Virtuálna develoutópia na Nivách

V sobotu 9. novembra sa v okolí dočasnej autobusovej stanice v Bratislave konal prvý zo série verejných happeningov pod názvom Virtuálna develoutópia. Tento kritický projekt vo forme interaktívnej site-specific inštalácie pomocou prostriedkov vizuálnej komunikácie a virtuálnej reality reaguje na kuriózne vízie rôznych bratislavských developerov. Tie sa v rôznych podobách dostávajú do povedomia Bratislavčanov v súvislosti s prebiehajúcou výstavbou nového centra Bratislavy, nazývaným aj Manhattan, alebo Downtown.

Rôzne developerské spoločnosti stavajú na relatívne malom pozemku viacero projektov, čo vyvoláva opodstatnené obavy týkajúce sa hustoty obyvateľstva, dopravného zaťaženia a v neposlednom rade gentrifikácie nových a susedných štvrtí. O tomto radikálnom developmente a jeho potenciálnych dôsledkoch sa toho už napísalo veľa, no aj napriek tomu nebol dostatok priestoru na riadnu verejnú a odbornú diskusiu. Z hľadiska vizuálnej komunikácie je zarážajúce, že sa v jednom vizuále bežne mieša informačná funkcia s reklamnými stratégiami a projekty tak nie sú komunikované verejnosti vizuálne transparentným spôsobom. Iniciatíva zorganizovať takýto happening vznikla v snahe poukázať na na tento fakt spôsobom, kedy môže divák dostať priestor na zamyslenie sa a reflektovať na prezentovanú víziu v priamom kontraste so súčasnou realitou. Diváci, ktorí zareagovali na výzvu zúčastniť sa happeningu a náhodní okoloidúci, dostali možnosť ponoriť sa do bizarnej syntézy developerských utópií vo virtuálnej realite presne na mieste, ktoré zobrazujú. Nasadením VR headsetu sa ocitli vo fiktívnej 3D bubline, a dokázali zažiť konkrétny verejný priestor tak, ako „mal vždy vyzerať“, na základe doslovného poňatia developerských vizuálov.

Jednou zo zobrazených lokalít bol priestor pred Design Factory, bezprostredne pod rozostavanými vežami Skyparku. Po nasadení headsetu zmizli všetky vizuálne rušivé detaily: od oploteného staveniska, cez parkovisko plné áut, až po neodpratané napadané lístie miešajúce sa s odpadkami. Nahradili ich stánky s dobre známym bratislavským street foodom, konzumujúci mladí ľudia a prudko instagramovateľné atrakcie vo forme pouličného umenia. Tento beauty filter zároveň odretušoval aj samotnú budovu Design Factory, kedže je známe, že developer s jej zachovaním nepočíta. Na oblohe nechýbajú dramatické, zapadajúcim slnko osvetlené oblaky a saturácia farieb sa očividne vymkla spod kontroly. Divák sa v 3D bubline ocitá v prvej osobe v úlohe participujúceho konzumenta: v jednej ruke hot-dog, v druhej mobil zachytávajúci unikátne fotografické momentum. Mentálny odstup od reality vytvárajú len rôzne nápisy umiestnené všade naokolo, ktoré sú afirmáciami zobrazovaného, čím podtrhujú absurdnosť samotného obsahu. Po sňatí headsetu z hlavy sa návštevník virtuálnej reality bezprostredne vracia do prítomnosti, v tom istom prostredí, s uvedomením si kontrastu medzi dvoma realitami a vyvstávajúcou otázkou, či je taká vízia pre neho akceptovateľná alebo nie.

Prezentovaná virtuálna realita je samozrejme vizuálnou a obsahovou hyperbolou a namiesto snahy vyrenderovať presné zobrazenie budúcej štvrte uprednostňuje abstrahovanú syntézu vizuálneho jazyka a komunikačných stratégií, pomocou ktorých developeri svoje projekty prezentujú verejnosti. Virtuálne 3D koláže sú v prvom rade kritickým pohľadom na utopickú povahu developermi prezentovaných vízií z architektonických vizualizácií a iných propagačných materiálov. Tieto často nedostatočne zohľadňujú jednotlivé skutočnosti typické pre život v meste, zámerne nezobrazujú diverzitu obyvateľstva či mestskej kultúry a nahrádzajú ju lacnými atrakciami vo forme street food festivalov a treťotriedneho umenia. Vytvorením takto absurdnej fiktívnej reality a jej zobrazením výhradne vo virtuálnej realite je možné intímnym spôsobom divákovi sprostredkovať nahustenú koncentráciu rôznych symbolických zobrazení a emocionálnych triggerov, pomocou ktorých sa postupne vytvára prevládajúca idea novej štvrte.

Bezprostredné reakcie participantov happeningu len potvrdili domnienku, že v prípade výstavby bratislavského Downtownu chýba komplexný pohľad na vznikajúcu štvrť, ktorý by zjednotil predstavu o tom, čo to na pomedzí Nív a nábrežia vlastne rastie a aké zámery za touto výstavbou v skutočnosti sú. Viacerí sa zmienili, že si problematiku transparentného zobrazenia výstavby doteraz neuvedomili a zaujímali sa o konkrétnejšie informácie. Iní prišli zas s očakávaním objasnenia celkovej podoby budúcej štvrte, ktorá nie je nikde zobrazená komplexne a projekty sa prezentujú viac-menej len vo svojej vytrhnutej realite. Presne tohto problému sa Virtuálna develoutópia dotýka svojim absurdným zobrazením. Ak by sme sa mali totiž držať len toho, čo sa objavuje vo vizuálnych materiáloch od jednotlivých developerov, vznikne z toho nekonzistentne pôsobiaca vízia pozliepaná z vyprázdnených hesiel a fotobankových klišé v romantických odtieňoch západu slnka. Doteraz nebol záujem zobraziť celú štvrť spôsobom, ktorý by upresňoval napojenie jednotlivých projektov a verejných priestranstiev medzi nimi a zjednocoval architektonickú víziu na základe konkrétnych detailov. Pri pohľade na takto navrstvenú kompozíciu vidieť, že komunikačná stratégia budúcej štvrte sa vezie na vlne dočasných mestských funkcií a vypĺňa prázdne miesta konzumom a relatívne naivnými predstavami o budúcom komunitnom dianí na ulici. Kritické projekty tohto druhu preto idú tiež do ulíc a hľadajú priamu interakciu s publikom. Na tom, že je potrebná oveľa väčšia participácia obyvateľstva na dianí a výstavbe v meste sa zhodneme viacerí – hľadanie tej správnej formy a priestoru na ňu však je otázkou dlhodobejšieho procesu. Kritický dizajn vie asistovať v tomto procese zvyšovaním povedomia o konkrétnych témach, kladením si otázok týkajúcich sa našej predstavy o budúcnosti a odkrývaním skrytých foriem vizuálnej komunikácie.

Virtuálne 3D koláže z prvého happeningu sú dostupné tu a tu.

Projekt je súčasťou širšieho kritického bádania na poli vizuálnej komunikácie a jej transparentnosti dizajnérky Lenky Hámošovej a vzniká v spolupráci s internetovým magazínom o kritickej praxi grafických dizajnérov Critical Daily.