Nenápadná reforma verejnej inštitúcie – 1. časť

Na úvod to najdôležitejšie. Všetko najlepšie, Slovenské centrum dizajnu, k tvojim 30. narodeninám! 1. január je na oslavovanie výročia inštitúcie problematický dátum, oslava počas pandémie takmer nerealizovateľný projekt. Celoročná „oslava“ významného dátumu v histórii SCD formou rôznych prezentačných aktivít, navyše spojená s Rokom slovenského dizajnu, preto bude dobrým riešením. Som rada, že prvý diel seriálu e-designum venovaného významným projektom, výhram i prehrám, môžem napísať ja o svojej skúsenosti riaditeľky inštitúcie v rokoch 2016 – 2020.

Šestinu tridsaťročnej existencie centra dizajnu som túto organizáciu viedla. Od svojho nástupu som sa pokúsila rozbehnúť dôležité zmeny pomocou postupných reforiem, nie radikálnou cestou hromadných výmen zamestnancov. Nemala som ani k dispozícii prelomové finančné prostriedky na reštart inštitúcie, ako to občas býva v kultúre viac naklonených spoločnostiach. Základnú koncepciu, moje vízie a ciele¹ som predložila v konkurze na pozíciu riaditeľky na konci roka 2015, ktorý sa v tej dobe konal neverejne, zato pred 11-člennou komisiou zostavenou zo zástupcov dizajnérskej komunity a Ministerstva kultúry. Mala som dobrú znalosť inštitúcie a jej možností, ale aj problémov, pretože pred rokom 2016 som už bola dva roky zamestnaná v SCD ako vedúca Slovenského múzea dizajnu (tomuto obdobiu sa bude venovať niektorý z ďalších dielov série). Zmeny som mala dosť jasne definované a musím konštatovať, že všetky kľúčové zámery sme s kolegyňami a kolegami minimálne začali realizovať, hoci niektoré procesy trvajú v prostredí štátnej inštitúcie dlhšie. Každá z kľúčových aktivít však mala v našej činnosti aspoň „demo“ v podobe vzorových projektov a plánovaných zmien.  Nemôžem tu uviesť všetky, takže citujem reprezentatívne projekty. Nespomínam pritom niektoré aktivity, ktoré sú dlhodobé a fungujú, napríklad pravidelné vychádzanie komunitou stále málo ceneného časopisu Designum, do ktorého som počas svojej funkcie takmer nezasahovala, alebo kontinuálnu výstavnú činnosť galérie dizajnu Satelit. V čase premien mali významný stabilizačný účinok, okolo nich sme vedeli stavať nové projekty.²

Moja predchádzajúca skúsenosť a kontakty sa ukázali byť jedným z predpokladov zmien – viedla a spoluzakladala som nezávislé kultúrne priestory a veľké projekty ako Buryzone, 13 kubikov, festival nových médií Multiplace, ale mala som aj skúsenosť s výučbou na vysokých školách a prácou v kultúrnych inštitúciách. Preto nebolo prekvapením, že jedným z hlavných bodov mojej koncepcie bolo etablovať SCD ako „rešpektovaného partnera z oblasti verejného sektora pre súkromný a občiansky sektor a nevyhnutný kontaktný bod pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti dizajnu“.³ 

Verejná inštitúcia ako partner / medzinárodné siete

Na otázku partnerstiev SCD som sa pozerala z viacerých hľadísk. Jeden uhol pohľadu sledoval domáce partnerstvá a medzinárodnú prezentáciu, druhý zloženie partnerov z hľadiska sektora alebo formy. Vízia „byť silným partnerom pre oblasť dizajnu na všetkých úrovniach spoločnosti a prvým kontaktným bodom pre záujemcov o spoluprácu zo zahraničia“⁴ bola naším základným vodidlom. Cieľom nebolo budovať monopol, ale zdravú inštitúciu, ktorá je rešpektovaná nielen inými verejnými organizáciami, ale aj nezávislým sektorom a jednotlivcami (tu vieme, že získať uznanie za prácu stojí inštitúcie veľa úsilia najmä kvôli diverzite záujmov a miere očakávaní).

SCD malo už v roku 2015 dobré kontakty s ostatnými verejnými inštitúciami, stabilnou bola napríklad kooperácia s Vysokou školou výtvarných umení. Moje predchodkyne spolupracovali aj s nezávislým sektorom – napríklad Slovak Fashion Councilom alebo festivalom DAAD. Mojou snahou bolo „na základe projektov a dlhodobých spoluprác budovať dlhodobé partnerstvá: rozšíriť existujúce odborné partnerstvá, partnerstvá s inými verejnými inštitúciami, ale predovšetkým prehĺbiť partnerstvá s občianskym sektorom a súkromným komerčným sektorom a ďalej budovať partnerstvá so vzdelávacími inštitúciami.“⁵ Prostredníctvom dlhodobého výskumu Školy umeleckých remesiel (ŠUR) a výstavy na Bratislavskom hrade venovanej 90. výročiu založenia ŠUR Nebáť sa moderny! (2018 – 2019) sa podarilo prehĺbiť vzťahy so Slovenskou národnou galériou a Slovenským národným múzeom. Literárne informačné centrum nás prizvalo k hosťovaniu v stánku Bratislavy na Livre Paris v roku 2019 a s Divadelným ústavom nás spája nielen práca v spoločných budovách (Jakubovo námestie aj Hurbanove kasárne), ale aj priateľské vzťahy. 

Príklad školy vývoja hier Skill Drill (2016/2017)⁶  ako novej formy vzdelávacieho projektu ukazuje, ako sa môže prostredníctvom odbornosti a kontaktov navzájom podporiť privátny a verejný sektor. Lucia Šicková zo spoločnosti Pixel Federation, ktorá začala rozvíjať platformu Edufactory by Pixel Federation, ma oslovila k spolupráci na prototype školy vývoja hier. Firma poskytla veľkorysé zázemie, bez ktorého by sme ako verejná inštitúcia neboli schopní podobne náročný projekt realizovať. Išlo o neformálne vzdelávanie, na konci ktorého účastníci disponovali významným setom zručností a vedomostí a mnohí sa venujú digitálnej tvorbe doteraz. Neskôr na základe poznatkov z projektu Skill Drill v spolupráci ďalších privátnych organizácií vznikol úspešný vzdelávací projekt Butterfly Effect, no SCD už nemalo kapacitu zúčastňovať sa tohto procesu.

Zapojenie sa komunít a jednotlivcov priamo do programu SCD je azda najviditeľnejšie v súťaži a prehliadke dizajnu Národná cena za dizajn (NCD). K zámeru urobiť z NCD udalosť roka, ktorú sledujú aj laickí diváci, a prostredníctvom programov pre verejnosť reprezentatívny festival dizajnu, prispeli rôzne kroky. Už predchádzajúce vedenie SCD rozdelilo súťaž na 2 hlavné oblasti – produktový dizajn (prvý raz v roku 2015), komunikačný dizajn, ktorý mal prvýkrát samostatnú cenu v roku 2016, keď som nastúpila. Žiaľ, financovanie NCD formou prioritného projektu je brzdou v stabilizovaní súťaže, každý ročník stojí pred novou situáciou a štartuje v opakujúcej sa finančnej neistote. Preto je napríklad problém začať organizovať každý ročník v dostatočnom predstihu. Medzi krokmi, ktoré sme urobili s kolegami po mojom nástupe, bol prieskum medzi odbornou verejnosťou, akú „cenu“ by chceli mať… Priame zapojenie dizajnérok a dizajnérov do organizácie súťaže, aj formou kurátorstva (2016 Julo Nagy, Anna Ulahelová a študenti Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU, Robert Paršo, 2018 Eva Kašáková, 2019 Marián Laššák, 2020 Boris Meluš), pomohlo niektoré problematické body riešiť, no systematické vyriešenie organizácie súťaže a jej častí SCD ešte čaká (viac k NCD sa pripravuje v jednom z dielov tohto seriálu). 

Vstup finančnej podpory do ekonomiky verejnej inštitúcie vždy vyvoláva otázky.⁷ V čase, keď som nastúpila do funkcie, nás oslovila spoločnosť J&T Banka s ponukou na podporu našich aktivít. Banka sa stala generálnym reklamným partnerom SCD a počas celého obdobia nás podporovala sumou, ktorá presahuje šestinu nášho rozpočtu. Tá suma sa rovnala slobode robiť aktivity, ktoré sa už do nášho rozpočtu nezmestili a umožnila nám dofinancovať existujúce projekty. Druhým stálym partnerom SCD je spoločnosť Antalis, známy distribútor papiera, ktorý nás podporuje formou poskytnutia kreatívnych papierov na naše publikačné výstupy a workshopy. Absencia sponzorského zákona sa cituje často, ja som sa však obzerala aj v zahraničí, aké riešenia na získavanie zdrojov na činnosť našli partnerské inštitúcie. Množstvo inšpirácií som našla vo Fínsku, v súvislosti s partnerstvami a sponzorovaním zasvietil príklad z helsinského Designmuseo. Ich projekt Design Club spája firmy a ľudí z prostredia biznisu a pracuje s nimi kreatívnou formou. Mne sa nepodarilo tento model ani začať testovať, ale jeho vízia patrí k tým, ktoré by som rada posunula súčasnému vedeniu. Zo strany fínskych organizátorov stále trvá záujem pomôcť vytvoriť podobné podporné mechanizmy aj u nás. 

Hľadanie inšpirácie vo Fínsku nebolo náhodné, od začiatku bolo jedným z bodov mojej koncepcie „organizovať projekty medzinárodnej spolupráce vo všetkých odborných oblastiach“ aj „systematicky budovať spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami“.⁸ Zaujímavou, už klasickou formou, je spolupráca s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ), ktoré oslovuje organizácie MK SR v prípade náročnejších kultúrnych reprezentácií. Rok 2016 bol rokom predsedníctva Slovenska v Rade Európy a SCD vytvorilo dva veľké projekty, ktoré nás reprezentovali v Európe. Kolegyne Katarína Hubová a Adriena Pekárová zostavili putovnú výstavu Dialógy.sk, ktorá prezentovala produktový dizajn zo Slovenska vo viacerých destináciách. Ja som bola kurátorkou projektu Hľadanie krásy autorskej dvojice Ové Pictures (Michaela Čopíková, Veronika Obertová). Úvodná výstava v bruselskom Parlamentáriu, výstavnom priestore Európskeho parlamentu, sa stala unikátnou skúsenosťou. Interaktívne objekty, ktoré hovorili o rôznych formách krásy, videlo v Bruseli 24 000 návštevníkov. Produkcia týchto rozmerov ma utvrdila v tom, že SCD má potenciál, ale pri poddimenzovanosti financií a počtu zamestnancov je podobná výstava takmer kamikadze. Napriek tomu som neodolala príležitosti byť hlavným partnerom projektu v programe Interreg SK-AT pod názvom Dizajn a inovácie, Cezhraničná spolupráca inštitúcií dizajnu v digitálnej dobe. Našimi partnermi boli také prestížne inštitúcie ako Museum für Angewandte Kunst a Die Angewandte vo Viedni a náš stály partner VŠVU. O projekte píšem viac v druhej časti venovanej výskumno-vývojovej činnosti. Spolupráca s MZVaEZ priniesla aj možnosť urobiť demo prezentáciu produktového dizajnu počas festivalu dizajnu v Helsinkách (Helsinki Design Week), či konceptuálnu výstavu Velvet Generation v Londýne pri príležitosti osláv Novembra 89.

Nové odborné kontakty budovalo po celý čas aj Slovenské múzeum dizajnu (SMD), postupne si nás do svojej siete pridávali múzeá v celej Európe. S múzeom MAK nás spája aj partnerstvo v sieti múzeí dizajnu a úžitkového umenia AAD, ktorá sa stretáva dvakrát ročne. Sieť AAD je netradičnou a menej formálnou štruktúrou ako napríklad ICOM, BEDA alebo ICOGRADA. SCD je ich členom a je otvorenou víziou, aby sme sa stali členmi, ktorí sú aktívni, zapájajú sa do aktivít týchto sietí, nevyužívajú ich len na zvyšovanie prestíže a ako garantov. Aktívnemu sieťovaniu som sa venovala s jedným jasným cieľom, zaviesť systém pravidelných prezentácií slovenského dizajnu na medzinárodných fórach, na festivaloch a prehliadkach. Akokoľvek jednoducho to môže znieť, účasť na veľtrhu v Londýne, Miláne alebo už v Prahe, je nákladná záležitosť, navyše výber zastúpených dizajnérov a firiem musí byť transparentný. Takže rozbeh tzv. exportnej činnosti nášho dizajnu SCD ešte len čaká, hoci niektoré rokovania som už absolvovala na konci roka 2019 a zatiaľ boli načas prerušené pandémiou (London Design Fair, London Design Festival a iné).

Momentálne má SCD imidž otvorenej inštitúcie, ktorá je ochotná vytvárať spoločné projekty na odbornej úrovni s partnermi bez ohľadu na spôsob ich zriadenia alebo hospodárenia. Minulý rok počas pandémie vznikla z iniciatívy kolegu Maroša Schmidta platforma DESIGN IS NOW!, ktorá je dobre zadefinovaná, ale potrebuje ďalej rozvinúť. Verím, že počas Roka slovenského dizajnu 2021, ktorý bude onedlho vyhlásený, sa aj práca tejto platformy rozbehne na novej úrovni.

Ukázalo sa, že komplexná oblasť budovania vzťahov, partnerskej spolupráce a medzinárodných projektov potrebuje celé oddelenie, iba riaditeľ všetky kontakty nedokáže udržať. Každé oddelenie SCD musí ďalej pracovať na rozvoji svojich odborných kontaktov, no stratégiu by mal systematicky budovať tím odborníkov. Počas trvania mojej funkcie bolo zriadenie oddelenia zameraného na rozvoj spoluprác, marketing, ale aj kancelária medzinárodnej spolupráce, exportu dizajnu a projektov do zahraničia, luxusom. Do budúcnosti je však nevyhnutným pre rozvoj inštitúcie, ale aj prezentáciu nášho dizajnu v zahraničí.

Pokračovanie onedlho

¹ Koncepcia riadenia a rozvoja Slovenského centra dizajnu (10. 12. 2015). Z koncepcie citujem jednotlivé ciele v celom texte, zámerne citujem vízie a ciele doslovne, aby sme videli, kde bolo uvažovanie o inštitúcii pred piatimi rokmi.

² Podrobný prehľad o činnosti SCD poskytujú Správy o činnosti a hospodárení, mediálne výstupy, dokumentácia aktivít. Ani v správach však nie sú uvedené úplne všetky výstupy a spracovať štatistiku sme za toto obdobie ešte nestihli urobiť komplexne a zodpovedne. 

³ Koncepcia riadenia a rozvoja Slovenského centra dizajnu (10. 12. 2015), s. 2.

⁴ Koncepcia riadenia a rozvoja Slovenského centra dizajnu (10. 12. 2015), s. 8.

⁵ Tamže.

⁶ Autorom názvu a loga Skill Drill je dizajnér Robert Paršo.

⁷ Pozri krátko aj v rozhovore: https://dennikn.sk/2224780/kulture-roky-chybaju-peniaze-ale-najma-dlhodoby-plan-hovori-maria-riskova-odchadzajuca-sefka-slovenskeho-centra-dizajnu/?ref=pop

⁸ Koncepcia riadenia a rozvoja Slovenského centra dizajnu (10. 12. 2015), s. 8.