Venice Design 2019

Benátky sú čarovným mestom, v ktorom sa už dlhé desaťročia pravidelne stretávajú milovníci súčasného umenia, architektúry a filmu. Popri bienálnych prehliadkach a filmovom festivale tam každoročne prebieha aj výstava dizajnu, ktorú iniciuje Európske kultúrne centrum (European Cultural Centre – ECC), založené holandským umelcom Rene Rietmeyerom. Ide o organizáciu, ktorej hlavnou ambíciou je podporovať multidisciplinárny prístup v umení a kultúre, a to spájaním ľudí z rozličných miest a disciplín prostredníctvom sympózií, umeleckých rezidencií či výstav.

Výstava dizajnu (Venice Design) prebieha v Palazzo Michiel del Brusà , ktorý stojí na strategickom mieste pri Canal Grande. Tohtoročný už štvrtý ročník predstavuje vyše 50 tvorcov z 30 krajín a ponúka tak priestor na zamyslenie sa o čom je súčasný dizajn, respektíve o čom by mal alebo mohol byť. Dá sa povedať, že škála vystavených objektov je skutočne široká, čo sa týka ich materiálneho zaradenia (predmety každodennej potreby, environmentálny dizajn, móda, grafický dizajn…), ale aj čo sa týka samotného prístupu k dizajnu (objekty skúmajúce problémy súčasnej spoločnosti, objekty predovšetkým funkčné a objekty inklinujúce ku kontemplatívnemu vyjadreniu, bez hlbšej reflexie spoločenskej úlohy dizajnu).

Veľkou témou, o ktorú sa súčasní dizajnéri zaujímajú, je životné prostredie. Ide o pálčivé otázky, ku ktorým sa snažia vysloviť najmä mladí dizajnéri uvedomujúci si nutnosť nájdenia riešení a stratégií do budúcna. Za povšimnutie stoja napríklad práce študentov z londýnskeho Royal College of Art, medzi ktorými nájdeme sériu mydiel, ktorých štruktúra a farba (priesvitnosť) materializuje mieru znečistenia ovzdušia v rozličných veľkomestách. Zatiaľ čo mydlo New York a Paríž sú oku príjemné, mydlo Peking je takmer čiernej farby a odrádza nás použiť ho na telesnú hygienu. Ide o skutočne presvedčivý a aj vtipný spôsob nastavenia citlivosti publika voči ekologickej téme.

Veľmi estetickou inštaláciou je Óda na oceán nemeckej módnej dizajnérky Moniky Zabel, ktorá si je vedomá toho, že módny priemysel operujúci so syntetickými vláknami prispieva k narastaniu odpadu plastov a mikročastíc v moriach, oceánoch a v konečnom dôsledku aj v rybách. Má preto veľmi zodpovedný prístup k tvorbe a uprednostňuje recykláciu materiálu. Jej kolekcia Urban Pilgrims má pritom luxusný vzhľad: elegantné strihy, žiarivé farby a na dotyk príjemné látky. Rešpekt k prírode sa zrazu javí nie ako výsledok nátlaku ale ako vyslovene optimistická voľba prístupu k dizajnu. Niektoré extravagantné detaily a doplnky pritom pripomínajú publiku vodnú problematiku, ako napríklad čapice-kapucne, ktoré prerastajú až do masky ryby (inštalácia je inteligentne zacielená na Benátky – mesto karnevalu).
Pozornosť k materiálu, k šetrnému narábaniu s darmi prírody, k čistým až minimalistickým tvarom ergonomického charakteru a k dedičstvu kvalitnej ručnej remeselnej výroby, je viditeľná v mnohých kusoch nábytku a textílií vystavených v Palazzo Michiel del Brusà (spomeňme napríklad stoličku Design No.1 od štúdia Revology, ktorá ekologicky interpretuje slávny Thonetov model číslo 14) a taktiež v dielňach roztrúsených po Benátkach, ktoré si majú návštevníci možnosť pozrieť. Geografický pôvod dizajnéra sa pritom nezdá relevantný (severský dizajn nemá ďaleko od kórejského či talianskeho), čo len dokazuje, že súčasný dizajn uvedomelo operuje v globálnom svete.
Na výstave sa však nájdu aj predmety, ktoré majú od angažovaného dizajnu dosť ďaleko a skôr sa vyznačujú silnou inklináciou k riešeniu čisto estetických otázok, ako je to napríklad u objektov J. M. Szymanskeho a Alexandy Kohl. Ich svietidlá a lavice majú skulpturálny charakter, takpovediac im chýba určitá skromnosť tvaru, ktorá je v dizajne oceniteľná, ak nie nevyhnutná. Sami priznávajú ich hlboký záujem o tradičné dekoratívne umenie.

Veľmi diskutabilným predmetom na výstave je prototyp kapsuly Sarco určenej na eutanáziu, v ktorej si pacient stlačením gombíka sám privolá (vyvolá) vraj príjemnú smrť euforickým udusením. Je to objekt, ktorý už len kvôli funkcii, ktorú má spĺňať, nenechá nikoho ľahostajným. Tento prototyp, ktorý podľa očakávaní by mal začať legálne fungovať vo Švajčiarsku od budúceho roku, vzbudzuje rozporuplné pocity: na jednej strane je zrejmé, že ide o skutočne serióznu tému (keďže ide naozaj o ľudský život), teda určite hodnú dizajnérskej pozornosti, avšak na druhej strane futuristické riešenie tvaru posúva túto vážnu problematiku do spektakulárnej dehumanizovanej roviny s nádychom sci-fi, v ktorej takpovediac mizne decentnosť. Podaktorí návštevníci sú však vraj očarení.

Na záver zopakujme, že takisto ako pravidelné bienále umenia či architektúry, výstava Venice Design trpí rovnakou (snáď ale nevyhnutnou) diagnózou: keďže ide o prierez súčasnou tvorbou, sú tu diela zaujímavé a originálne, ktoré ponúkajú riešenia našich každodenných problémov, taktiež objekty estetické a funkčné, ktoré sa určite rýchlo uchytia v obchode, ale i luxusné kusy, ktoré znalcov pravého dizajnu príliš nenadchnú. Nejde o kritický argumentovaný pohľad na dizajn, ale skôr o repertoár tendencií v dizajne, z ktorých si návštevníci môžu sami vybrať.

Benátska výstava potrvá do novembra a vstup na ňu je zdarma. Ak sa teda vyberiete na tohtoročné bienále, určite si odskočte do Palazzo Michiel del Brusà a porovnajte rozdielne prístupy k dizajnu, ktoré ponúka. Ak ste dizajnérom, skontaktujte sa s ECC ako záujemca, ktorý snáď na budúci rok predstaví, čo sa robí v oblasti dizajnu na Slovensku.

VENICE DESIGN 2019

Palazzo Michiel del Brusà, Benátky, Taliansko
Pripravilo: European Cultural Centre Italy
Kurátori: Camille Guibaud a Anaïs Hammoud
Trvanie: 11. máj – 24. november 2019