O HĽADANÍ AUTENTICKÉHO MÓDNEHO DIZAJNU

Marcel Holubec W. (1980) patrí do silnej generácie slovenských módnych dizajnérov, ktorej sa podarilo zmeniť módnu scénu na Slovensku, zaplniť priestor autentickým módnym dizajnom a prispieť tak k zmene naladenia verejnosti a nasmerovať ju na pôvodnú slovenskú módu. Je absolventom Ateliéru textilného dizajnu a Ateliéru módneho dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2001 – 2007) a laureátom niekoľkých ocenení: Kruhy na vode (1. cena v kategórii Odevný doplnok a šperk, 2006), Top Styl Designer, Brno, STYL KABO (1. cena za kolekciu Pepiniér, 2007), Kruhy na vode (Čestné uznanie za kolekciu Secret Garden, 2008). V Národnej cene za dizajn 2019 – Produktový dizajn získal v kategórii Profesionálny dizajn za kolekciu 1. cenu. Pri príležitosti tohto významného ocenenia sme ho požiadali o rozhovor.

Rozhovor s Marcelom Holubcom W.

Na módnu scénu si vstúpil v prvom desaťročí nového storočia, keď sa móda ako taká celosvetovo zmietala v kríze a vznikali celkom nové postupy, a to nielen v tvorbe, ale aj v rámci marketingových nástrojov. Ako si vnímal formulovanie nových postupov z pohľadu začínajúceho módneho dizajnéra?

Bol to čas hľadania. Škola poskytovala priestor na experiment, aby sme si mohli vyskúšať rôzne cesty v rámci tvorby dizajnu. Vstupom do reálneho života však prišiel čas na to, aby som oveľa intenzívnejšie začal sledovať aj iné dôležité faktory. Uvedomil som si, že tvoriť módny dizajn pre generáciu, ktorej očakávania sú dnes na základe dostupných informácií o móde oveľa jasnejšie artikulované, nebude jednoduché, že budem musieť hľadať nový spôsob tak v tvorbe, ako aj na prezentáciu. Neprišlo to však zo dňa na deň. Snažím sa v tvorbe udržať si slobodu, bez toho by to nemalo zmysel, a zároveň vnímať rytmus doby a pokúsiť sa ho transformovať do svojej tvorby, do každého jedného modelu.

Si absolventom textilného a odevného dizajnu, čo je v tvojej tvorbe veľmi citeľné. Rád pracuješ so vzácnymi prírodnými látkami, najmä s hodvábom, ale aj s novými technologickými materiálmi a tvoj niekoľkoročný experiment s laserovaním naznačuje, že základ pre moderný odev hľadáš práve v ich prelínaní, kombinovaní ako aj v tvorbe vlastných autorských textúr.

Áno, materiál je pre mňa východiskový bod. Pretože pre mňa je dôležité objavovať ďalšie a ďalšie možnosti jeho spracovania tak v rámci siluety, ako aj v nejakom detaile. V tomto smere je moja doterajšia tvorba veľmi konzistentná. Domnievam sa, že v tom sa dnes skrýva novosť. Nové technológie nám poskytujú úžasné možnosti a ja ich rád využívam. Sústrediť sa len na aktuálnu trendovú módnu formu odevu z materiálov, ktoré sú bežne dostupné, ma nebaví.

Na tvojich posledných kolekciách vidno, že sa snažíš prekračovať zažité postupy pri kreovaní siluety, badať hľadanie nových foriem, dôraz na prekračovanie hraníc strihovej konštrukcie a modelovania odevu, čo posúva siluety od všeobecne zažitých k viac sofistikovaným.

Vo svojich autorských kolekciách sa vždy snažím pracovať s overenými líniami, ale aj objavovať konštrukčnými riešeniami novú, modernú dimenziu odevu. Domnievam sa, že v tom spočíva práca módneho dizajnéra. No nikdy v tomto smere nechcem prekročiť istú hranicu, ktorá by moje modely robila nenositeľnými. Veľkou školou v tomto smere je moja ateliérová tvorba, keď pracujem s konkrétnymi klientkami. Na jednej strane mojím cieľom je ponúknuť im riešenia, ktoré plne rešpektujú ich očakávania, a na druhej strane tieto očakávania ako dizajnér posuniem pri kreovaní siluety k niečomu autentickému s citeľnou dizajnovou pridanou hodnotou.

V európskom kontexte možno zaradiť tvoju tvorbu do stále silnejúcej skupiny dizajnérov, ktorí sa usilujú o zachovanie európskej tradície a upevnenie dominancie v rámci tvorby módneho dizajnu, teda odevov, kde sa stretáva a prelína kreativita, remeslo a technológie. Aj ty rád využívaš práve tieto tradičné techniky krajčírskeho remesla. Ako vnímaš túto tendenciu?

Európska tradícia krajčírskeho remesla a predovšetkým tradícia parížskej haute couture so všetkými jej postupmi je pre mňa jedinečným zdrojom inšpirácie. Z času na čas jednoducho musím vycestovať do Paríža, aby som do seba znova nasal atmosféru Paríža, nielen toho módneho, ale aj toho historického a umením presiaknutého, aby som znova navštívil galérie, múzeá, zámky a záhrady. Stále to cítim ako svoju vnútornú potrebu. Myslím, že bez toho, aby človek poznal históriu svojho odboru, ale aj širšie historické súvislosti, nemôže dobre zvládať výzvy súčasnosti. Je úžasné, že dnes je v Paríži množstvo výstav zameraných na módu, kde môžem vidieť zblízka všetky tie jedinečné techniky a postupy pri kreovaní módneho dizajnu počas jednotlivých dekád 20. storočia takými majstrami, ako bol Mario Fortuny, Cristobal Balenciaga, Christian Dior, Yves Saint Laurent, ale aj Azzedine Alaïa… a mnohí ďalší. Pre mňa je naša európska tradícia remeselne dokonale ušitého odevu neustálou výzvou pri hľadaní nových možností. Som rád, že si ma zaradila do tejto skupiny. Pokiaľ ide o spomínanú silnejúcu tendenciu, čo viac si môžem želať, ako to, že je tu dnes opäť dopyt po skutočne kreatívnom a remeselne dokonalom módnom dizajne.

• 

• 

Tvoja autorská tvorba v posledných rokoch naznačuje, že hľadáš inšpirácie aj mimo módy, a to najmä v umení, v rôznych druhoch umenia, a rád spolupracuješ so slovenskými umelcami.

Tento moment, teda hľadanie inšpirácií v umení, v tvorbe slovenských umelcov, považujem za veľmi dôležitý a pre mňa aj obohacujúci. Každý jeden z nich sa svojou tvorbou v našom slovenskom priestore a v tomto čase spolupodieľa na vytváraní istého naladenia, sú nositeľmi istých estetických odkazov pre našu generáciu a pre mňa to znamená niečo ako povinný dotyk, nutné a potrebné napojenie. V kolekcii Parfaittitude (2016) ma oslovil balet. Cítil som potrebu dostať do modelov dynamiku pohybu, a to cez jedinečný a dokonalý pohyb baletiek. Touto kolekciou som chcel vyrozprávať príbeh o hľadaní dokonalosti tak, aby si ho každý mohol na základe vlastných emócií prerozprávať aj sám. Zvolil som diametrálne rozdielne materiály – ľahký vzdušný hodvábny šifón, výnimočný hodváb Gazar a kožu. Koža je pre mňa čímsi, čo telo chráni pred všetkým negatívnym zvonka, šifón je krehkosť, ľahkosť, čo sa tela len jemne dotýka, nuž a hodváb Gazar, to je číra ušľachtilosť. Aj prostredníctvom tohto výberu materiálov som chcel interpretovať nový rozmer nažívania odevu s telom. V kolekcii La Bohème (2018) som sa zase inšpiroval tvorbou Andreja Dúbravského, primárne jeho obrazmi kohútov s ich jedinečnou akvarelovou farebnosťou a odkazom na pôsobivý a večný kohútí bojový tanec. V tejto kolekcii som sa snažil dostať do istého kontrastu lyricko-fantazijný obraz s dnešným módnym dizajnom, a to tak cez farebnosť, ako aj cez použité materiály. V kolekcii Perception (2017) som sa nechal uniesť Ašotom Haasom, ktorého záber tvorby sa pohybuje v rozpätí dizajnu, sochárstva, sklárskeho výtvarníctva, ale aj maľby a grafiky, a jeho diela sú explóziou matematických vzorcov, diamantových rezov, svetelných vlnení i zvukových rezonancií a rozptýlených pixelov, čím vytvára jedno ucelené svetelno-zvukové prostredie, plné geometrických tvarov, dynamiky a variability. Do kože som laseroval niektoré z jeho úžasných grafických kompozícií. Dotyk s umením je pre mňa jednoducho nevyhnutný.

Po rokoch spolupráce s projektom Fashion Live!, v rámci ktorého si predvádzal svoje kolekcie spolu so svojimi generačnými kolegami aj s mladšou generáciou návrhárov a študentov odevného dizajnu, si svoju poslednú tohtoročnú kolekciu Triomphe (2019) predstavil formou prvej samostatnej módnej prehliadky. Prečo?

Dozrel čas. Jednoducho som zrazu cítil, že treba vyskúšať niečo nové. Myslím, že každý dizajnér, ktorého výsledkom práce je prezentácia tvorby pred divákmi, po istom čase dospeje k presvedčeniu, že už môže, resp. mal by prezentovať tvorbu sám za seba, a nie v slede s inými návrhármi počas nejakého módneho projektu. Nuž a tento pocit po dvanástich rokoch, čo som na módnej scéne, bol veľmi silný, a preto som sa rozhodol ísť do toho samostatne. Navyše inšpiráciou kolekcie Triomphe bol môj milovaný Paríž a Ľudovít XIV. s jeho výnimočnou víziou či projektom exportovať do sveta francúzsky štýl, a to nielen v odeve, ale aj v dekoratívnom umení, a na to som potreboval vytvoriť výnimočnú atmosféru. Dlhšie som to mal v hlave a čakal som na ten správny moment. Chcel som predviesť kolekciu v prostredí adekvátnom myšlienke, ktorú som tam chcel dostať. Preto sme zvolili Zrkadlovú sieň Primaciálneho paláca, nádhernú kvetinovú dekoráciu, štýlové stoličky, ale aj živý klavírny sprievod a úžasné spevácke vystúpenie skvelého slovenského tenoristu Pavla Bršlíka. Zasadením módnej kolekcie do tohto jedinečného prostredia a umením nabitej atmosféry som sa chcel veľmi jemne a skromne dotknúť stále živej a stále aktuálnej témy, akou je túžba po kráse a harmónii. Myslím, že sme ľuďom pripravili krásny večer.

• 

• 

Tvoja kolekcia Triomphe bola podľa mňa pokračovaním tvojho smerovania k modernému módnemu dizajnu na báze prelínania krajčírskeho majstrovstva vychádzajúceho z haute couture s niektorými streetwear prvkami, čo očakáva najmä mladšia kreatívna generácia. Ako by si charakterizoval svoju poslednú autorskú kolekciu?

Ako hľadanie autentického moderného odevu s pridanou dizajnovou hodnotou prostredníctvom návratov do histórie. Dominantnými inšpiračnými zdrojmi boli pre mňa baroková móda s úžasnými a veľkolepými siluetami šiat na dvore kráľa Slnko Ľudovíta XIV. a na druhej strane neskoré rokoko cez strihovo dokonalé anglické redingoty a tiež film Sofie Coppoly Marie Antoinette. Tento inšpiračný mix na dlhých šatách ma priviedol k veľkým objemom, ktoré veľmi rafinovane zahaľujú a zároveň odhaľujú telo, a na kokteilových šatách som dôraz posunul na líniu pásu. Fascinovaný drapériami na ťažkých závesoch, ale tiež dokonale vytesanými na sochách vo Versailles som sa pokúsil preniesť ich do hodvábu a kože. Kombinovaním plisovaných a riasených častí a do drapérií aranžovaných dielov sa mi, aspoň dúfam, podarilo vytvoriť niečo, čo má v sebe zakódované tak historický odkaz, ako aj veľmi aktuálny módny vzhľad. Na sakách a blúzach som sa zameral na rukávy cez nekonvenčné strihové riešenia s odkazom na postupy dekonštrukcie či dekompozície a opätovne som sa snažil zachytiť aj ten historický podtón, tentoraz cez odkaz na barokové a rokokové pánske košele, ktorých rukávy boli bohato naberané a zdobené.

Aj dnes sa jedinečnosť a dokonalosť modernej kreatívnej couture ukrýva v ručnej práci a detailoch a na tvojich modeloch je badať, že práve módny detail je pre teba, vedľa voľby materiálov a kreovaní siluety, veľmi dôležitou súčasťou tvorby.

V každej fáze tvorby, počínajúc výberom materiálu, je pre mňa detail veľmi dôležitý. Na ilustráciu môžem spomenúť, že v poslednej kolekcii som použil aj dezén jemného, tkaného pásika, ktorý sa objavil po prvý raz práve v 17. storočí, a jednoducho som ho tam chcel mať. Pretože pre mňa to bol dôležitý detail, ktorý však diváci v tej rýchlosti na módnej prehliadke možno ani nepostrehli. A vychádzal som z neho aj pri tvorbe svojej autorskej 3D textúry z hodvábnej organzy, ktorá pozostávala zo širokých strihaných pásov, následne zošívaných a skladaných do tvaru slnečných lúčov, ktoré som použil na dvoch ťažiskových modeloch kolekcie. Ďalším módnym detailom, ktorý má v sebe zreteľný historický kontext, sú pánske košeľové náprsenky. Poznáme ich ako súčasť smokingových košieľ, no ja som sa pokúsil dať im nielen novú formu a výraz v rámci dámskych blúz a šiat, ale aj nový funkčný rozmer, niečo medzi módnym doplnkom a módnym detailom s istou dávkou variability. Pokiaľ ide o ručnú prácu, tá nemôže absentovať, na nej aj dnes stojí a padá kreatívna couture. Ako príklad môžem uviesť hneď úvodné šaty prehliadky, kde som použil dve vrstvy plisované – ho hodvábneho šifónu a ručne sme prešívali vnútorné zlomy plisé striebornou niťou, aby v hornej časti šiat do seba sklady krásne zapadli. Neviem si vlastne ani predstaviť pracovať inak.

Všetky tieto couture kúsky si doplnil overenými streetwearovými stálicami, ako sú džínsy, džínsové bundy, mikiny, trenčkoty, kožené bundy či parky, ale aj na nich bol vidieť tvoj autorský rukopis. Popasoval si sa s nimi skutočne s noblesou. Oceňujem tento tvoj mix, fúziu couture so stretwear, ale aj materiálovú skladbu – hodvábny twill, šifón a satén a smokingovú vlnu na jednej strane a na druhej pevnú kožu a hrubú bavlnu na bundách, resp. jemný bavlnený popelín na košeliach či bavlnený keper na úzkych džínsach a, samozrejme, aj zvolenú farebnú škálu – bielu, čiernu a jemné pastely a tiež prelínanie pánskych a dámskych prvkov.

Myslím, že dnešný módny dizajn je o hľadaní svojho vlastného postupu pri transformovaní rôznych impulzov, historických odkazov, ale aj impulzov z ulice do svojej tvorby. Každý dizajnér si hľadá svoju cestu, svoj spôsob ich interpretácie. Mojou cestou bolo tentoraz hľadanie autentického módneho dizajnu dneška cez posun niektorých barokových a rokokových odkazov do moderného odevu a ich interpretáciu v celkom novej forme. Pokúsil som sa napríklad posunúť členiace švíky korzetu na kožený top a tiež na koženú bundu, alebo som široké naberané rukávy z barokových košieľ preniesol nielen do blúz a sák, ale aj na mikinu. Táto hra je nekonečná a to ma baví.

• 

• 

• 

• 

V kolekcii si použil veľa vlastných autorských doplnkov, či už to boli zlaté obruče okolo krku, do ktorých si upínal šaty a topy pod krkom, či zlaté hviezdy ako brošne a skvelé a zábavné zlaté podväzky pod kolenom, ktoré tak úžasne vedel nosiť práve Ľudovít XIV., ale v tvojom prevedení dostali ten správny šmrnc a výborne doplnili úzke biele džínsy. A boli to aj štýlové kabelky so širšou padajúcou oblúkovitou rúčkou, čo jedinečne korešpondovali s oblúkmi okien a zrkadiel Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca. Zdá sa, že si nič neponechal na náhodu.

Doplnky sú dnes silným štýlotvorným prvkom, a tak nemohli v mojej kolekcii chýbať ani tentoraz. Ich dizajn som tvoril v rovnakom inšpiračnom naladení ako jednotlivé odevné kúsky v spolupráci s klenotníkom Radovanom Blaškom. Nechal som sa jednoducho unášať oblúkovitými zlatými rámami dverí a čelenkami s hviezdami, ktoré som videl na sochách vo Versailles, a zakomponoval som ich do svojho doplnkového arzenálu – do diadému, do zapínania na saku či sukni a použil som ich aj ako našívané ozdobné prvky. Obruče pod krkom, ktorými som spájal jednotlivé diely, mali samozrejme evokovať šperk, no boli aj odkazom na gilotínu, pod ktorou skončila Mária Antoinetta. Nuž, a pozlátené kovové podväzky s uväzovaním vzadu na mašľu to bol, myslím, ten správny štylistický bonbónik.

V tomto roku si sa stal laureátom Národnej ceny za dizajn, získal si 1. miesto v kategórii Produktový dizajn za kolekciu Suverén (2019), ktorá vznikla pre rovnomennú firmu. Bola to pre teba popri autorskej tvorbe celkom nová výzva z pohľadu tvorby kolekcie na základe jasne zadefinovaného zadania?

Určite áno, lebo pri autorskej tvorbe som voľný, tvorím bez akýchkoľvek obmedzení a cieľom je prezentovať svoj vlastný pohľad na módny dizajn, no pri takom konkrétnom zadaní, ako to bolo v tomto prípade, ide o to, dostať pod kontrolu všetky fázy tvorby, pretože zadanie znelo celkom jasne: vytvoriť kolekciu pánskych a dámskych odevov ako súčasť kolekcie mestských bicyklov. Keď dostane dizajnér takéto zadanie, na začiatku postupuje rovnako ako pri autorskej tvorbe. Vytvorí si moodboard ako akýsi východiskový bod, na základe ktorého potom postupne vytvára návrhy jednotlivých odevov, ich konštrukčné riešenia, farebnosť, materiálovú skladbu, hľadá módny prvok, ktorý by celú kolekciu držal pokope. Je to istým spôsobom akási výskumná činnosť prepojená na samotnú kreatívnu fázu. Mám ju rád. Rozdiel je len v tom, že tu bola jasne zadefinovaná cieľová skupina, v tomto prípade obyvatelia miest, zväčša mladší, ktorí pochopili nutnosť zmeny prepravy najmä v centrách a presadli z áut na bicykle, na špeciálne mestské bicykle. Pre návrhára je vždy skvelou príležitosťou nechať sa ako keby vtiahnuť do témy a snažiť sa ju naplniť odevmi, čo majú jednak módny rozmer, jednak plnia aj isté nutné funkčné vlastnosti a navyše dotvárajú obraz zmeny životného štýlu istej skupiny ľudí v mestách. Bodaj by bolo takýchto výziev viac. Na Slovensku je však málo firiem, ktoré sa obracajú na nás a chcú s nami spolupracovať na vytvorení špeciálnych kolekcií. Je to škoda. Pre mňa v tomto prípade bola zaujímavá aj tá druhá produkčná fáza, kedy v podstate musíte vybrať a zabezpečiť materiály a firmu, ktorá kolekciu ušije. Pri tom často narazíte na nové možnosti, nové postupy v rámci súčasného európskeho módneho priemyslu, čo je pre návrhára tiež dôležité. Kolekcia Suverén, jej tvorba a logistika okolo nej ma veľmi veľa naučila a som veľmi rád, že si ju všimli a ocenili aj porotcovia Národnej ceny za dizajn.

Tvoje kolekcie majú vždy silnú výpovednú hodnotu, a to počínajúc pozvánkami na prehliadku, počas prezentácie na móle, ako aj prostredníctvom módnych fotografií alebo fashion videí. Na grafike spolupracuješ s grafickou dizajnérkou Mikinou Dimunovou, na textoch so Zuzanou Mikytovou a spolupracuješ tiež s našimi najlepšími módnymi fotografmi ako Braňo Šimončík, Jakub Klimo, Lukáš Kimlička či Jakub Gulyás. Ako vnímaš túto spoluprácu?

Ako nevyhnutnú a veľmi podstatnú súčasť mojej práce. Módna prehliadka je pre nás módnych dizajnérov jedinečným nástrojom prezentácie nášho snaženia, a tak vždy hľadáme spoločne do detailov prepracovanú formu, aby sme divákom sprostredkovali jedinečný zážitok. Nuž, a módna fotografia, dobrá módna fotografia a najmä módne editoriály sú pre nás niečím, čo zachytáva vývoj našej tvorby a aj po rokoch môžu vydať svedectvo o tom, čo sme vytvorili. Módna fotografia od svojho vzniku na začiatku 20. storočia až dodnes je úžasným zdrojom obrazových informácií o histórii a tendenciách módy. Myslím, že aj napriek dnešnému boomu sociálnych médií prezentujúcich milióny amatérskych fotografií s odkazom na nejaký módny produkt, dobrá módna fotografia zostáva aj v súčasnosti pre nás tým najlepším nástrojom na prezentáciu tvorby. Som veľmi rád, že vždy sa mi podarilo spolupracovať s tými najlepšími fotografmi, ktorí dodali mojim modelom istý príbeh, novú až fascinujúcu dimenziu.

Na záver nášho rozhovoru sa natíska otázka, ako vnímaš súčasnú slovenskú módnu scénu, jej zaplnenie autentickým módnym dizajnom a jeho prezentáciu smerom k verejnosti, a čo ti chýba?

Domnievam sa, že na našej módnej scéne je dnes dostatok talentovaných módnych dizajnérov a vstupuje do nej aj nová generácia, ktorá je veľmi ambiciózna, a tak tu vzniká priestor na veľmi prospešnú tvorivú konfrontáciu. Na druhej strane, najmä v priestore prezentácie módy verejnosti vznikli, resp. vznikajú aktivity, ktoré ho zapĺňajú nie práve adekvátnym obsahom. Často ide viac o akési šoubiznisové projekty a v médiách sú publikované najmä informácie o tom, kto sedel v prvom rade, ale o samotných módnych návrhároch a ich kolekciách relevantnú informáciu nedostanete. Smutné. Čo mi však najviac chýba v tomto našom snažení, je nezáujem investorov, rôznych investičných skupín a fondov podporovať módny dizajn na Slovensku dlhodobejšie a systémovo tak, ako to je v západných krajinách. Veď aj my sme súčasťou kreatívneho priemyslu, o ktorom stále počúvame, ako ho treba podporovať, ale v konečnom dôsledku stále sa pohybujeme v začarovanom kruhu investovania vlastných peňazí do kolekcií a hľadania sponzorov na módnu prehliadku, aby sme ich vôbec mohli predviesť. Nuž, a väčší úspech u sponzorov majú tí, ktorí často s módnym dizajnom nemajú nič spoločné, je to len ich podnikateľská aktivita a módu berú ako spoločenskú zábavu. Bolo by veľmi dobré, keby sme sa z doby sponzoringu rôznych treťotriednych módnych prehliadok už pomaly dostávali do doby investičnej podpory skutočne autentického módneho dizajnu..

Dana Lapšanská sa špecializuje na históriu módy, jej tendencie a módny marketing. Bola šéfredaktorkou časopisov Dievča a Móda. Pre Slovenskú televíziu producentsky a autorsky pripravila relácie o móde, ako módna editorka realizovala módne editoriály do časopisov, katalógov, recenzie a odborné štúdie. V súčasnosti prednáša na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pôsobí aj ako odborná konzultantka v oblasti tvorby kolekcií a marketingových nástrojov pre odevné firmy a módne značky.