Surrealistický svet Elsy Schiaparelli

Parížske Musée des Arts décoratifs túto jeseň predstavuje výstavu venovanú Else Schiaparelli (1980, Rím – 1973, Paríž), módnej dizajnérke, ktorú Jean Cocteau označil za najexcentrickejšiu zo všetkých tvorcov. Slovenskému publiku je asi menej známa ako jej súdobá konkurentka Coco Chanel.

Elsa bola výraznou osobnosťou medzivojnovej parížskej avantgardy. Obkolesená umelcami, umelkyňami a básnikmi, ktorí tvorili komunitu surrealistov, ako aj tými, ktorí sa pohybovali mimo nej, táto perfektná „škaredá kráska“, ako sa sama definovala, dokázala bravúrne preniesť umelecké inšpirácie do sféry módy.

Elsa pochádzala z talianskej aristokratickej rodiny. Jeden jej strýko bol významným astrológom, druhý – Ernesto, zase archeológom, objaviteľom hrobky kráľovnej Nefertari. Dvadsaťročná Elsa cestuje do Paríža a do Londýna, potom žije v s manželom New Yorku, kde sa zoznámi s Marcelom Duchampom a Man Rayom. V roku 1922, už rozvedená, sa usadí v Paríži, kde rýchlo prenikne do sféry haute-couture. Jej prvým mentorom je slávny Paul Poiret, pre ktorého pracujú mnohí moderní umelci (napríklad Raoul Dufy), známy svojimi extravagantnými večierkami. Francúzska metropola žije rytmom bláznivých dvadsiatych rokov (les Années folles), ktoré stimulujú kreativitu vo všetkých oblastiach. Parížska smotánka sa mieša s umelecko-literárnou bohémou.

O päť rokov neskôr sa Elsa vo Francúzsku, ale aj v Amerike preslávi trompe-l’oeil štrikovanými svetrami s motívmi mašieľ, ktoré si získajú srdcia publika. Jej kariéra potom zaznamená rýchly vzostup: jej firma má vyše 400 zamestnancov a v roku 1935 si Elsa môže dovoliť presťahovanie na námestie Vendôme, jednu z najluxusnejších parížskych adries. Tu zotrvá až do začiatku vojny, pred ktorou ujde do USA. Po vojne sa vráti do Francúzska a jej aktivity pokračujú ešte desať rokov. Medzi jej spolupracovníkmi je mladý, ešte len 19-ročný Givenchy…

Počas celej kariéry bola Elsina spolupráca s umeleckou avantgardou veľmi plodná: a to je práve hlavnou témou výstavy. Návštevníci objavia vo veľmi decentnej a zároveň originálnej scénografii (autorka Nathalie Crinière) nielen Elsine dielo, ale vďaka fotografiám a kresbám aj jej vzťahy s inými tvorcami z rozličných odvetí, kde čestné miesto patrí najmä obdobiu surrealizmu (Dalí, Man Ray, Meret Oppenheim, Leonor Fini, Dora Maar, Elsa Triolet…), a to najmä vďaka tomu, že rovnováha medzi obrazovým a filmovým materiálom a textovými vysvetlivkami je tu vizuálne dobre zvládnutá.

Je zjavné, že Elsa Schiaparelli bola umelkyňou, ktorá sa vedela obkolesiť schopnými ľuďmi, a to na všetkých úrovniach. Výstava začína sálou až po strop „vytapetovanou” kresbami Elsinych siluet a modelov, ktoré však nie sú z jej ruky, ale rúk jej kresliarok. Tie pre ňu vytvorili tisíce „dokumentačných” obrázkov, ktoré slúžili aj ako informačný a propagačný materiál pre jej klientky mimo Paríža a sú dnes uchované v archívoch v Musée des Arts décoratifs. Výstava rovnako veľmi dobre dokumentuje dôležitosť módnych doplnkov nevyhnutných pre Elsine chápanie elegancie: prvá vitrína je venovaná rukaviciam (je tu aj vidno ako ruky fascinovali surrealistických umelcov), ďalej návštevníci objavia luxusné extravagantné šperky či gombíky a aj zopár klobúkov, ktoré v tej dobe boli takmer povinnou súčasťou každej elegantnej dámy. Klobúk – topánka (zjavne nie určený na bežné nosenie, hoci Elsa sa na to odvážila!) bol výsledkom Elsinej spolupráce so Salvadorom Dalim, ktorá je známa najmä vďaka slávnym večerným šatám s homárom (1937) pre Wallis Simson alebo šatám Skeleton z rovnakého roku.

Elsa spolupracovala s profesionálnymi vyšívačmi: jej niekedy až výstredné kreácie sú bohato zdobené farebnými korálikmi a zlatými niťami. Albert Lesage pre ňu vytvoril mnohé motívy, ktoré Elsa aplikovala na šaty, vesty, kabáty…

Extravagantný charakter Elsinej tvorby zožal úspech aj v oblasti voňaviek. Jej parfémy boli vystavené v bambusovej „klietke na parfémy“ vo výkladnej skrini obchodu, ktorý sa stal skutočnou turistickou atrakciou Paríža. Najznámejším je ale neskorší parfém Shocking, ktorého flakón navrhla v roku 1937 jej priateľka Leonor Fini. Fľaška napodobňuje krivky ženského torza a je prezdobená farebnými kvetinovými motívmi.

Elsa čerpala inšpiráciu z rozličných zdrojov. Jej klasické vzdelanie pochádzajúce z rodinného zázemia sa premietlo v kolekciách Astrológia a Comedia dell’Arte, Schiaparelliovej vizuálna kultúra sa kŕmila renesančnými reminiscenciami (kolekcia Jar, ktorá pripomína zdobnosť obrazov Sandra Botticelliho), nebola jej cudzia ani bohatosť baroka (motívy z obdobia Ľudovíta XIV.),  ale ani súveký svet cirkusu, ktorý fascinoval Paríž v predvojnovom a medzivojnovom období.

Táto heterogénna inšpiračná zmes je základom originálneho Elsinho rukopisu, tak odlišného od strohosti Coco Chanel. Niet preto divu, že Elsa Schiaparelli doslova očarila aj mnohých módnych dizajnérov v druhej polovici 20. storočia, a že tento obdiv trvá až dodnes.

Aj táto téma je zdôraznená na výstave prostredníctvom exponátov šiat vytvorených mladšou generáciou, od Givenchyho, cez Yves Saint-Laurenta až po Daniela Roseberryho, ktorý dnes vedie pred desiatimi rokmi znovu oživenú značku Elsa Schiaparelli. Exponáty sú inštalované v rámci chronologicky-tematického naratívu (čo umožňuje priamu konfrontáciu s Elsiným kreatívnym svetom) a sú zoskupené aj v závere výstavy, kde má miesto súčasný šoubiznis (jednou z kreácií značky Elsa Schiaparelli sú aj šaty, ktoré mala oblečené Lady Gaga na ceremónii investitúry Joe Bidena).

Kurátorom výstavy Marie-Sophie Carron de la Carrière a Olivierovi Gabetovi, odchádzajúcemu riaditeľovi  Musée des Arts décoratifs, sa podarilo dokázať vzťahy medzi rozličnými umeleckými disciplínami ako aj vzťahy medzi minulosťou a súčasnosťou. Dôraz na tieto širšie súvislosti sú práve zaujímavým prístupom, ktorý umožňuje spoznať Elsu Schiaparelli v celej bohatosti jej kreatívnej osobnosti.

Shocking ! Les mondes surréalistes d’Elsa Schiaparelli
Musée des Arts décoratifs, Paríž
6. júl 2022 až 22. január 2023