD nedisponovalo vlastnými výstavnými priestormi, sa oddelenie venovalo najmä organizácii Národnej ceny za dizajn (ktorá sem patrí i dnes), výstavám v externých priestoroch a organizovaním súťaží pre klientov (napr. vizuálne identity, logá, nosiče ocenení, atď.). Koncom roka 2006 sa vďaka ich úsiliu a s podporou Natálie Galbavej, dnes zástupkyne riaditeľa pre ekonomické záležitosti SCD, podarilo založiť galériu dizajnu, vtedy ešte pod názvom Výstavný a informačný bod Satelit na Dobrovičovej ulici v Bratislave. Do Hurbanových kasární sa galéria presťahovala v roku 2013, oddelenie ju z Jakubovho námestia nasledovalo postupne v rokoch 2016 – 2017. Koordinácii výstav a fungovaniu galérie sa na oddelení v rokoch 2007 – 2013 venovali postupne Dáša Dúbravová, Alexandra Niczová, Silvia Kružliaková a Mária H. Nepšinská. Vlastným výstavným priestorom vzniklo miesto nielen na organizáciu výstav a projektov z externého prostredia, ale i výstav produkovaných SCD, ktoré často mapovali históriu domáceho dizajnu. Bol to teda výrazný míľnik i v prípravách na vznik Slovenského múzea dizajnu. Programy pre verejnosť v nadväznosti na výstavy v Satelite začala rozbiehať Mária H. Nepšinská v spolupráci s dizajnérkou Kristínou B. Hrončekovou.

Ďalej sme pokračovali aj v dlhodobých projektoch a spoluprácach. Jedným z dôležitých podujatí, fungujúcim dodnes, je Fórum dizajnu, ktoré v roku 1996 založili Katarína Hubová a Ivan Čobej ešte na pôde VŠVU a po presune pod SCD (v roku 2005) ho Katarína Hubová spolu s Adrienou Pekárovou zastrešovali  až do roku 2017. Dnes sa mu externe venuje Zuzana Duchová. Z projektov, ktoré fungovali viacročne, spomeniem napríklad outdoorovú galériu vo výkladoch prevádzok bratislavského Starého mesta Parter Gallery. Tú sme ako sprievodné podujatie festivalu Dni architektúry a dizajnu pripravovali v rôznych obmenách od roku 2012 až do roku 2017. A samozrejme, jednou z najväčších aktivít oddelenia je organizácia Národnej ceny za dizajn (na krátky čas bola vyňatá priamo pod riaditeľku SCD), ktorá v posledných rokoch výrazne zmenila svoju tvár a ktorú ďalšie veľké zmeny určite ešte čakajú. Od odchodu Margity Michlíkovej sa jej koordinácii externe venuje Soňa Trubíniová.¹

VÝSTAVY V GALÉRII DIZAJNU SATELIT 2014 – 2020

Satelit v tom období zmenil názov. Z Výstavného a informačného bodu Satelit sa stala Galéria dizajnu Satelit. Z výkladov na Kollárovom námestí zmizol veľký nápis SATELIT a nahradilo ho nové označenie v podobe loga od Ondreja Jóba, vrátane navigačných prvkov odkazujúcich na výstavné priestory Slovenského múzea dizajnu. Podarilo sa i viacero ďalších menších opráv a úprav (napr. zatiaľ aspoň provizórne „kinečko“, či digitálne pútače vo výkladoch), no vysnívané označenie Hurbanových kasární ako miesta pre dizajn, či skultivovanie priestorov, ktoré slúžia ako prechod medzi výstavnými priestormi, zostáva i naďalej cieľom do budúcnosti. Asi najkrajšou (i keď do budúcnosti asi aj najvzdialenejšou) je predstava Hurbanových kasární ako akéhosi bratislavského MuseumsQuartier, kde parkovisko nahradí život, zeleň, kultúrne podujatia či umelecké inštalácie…

Neustále sme sa pokúšali optimalizovať aj chod galérie. Od začiatku fungovania tu mali priestor na prezentáciu nielen profesionálni tvorcovia, ale i študentské projekty. Počas roka sme v jej priestoroch zvykli usporiadať až jedenásť rôznych výstav, čo sa s víziou rozvíjania programov pre verejnosť – pri našom poddimenzovanom stave zamestnancov, ukázalo ako nefunkčná kombinácia. Ďalším cieľom bolo preto znížiť počet výstav a nájsť finančné možnosti, ako do tímu pribrať aspoň externých spolupracovníkov. V rámci galérie vznikli výberové komisie, ktoré každoročne pomáhajú selektovať prihlásené projekty a vytvárať výstavný plán. Výstavám sme predĺžili (podľa možností) ich trvanie. Do tímu prišla Juliana Mrvová, asi najvšestrannejšia a najpracovitejšia pomocná ruka, akú sme si mohli priať. 

VZNIK GALÉRIE V PODKROVÍ SMD

Galéria v podkroví SMD alebo Podkrovie SMD boli dočasne používané názvy výstavných priestorov, ktoré sú už dnes označené ako Slovenské múzeum dizajnu. Od roku 2015 sa tu konali výstavy prevažne z dielne SMD (výstava Miroslava Cipára, Jana Meisnera, Farebná šeď – Buntes Grau), ktoré v rokoch 2016 a 2017 striedali výstavy Národnej ceny za dizajn (v roku 2016 bola druhá časť NCD inštalovaná v Satelite). Od júna 2018 tu návštevníci môžu nájsť prvú dlhodobú expozíciu SMD s názvom 100 rokov dizajnu  / Slovensko 1918 – 2018. Vznik druhého výstavného priestoru SCD výrazne ovplyvnil prácu na oddelení, to je i dôvod, prečo ho tu spomínam. Namiesto jednej galérie sme organizačne zabezpečovali chod dvoch, počet piatich brigádnikov, ktorí sprístupňovali výstavy návštevníkom, narástol na pätnásť. A vďaka kolegom z múzea a financiám z múzejného rozpočtu, sme mohli nadviazať ďalšiu externú spoluprácu a začať s rozvíjaním pravidelného programu pre verejnosť.

PROGRAMY PRE VEREJNOSŤ

Táto časť mojej práce v SCD je mi najbližšia, asi aj preto v nej vidím najväčšie rezervy a nenaplnené predsavzatia. Zároveň pri spätnom ohliadnutí vidím aj projekty, ktoré po nás zostali. Ako som už spomínala, sprievodné programy k výstavám v Satelite naštartovala Mária H. Nepšinská spolu s Kristínou B. Hrončekovou v roku 2013, v čom sme s Kristínou po mojom príchode pokračovali. Súbežne s ňou, i po ukončení spolupráce, som program pre žiakov a študentov škôl viedla aj ja. K výstavám sa pravidelne konali komentované prehliadky pre širokú verejnosť s autormi a kurátormi výstav. Veľká zmena nastala v rokoch 2015 – 2016, keď vznikol výstavný priestor SMD, čím sa väčšmi prepojila spolupráca s kolegami z múzea. Zároveň nová riaditeľka SCD Mária Rišková tieto aktivity výrazne podporovala.  

Programy, ktoré sme pripravovali, väčšinou nadväzovali na prebiehajúce výstavy. Tie, ktoré s nimi nesúviseli, sme organizovali buď v rámci rôznych cyklov alebo na témy, ktoré sa vzťahovali k rôznym aktuálnym problémom dizajnu.  Boli to programy, ktoré produkovalo SCD, prípadne vznikali v koprodukcii. Často sme spolupracovali so školami, najmä s VŠVU. Vďaka iniciatíve Patrika Illa sa v Satelite konala séria prezentácii s tvorcami súčasného skla (Jakub Berdych Karpelis / Qubus, Milan Hlaveš, Petr Nový, Jiří Pelcl). V spolupráci s VŠVU sme hostili i čínskeho profesora grafického dizajnu Li Xu, dvojicu tvorcov písma z Južnej Ameriky (Joaquín Contreras & Miguel Hernández) či poľských dizajnérov Viktoriyu Grabowsku a Filipa Zagórskeho . Vďaka spolupráci so vzdelávacím centrom Edufactory by Pixel Federation sa v Satelite konal Art Duel a odštartovanie pilotného projektu školy vývoja hier Skill Drill. Z herného prostredia bola aj séria prednášok z dielne SGDA (Slovak Game Developers Association), ktoré sa v Satelite konali v rokoch 2017 – 2019. So Slovak Fashion Council sme viac rokov  spolupracovali na príprave Letnej akadémie módy a následnej výstave prác (2016 – 2019). Letný tábor pre deti v Satelite pripravoval aj tím Ateliéru interiérových dizajnérov KENDU, ktorý sa konal pod názvom Renesančné deti v rokoch 2015 – 2017. V roku 2017 sa nám podarilo v spolupráci s viedenským MAK-om (Museum für angewandte Kunst) zorganizovať jednodňovú exkurziu pri príležitosti Svetového dňa secesie. Široká verejnosť sa mohla zúčastniť organizovaných prehliadok v múzeu i prehliadky Viedne, zameranej na secesné pamiatky. Pravidelne sme sa zapájali (a stále sa aj zapájame) do festivalov, akými sú alebo boli Noc múzeí a galérií, Dni architektúry a dizajnu, Bratislava Design Week, Bratislava Art Festival, Biela noc, Noc výskumníkov, WhatCity a ďalšie. Podobných koprodukovaných akcií, najmä prednášok a prezentácii bolo viac a verím, že aj v budúcnosti ich veľa ešte bude. Minimálne do doby, kým v SCD vznikne samostatné vzdelávacie oddelenie je aj toto cesta, akou prinášať návštevníkom bohatý a rozmanitý program.

Programov, ktoré sme pripravovali v SCD, či a už konali v nadväznosti na výstavy alebo pri inej príležitosti, bolo veľké množstvo. Rada by som pripomenula  najmä tie, ktoré boli pre nás nejakým spôsobom významné. V roku 2015 sme v spolupráci s Goetheho inštitútom a Bauhaus Dessau pripravili prvý slovenský Bauhausfest, ktorý vďaka jeho atmosfére dodnes vnímame ako jedinečné podujatie. Workshop tvorby papierových kostýmov a následný „maškarný ples“, na ktorom sa účastníci menili na tanečné figuríny pod vedením kurátora Torstena Blumeho a umelkyne Lindy Pense, bol veľkým zážitkom pre zúčastnených i divákov. Z podobných jednorazových aktivít, ktoré zanechali veľký dojem a mali aj skvelú spätnú väzbu, bola výstava Piráti a pionieri, ktorá sa konala v roku 2017 v Novej synagóge v Žiline v rámci festivalu Fest Anča. Išlo o interaktívnu výstavu ponúkajúcu návštevníkom možnosť zahrať si slovenské počítačové hry z obdobia rokov 1987 – 1993 na pôvodných počítačoch Didaktik, ktorú kurátorsky pripravil Maroš Brojo. Bolo to podujatie, na ktorom návštevníci spomínali na detstvo a niektorí dokonca priviedli svoje deti, aby mali možnosť vidieť, na čom sa hrávali v rovnakom veku – rovnako, ako v expozíciách Slovenského múzea dizajnu. Staršie generácie chodia spomínať a tie najmladšie zisťovať, že existovali predmety ako vytáčací telefón či čiernobiely televízor.

V roku 2016 sme v spolupráci s Katarínou Kosánovou rozbehli pravidelné programy pre deti pod názvom Deti vo forme. Tento cyklus sprevádzal výstavy Národná cena za komunikačný dizajn 2016 (v spolupráci s Annou Ulahelovou vznikol aj sprievodca pre deti Dizajn hrou), s podnázvom Leporelo o dizajne výstavu Jana Meisnera, výstavu Farebnú šeď – Buntes Grau (okrem klasickým nedeľných programov pribudli aj Farebné stredy) a výstavu Národná cena za produktový dizajn 2017. V roku 2018, odkedy sa cyklus zameriava na  výstavu 100 rokov dizajnu, prevzala jeho vedenie Gabriela Rybáriková, ktorá bola posledné dva roky aktívnou externou spolupracovníčkou a dnes vedie celé oddelenie. Vďaka grantovému programu Ars Bratislavensis sa nám podarilo k tejto výstave pripraviť i dvoch detských sprievodcov, ktorých môžete na výstave nájsť dodnes. Sú rozdelené podľa veku (6-12 rokov, 12+ rokov) a okrem samotného dizajnu sa venujú i aktuálnym celospoločenským témam. K výstave sa pravidelne konali aj komentované prehliadky kurátorov a ich hostí pre verejnosť a nespočetné množstvo pre žiakov a študentov.

Od roku 2017 sa vďaka iniciatíve Edičného oddelenia SCD konala séria prezentácií časopisu Designum (ako nová forma programu pre verejnosť) i uvedenie knižných noviniek, kam bývali prizývaní dizajnéri, ktorí pracovali na aktuálnom čísle časopisu. V rovnakom roku sme rozšírili sprievodný program k Národnej cene za dizajn, čo sa nám podarilo v ostatných rokoch, i vďaka grantom a skvelej spolupráci s kurátormi, zopakovať. V roku 2017 sa (okrem iného) v spolupráci s platformou in the midl forum konala konferencia a workshop s názvom in the midl design forum. V roku 2018 sme spolu s kurátorkou aktuálneho ročníka NCD Evou Šimovičovou (Kašákovou) zorganizovali bohatý program na Fakulte architektúry STU, kde sa konala výstava. V roku 2019 to bola konferencia Dizajn & biznis zameraná na rôzne formy podpory pre dizajnérov. Každoročne program sprevádzali aj vernisáže, galavečery, komentované prehliadky, prezentácie ocenených či workshopy pre deti.

Bohatý sprievodný program sme vytvorili i k výstave Nebáť sa moderny!, ktorá sa konala v Historickom múzeu SNM na Bratislavskom hrade. V spolupráci s Máriou Rojko vznikol krásny sprievodca výstavou, určený pre detských divákov. Súčasťou programu, okrem tematických prehliadok s kurátormi, boli i podvečerné a víkendové kurzy s dizajnérmi a výtvarníkmi, ktoré odkazovali na spôsob výučby na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, ktorej sa výstava venovala. Mimoriadne hrdí sme boli na detské workshopy vo forme letného týždenného tábora, kde sa deťom okrem nás venovali priamo dizajnéri. Tento formát s názvom Nebáť sa dizajnu! odkazoval na fungovanie Detského oddelenia bratislavskej ŠUR. Verili sme, že to bude prvý ročník každoročného podujatia, no nasledoval pandemický rok 2020, ktorý pozastavil či pozmenil mnoho plánov. V roku 2019 sme pripravovali v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Dizajn a inovácie viacero aktivít pre študentov i verejnosť, ktoré sa (zatiaľ) nekonali. Podarilo sa však vydať didaktický materiál (nielen) pre deti, ktorý odkazuje na novo vzniknuté Výskumno-vývojové oddelenie SCD INOLAB i na skvelú výstavu MAK DESIGN LAB v partnerskom viedenskom múzeu. 

Rok 2020 mnohé aktivity pozastavil, no našťastie iné presmeroval a upgradol. Možno ste už zachytili vynovený formát pre verejnosť s názvom Klub dizajnu, ktorý sa presunul do online priestoru vo forme videa i podcastu. Prvé dva diely (s hosťami Patrikol Illom a Lenkou Sršňovou) sa konali ešte v priestoroch výstav v roku 2019. Tento rok je zároveň Rokom slovenského dizajnu a verím, že kolegovia pripravujú skvelý program, ktorý ľuďom opäť trochu viac priblíži domáci dizajn.

Práca na výstavách a programoch pre verejnosť je vždy prácou v tíme. Celý tím SCD spolupracuje medzi sebou. Vzniklo nespočetné množstvo ďalších akcií, niektoré na tomto oddelení, iné a mnohé z iniciatívy kolegov z iných oddelení (tu by som mohla vymenovať takmer všetkých minulých i súčasných kolegov). Obe riaditeľky, ktoré som mala možnosť v SCD zažiť, boli veľmi aktívne v produkovaní výstav a programov. Zároveň každé nové zloženie tohto tímu si musí overiť niektoré zákonitosti v praxi. Ďalšia dôležitá spolupráca prebieha je s externými inštitúciami, dizajnérmi a výtvarníkmi, so študentmi i pedagógmi, naprieč generáciami širokej i odbornej verejnosti. Vzniká množstvo nápadov, na ktorých je samozrejme i veľa práce. Mnoho z týchto nápadov si vyžaduje systematický prístup. Vo vytvorení stabilného zázemia pre programy, pre školy, pre dizajn v školskom učive, pre didaktické materiály, inkluzívne projekty, programy pomáhajúce priamo komunite dizajnérov, spolupráce s firmami,… Systematickú prácu pri napĺňaní všetkých minulých i budúcich vízií. Preto veľmi prajem SCD plnohodnotné oddelenie, ktoré bude mať priestor venovať sa prioritne práci s verejnosťou.

¹za doplnenie informácií ďakujem Kataríne Hubovej.