Odevy Fridy Kahlo v Múzeu módy Palais Galliera

Meno mexickej umelkyne Fridy Kahlo (1907-1954) je dnes známe širokému publiku. Jej tvár s typickým, zrasteným obočím, orámovaná čiernymi vlasmi v sofistikovanom účese, sa často objavuje na jej obrazoch v rozličných zvláštnych situáciách. Tie sú viazané k intímnym životným skúsenostiam. Tvorba Fridy Kahlo je veľmi úzko spojená s jej životným príbehom, v ktorom hrá rozhodujúcu rolu fyzická bolesť. Výstava v parížskom múzeu Palais Galliera sa zaoberá práve touto rovinou, netradične analyzovanou cez uhol módy.

Frida Kahlo v detstve prekonala obrnu, ktorá jej zmrzačila pravú nohu. Tieto následky niesla po celý život, neskôr sa k nim pridali ďalšie, ešte horšie. Osemnásťročná Frida sa totiž stala obeťou hroznej dopravnej nehody, ktorú prežila úplným zázrakom. Jej telo sa v demolovanom autobuse napichlo na žrď a poškodilo jej chrbticu a vnútorné (najmä genitálne) orgány. Frida celý život bojovala s komplikáciami vyplývajúcimi z tejto traumy: bola veľakrát operovaná, nikdy nemohla donosiť deti, strávila dlhé mesiace v posteli a nosila korzety. Prvým následkom havárie bola skutočnosť, že ju odradila od štúdia medicíny a Frida sa rozhodla pre umeleckú tvorbu. Jej častou témou už od samého počiatku sú autoportréty, pretože v samote izby počas rekonvalescencie mala k dispozícii ako model len samú seba a svoj odraz v zrkadle.

Výstava v Paríži ukazuje, že Frida sa hendikepu nikdy nepoddala. Práve naopak, dokázala z neho urobiť silnú stránku svojej osobnosti a svojho umenia. Zmrzačenú nohu kompenzovala podpätkom na extravagantných, na mieru šitých topánkach a neskôr protézou, a korzety (ktoré môžu pripomínať skôr mučiace nástroje, než sexy oblečenie) zdobila mnohými farebnými motívmi. Vytvorila si osobný odevný štýl inšpirovaný mexickým regionálnym krojom (z oblasti Tehuantepec, ktorú síce nikdy nenavštívila, ale ku ktorej sa cítila imaginárne viazaná). Vyšívané blúzy a dlhé široké sukne, ktoré vhodne zakrývali jej zmrzačenú nohu, dopĺňala tkanými šálmi (rebozos). Dodávali jej elegantnú siluetu, ktorá neušla žiadnemu z umelcov jej doby. Kandinskij napríklad v jednom liste opísal jej nekonvenčný vzhľad, s ktorým, podľa neho, nemohla súťažiť žiadna iná žena v Paríži. Frida vyvolávala senzáciu všade, kde sa objavila, najmä v New Yorku a európskych mestách, ktorých obyvateľov priťahovala exotika každého druhu. Frida taktiež obľubovala netradičné šperky, ktoré si aj sama vytvárala z rozličných materiálov, napríklad aj z polodrahokamov a kameňov nájdených pri archeologických vykopávkach. Na niektorých obrazoch ju vidíme aj v čepci resplandor, ktorý mexické ženy nosili pri príležitosti svadieb a svätých sviatkov, a to napriek tomu, že Frida bola v zásade ateistka a ako mnohých ľavicových intelektuálov tej doby, ju priťahovala komunistická ideológia.

Hoci Fridina maľba bola po jej smrti často vystavovaná, jej oblečenie, topánky, šperky a iné módne doplnky boli vyše polstoročia neprístupné. Manžel, slávny mexický muralista Diego Rivera, schoval tieto Fridine osobné predmety do kúpeľne ich domu Casa Azul, kde dlho čakali na okázalé objavenie…

Dnes sú prezentované publiku v decentnej scénografii výstavy v Palais Galliera. Zo stavu 200 exponátov, medzi ktorými snáď najfascinujúcejšie pôsobia maľované chirurgické korzety, je jasné, že išlo o každodennú Fridinu garderóbu (šaty nesú stopy po cigaretách a pigmentoch), a nie o príležitostné exotické kostýmy, v ktorých by Frida len pózovala pred fotografmi a zrkadlom.

Casa Azul, pôvodne rodný dom Fridy, je na výstave predstavený ako neuralgický bod Fridinho života. Napriek tomu, že Frida cestovala do USA a Európy (kde surrealistický Paríž zastával prominentné miesto), jej intímny svet sa naplno odohrával v dome, ktorého vzhľad spolu s Diegom postupom času zbavili konvenčných súdobých dekorácií, preštylizovali a dodali mu originálnu „mexickú“ podobu. Frida sa totiž snažila začleniť svoju osobnosť do identity mexickosti (mexicanidad), ktorá sa formovala v postkoloniálnej dobe ako komplexný kultúrny koncept.

Predmety ľudovej tvorby, archeologické nálezy z predkolumbovskej doby, ex-voto atď. dodávajú Fridinmu domu špeciálnu atmosféru a robia z neho historické unikum. Dom sa stal miestom, kde sa stretával progresívny umelecko-literárno-politický svet tridsiatych a štyridsiatych rokov. Casa Azul navštevovali André Breton a mnohí iní surrealistickí priatelia, milenci a milenky Fridy a Diega, a mexický pár prirodzene uchýlil aj Leva Trockého počas jeho exilu v Mexiku. Všetky tieto bohaté medzinárodné súvislosti sú na výstave veľmi jasne interpretované. Každá miestnosť má vlastnú atmosféru a venuje sa jednej etape Fridinho životného príbehu, pričom však hlavný zámer výstavy – predstaviť Fridu ako umelkyňu, ktorá použila svoj talent na zmazanie hendikepu – je vždy zdôraznený. Fotografie, filmy, kresby, maľby atď., vhodne dopĺňajú Fridine šaty, šály, korzety, topánky, protézy a šperky a umožňujú skvelú kontextualizáciu.

Špeciálna záverečná časť výstavy je napokon venovaná súčasným módnym tvorcom, v ktorých dielach je očividný dosah Fridinej tvorby. Jean Paul Gaultier, Yohji Yamamoto, Maria Grazia Chiuri pre Dior, Alexander McQueen a Riccardo Tisci pre Givenchy, Rei Kawakubo pre Comme des Garçons, či Karl Lagerfeld pre Chanel svedčia o tom, ako Fridin hybridný odevný štýl poznačil mnohých talentovaných umelcov.

V dnešnom svete, kde sa valorizuje rozlišnosť a inkluzívnosť, Fridin odkaz znie výnimočne silno. Frida svojím životným optimizmom dokázala sublimovat bolesť a trápenie do každodennej umeleckej formy, ktorá vzbudzuje obdiv a dodáva odvahu ísť stále vpred i napriek osudu.

Frida Kahlo, au-delà des apparences
Palais Galliera – Musée de la Mode
16. obvod, 10 avenue Pierre 1er de Serbie, Paríž
Výstava trvá do 5. marca 2023