Manipuluje vás dark web design?
Aký je váš postoj ku cookies? Prijímate ich všetky, lebo sa nechcete zaoberať dlhými textami a chcete prejsť rovno na stránku – veď na to ste tam išli, však? Je to niečo ako čítať text zmluvy, ktorú vám podáva kamarát na podpis. Veríte mu, veď je to kamarát — prečo by ste zmluvu potom čítali? Je však každá webová stránka, ktorú navštívite, aj váš kamarát?
Priznávam sa, aj ja som to tak vnímala. No po čase som si uvedomila, že sa správam zle. Preto som sa rozhodla podstúpiť experiment a sledovať čo sa udeje, keď cookies prestanem prijímať. A viete čo nasledovalo? Zatiaľ nič. Weby ma na svoje stránky pustia aj tak, hoci o mne nemôžu osobné informácie získať a ani predať tretím stranám.
Všímam si ale spôsob, akým ma lákajú na to, aby som klikla „OK“ či „Accept“ alebo „V poriadku“. Ten spôsob sa volá dark web design. Dark preto, lebo používa manipulatívne techniky, ako napríklad zelenú pri OK či Accept alebo V poriadku – zelenú máme predsa (aj z premávky) asociovanú s niečím dobrým.
Ešte doplním, že nie všetky cookies sú problém — niektoré slúžia na to, aby daná stránka vedela, čo ste už na nej čítali a čo nie, aby ste nevideli stále ten istý obsah (napr. články). No sú aj cookies, ktoré prevádzkovatelia používajú na to, aby vaše osobné údaje predávali tretím stranám, tie potom nastavujú reklamu tak, aby ste videli to, čo s najväčšou pravdepodobnosťou aj kúpite. Možno ste ani nechceli, inzerovanú vec však vidíte tak často, že si napríklad ten tablet nakoniec aj kúpite.
Nastavenia cookies, na rozdiel od ich prijatia, vyzerajú oveľa menej lákavo. Dokážu vás odradiť aj tým, že sú to doslova telefónne zoznamy plné detailov v šedej farbe, ktoré nikto nemá čas čítať, preto radšej klikne OK.
Ak si chcete vyskúšať, aké ťažké je pri dark web design kliknúť na správne tlačidlo, zahrajte si hru Cookie Consent Speed-Run od Freda Wordieho s podporou Big Data Girl — knihy o svete veľkých dát. Fred Wordie je dizajnér, ktorý sa zaujíma o kritický dizajn. Vyštudoval na Glasgow School of Art, momentálne žije a tvorí v Berlíne. Keď práve nepracuje na komerčných zákazkách, venuje sa skúmaniu toho, ako spoločnosť interaguje navzájom a s technológiami. Knihu Big Data Girl ilustroval Santiago Taberna, umelec a ilustrátor z Argentíny, ktorý rád experimentuje. Ešte je dôležité pripomenúť, že kniha Big Data Girl sa nepokúša povedať, že Big Data sú dobré či zlé. Snaží sa len vysvetliť, ako dáta ovplyvňujú náš život a dáva možnosť čitateľom, aby si vytvorili svoj vlastný názor.
Kniha Big Data Girl (2021, vydaná vlastným nákladom), určená pre deti aj dospelých, rozpráva prostredníctvom svojráznych Tabernových ilustrácií a hravej lyriky Freda Wordieho príbeh, ktorý poukazuje na to, akú silu majú dáta, ktoré v našom zložitom svete ponúkame o sebe v online priestore. Podnecuje nás zamyslieť sa nad tým, aké osobné údaje poskytujeme, keď surfujeme internetom a aký to má dopad na naše životy. Spomína napríklad aj známu situáciu s adolescentným dievčaťom, ktorého rodičia sa o jej tehotenstve dozvedeli prostredníctvom zľavových kupónov doručených do ich schránky preto, lebo ich dcéra predtým vyhľadávala na internete informácie o tehotenstve. Áno, aj táto situácia nám naznačuje, že bezmyšlienkovitým prijatím cookies sa dobrovoľne pripravujeme o súkromie. Hra Cookie Consent Speed-Run a kniha Big Data Girl ma inšpirovala natoľko, že v súčasnosti premýšľam o jej preklade. Oslovila som autorov, ktorí sú z tejto myšlienky po vlastnej úspešnej crowdfundingovej kampani veľmi nadšení.
Ďalšia z techník dark web designu vyzerá asi takto: hľadáte konkrétny produkt, ale na to, aby ste si ho mohli kúpiť, od vás stránka vyžaduje, aby ste si vytvorili účet. Niekedy dôvodí aj tým, že s účtom získate exkluzívny obsah, no reálne táto webová stránka chce len vašu mailovú adresu, aby vás mohla obšťastňovať každodennými správami o skvelých ponukách. Vy si ten účet vytvoríte, vyplníte všetko potrebné na objednanie tovaru a zrazu, keď pristúpite k platbe, suma za produkt je vyššia! Ako to? Nuž, zarátali sa skryté náklady a zároveň prevádzkovateľ sa domnieva, že po celej tejto tortúre vytvárania účtu to vzdáte a produkt si kúpite hoci aj za zvýšenú cenu.
Potom sú tu služby „zadarmo“, ktorým ale predávate svoj čas. Lebo čas, ktorý na nich trávite, oni efektívne využívajú tak, že počas skrolovania vidíte reklamy – poznáme to z Facebooku či z kanála YouTube. Tieto weby fungujú na princípe tzv. attention economy. Investujú prostriedky do vývoja algoritmov, ktoré vám na základe toho, čo ste už videli, ponúkajú ďalší obsah, ktorý vás má donútiť na stránke zotrvať čo najdlhšie – cookies sa používajú aj na to – a vy ste vystavení o to viac reklamám.
Ďalším príkladom toho, kedy koncept zadarmo je len ilúzia, sú appky. V súčasnosti je 95% appiek pre Android zadarmo. Ich vývoj síce stojí veľmi veľa, no ich tvorcovia sa spoliehajú na to, že zarobia na tom, keď tieto appky začnete používať. Priamo v appkách vám ponúkajú pozrieť si reklamu a získať tak (napríklad) body navyše a podobne. A keď sa ju pokúsite vypnúť, tlačidlo na to je dizajnované do miniatúrnej veľkosti. Pripomeňme si, že tento spôsob môže byť niekedy mimoriadne škodlivý, napríklad keď reklamy vytvárajú nereálne predstavy o ľudskom tele, ktoré možno poznáte už z iných kontextov…
Aj napriek tomu, že si uvedomujeme triky, ktoré dark web design používa, je ťažké im odolať. No keď prestaneme reagovať na farby, tvary a výber písma, verím, že poskytneme o sebe len toľko informácií, koľko reálne chceme. Takže pamätajte, zelená je dobrá predovšetkým na semafore!
